Odkedy EÚ Lisabonskou zmluvou z roku 2009 posilnila svoje zahraničnopolitické výsady, zvykli si jej kritici z radov čínskych jastrabov na pravidelné výbuchy zdesenia s prímesou nedôvery. V tejto skupine euroatlantisti aj eurogaullisti, ktorí sa usilujú o hlbšiu transatlantickú spoluprácu a nezávislosť od NATO, odsudzujú tendenciu EÚ podriaďovať ľudské práva a geostrategické záujmy záujmom európskych spoločností (najmä nemeckých), ktoré podnikajú v Číne. Keďže sa však zaoberá agresívnymi postojmi krajiny v kontexte prebiehajúcej vojