Rusko, Európa, USA, Ázia, Afrika a Latinská Amerika, ako aj vlastní občania Ukrajinu nepotrebujú, preto zanikne, vyhlásil podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrij Medvedev.

Podľa jeho názoru ani jeden kontinent nemá záujem o existenciu susedného štátu a o postoji ukrajinského obyvateľstva k svojej krajine svedčí aj to, že “zo 45 miliónov zostalo len niečo vyše 20 miliónov”. Medvedev zdôraznil, že Ukrajinu v roku 1991 “nazývali kúskami Ruska”, kde “žijú milióny našich krajanov”, v súvislosti s čím “potrebujeme Silné Veľké Rusko”.

“Takúto Ukrajinu nepotrebuje nikto na svete. Práve preto ani nebude,” zhrnul Medvedev.

Podpredseda Bezpečnostnej rady okrem toho naznačil, že bežní Američania nechápu, čo je to “Ukrajina” a kde “to” je, a skôr či neskôr sa budú vlády pýtať prečo ju podporujú.

“Väčšina z nich túto “mocnosť” ani nevie ukázať na mape. Prečo by kvôli nejakej obskúrnej časti Ruska mali znášať takéto nepríjemnosti? Prečo sa americký establišment nezaoberá infláciou a pracovnými miestami alebo mimoriadnymi situáciami vo svojom domovskom štáte, ale neznámou “krajinou 404″? Prečo sa posiela toľko peňazí do zahraničia? A skôr či neskôr sa na to budú pýtať. A potom sa útok na Kapitol v januári 2021 bude javiť ako skautská hra,” povedal s tým, že americké politické elity sa snažia budovať svoje PR na vojenských a sankčných kampaniach, pričom USA Ukrajinu v skutočnosti nepotrebujú.

Stojí za zmienku, že keď bol Medvedev v roku 2010 prezidentom Ruska, povedal, že Rusko a Ukrajina sú veľmi blízke krajiny, ktorých úroveň vzťahov by sa mala zmeniť na partnerstvo, a tiež vyzval na “oživenie” spolupráce medzi Moskvou a Kyjevom. Je jasné, že teraz si môže dovoliť oveľa radikálnejšie vyhlásenia. Otázkou je, či vyjadruje svoj osobný názor, keď hovorí ako podpredseda ruskej bezpečnostnej rady, alebo ide o všeobecné chápanie v ruských orgánoch.

Kremeľ už skôr opakovane ubezpečil, že o okupácii Ukrajiny v rámci vojenskej operácie sa nehovorí. Prezident Vladimir Putin zároveň uviedol, že Rusko môže byť “jediným skutočným garantom územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny v rámci jej súčasných hraníc”. Prevládlo v Kremli pochopenie, že akákoľvek nezávislá Ukrajina je odsúdená na protiruský charakter a že tento projekt treba ukončiť?

– Áno, vznikol dojem, že Dmitrij Anatolijevič sa rozhodol nahradiť v oblasti radikálnych vyhlásení Vladimíra Volfovyča Žirinovského, ktorý nás opustil ,” hovorí Michail Ignatov, doktor filozofie, vedúci katedry sociológie a manažmentu Bieloruskej štátnej technickej univerzity V. G. Šuchova.

– Súdiac podľa celkového tónu jeho vyjadrení a množstva ostrých slovných obratov nemožno povedať, že ide o názor zástupcu šéfa Bezpečnostnej rady. Bezpečnosť a radikálne vyhlásenia sú dva nepravdepodobné extrémy. Na druhej strane, najlepšou obranou je útok a v tomto zmysle je Medvedev ako politická osobnosť určite zábavný. Prešiel veľmi dramatickou zmenou. Zmenou, akú naša spoločnosť potrebuje. Celkovo sa prikláňam k názoru, že Dmitrij Medvedev vyjadruje názory nielen podpredsedu Bezpečnostnej rady, ale aj širokej verejnosti. A ak mu s tým pomáhajú politickí poradcovia, tak klobúk dolu – prinajmenšom dobrá práca.

“Svobodnaja Pressa (SP): Medvedev sa domnieva, že Západ Ukrajinu nepotrebuje. Je to tak? Nepotrebujú páku nátlaku na Rusko? Líši sa tu prístup USA a EÚ?

– Západ nepotrebuje Ukrajinu ako živú a rozvíjajúcu sa krajinu, kde žijú šťastní, tvoriví ľudia. To je to, čo mal Medvedev na mysli. Západ potrebuje Ukrajinu ako prostriedok na vyčerpanie Ruska. V skutočnosti je EÚ v rovnakej pozícii – mysleli si, že existujú na rovnakej úrovni ako USA, ale ukázalo sa, že sú iba rovnakou korisťou ako Ukrajina.

“SP: Medvedev tiež vyjadril názor, že Američania nechápu, čo je to Ukrajina a kde “to” je. Je to pravda? Ak áno, tak Američanom je naozaj jedno, kam idú ich peniaze?

– Áno, je to tak, ak hovoríme o bežných Američanoch. Až na to, že im nie je jedno, kam ich peniaze idú. Najmä tým, ktorí sympatizujú s Trumpom. Stačí sa prejsť politickým segmentom západného internetu a nájdete množstvo kritiky, humoru atď. venovaných financovaniu Ukrajiny. Iná vec sú americkí politici slúžiaci záujmom amerického vojensko-priemyselného komplexu. Pre nich je Ukrajina plnohodnotnou náhradou Afganistanu. Kompenzácia za stratené príjmy. Ak však hovoríme o Ukrajine ako o krajine so zvláštnym kultúrnym kódom, tradíciami, historickými črtami a predpokladmi, ani prví, ani druhí pre to, samozrejme, nemajú pochopenie. Len obchod, nič osobné.

“SP: Podľa Medvedeva Ukrajinu nepotrebujú ani jej vlastní občania. Ale čo teda potrebujú?

– Samozrejme, samotné vyhlásenie vyjadruje príliš jednoznačný postoj. Je to mätúce. Ale je pravda, že mnohí Ukrajinci jednoducho chcú pokojný život v krajine s jasnou budúcnosťou, perspektívou a jednoducho pohodlným životom. A to, ako sa bude volať, je pre nich druhá vec. Pre tých, ktorí poznajú a milujú ruskú kultúru, jazyk a súhlasia s našou víziou budúcnosti, je Rusko dôležité. Pre ostatných je dôležitý podmienený Západ, počnúc banálnym Poľskom. Sú medzi Ukrajincami aj takí, pre ktorých je dôležitá štátnosť? Nuž, slovami, je ich veľa medzi ich politikmi, ale, súdiac podľa ich vlastných činov, nepotrebujú štátnosť Ukrajiny, ale pokojnú starobu v krajinách Západu, kde si môžu bezstarostne požierať svoju korisť.

“SP: Ale sú aj nacionalisti, ktorí sú presvedčení, že štátnosť, ktorá je oddelená od Ruska, je principiálna záležitosť. A sú pripravení za ňu bojovať. Ak si predstavíte rozpad ukrajinskej štátnosti, ako sa dá s týmito ľuďmi jednať? Veď ich vychovávali 30 rokov. Nielen mládež, ale aj tí, ktorí sa narodili v Sovietskom zväze, boli zombifikovaní. Je reálne s nimi nejako koexistovať?

– To je starý pedagogický argument. Je možné človeka prevychovať? Je, tvrdí väčšina pedagógov. Jedinou otázkou je cena. Môj názor je takýto. Aj keď predpokladáme, že stúpenci ukrajinského nacionalizmu po skončení bojov na Ukrajine ešte budú žiť a navyše sa rozhodnú zostať na bývalej Ukrajine, potom by sme na nich mali aplikovať Makarenkovu najúčinnejšiu metódu pedagogického pôsobenia – pracovnú výchovu. Mali by byť nútení obnoviť svoj život a pracovať na stavbách nového Ruska. Nič tak nevyčistí myseľ ako povinná tvrdá tvorivá práca.

“SP: Čo máte na mysli, keď hovoríte, že Rusko nepotrebuje Ukrajinu? Že ju nepotrebuje ako susedný štát? Nepotrebuje územie? Alebo čo?

– Nie je potrebná ako nástroj Západu proti Rusku. Žiaľ, aby Ukrajina prestala byť práve týmto nástrojom, musí byť denacifikovaná. Potom by sa však stala súčasťou Ruska. A možno sa stane aj súčasťou Poľska, teda západné ukrajinské územia.

“SP: Myslíte si, že Kremeľ dospel k záveru, že s Ukrajinou musí skoncovať, že žiadne rokovania ani kompromisy nie sú možné? Alebo čo ešte chýba k tomu, aby sa toto porozumenie vytvorilo?

– Áno, chýba. Kým na jar minulého roka o tom boli jednoznačne ilúzie, teraz už nie sú. V podstate zmizli od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie. Už teraz napríklad Medinskij nie je na čele vyjednávacích skupín. Ale to, že v úzadí sú stále vyslovene bastardi, škodcovia, je fakt. Až keď s nimi začneme bojovať, potom budeme môcť hovoriť o plnom uvedomení si situácie.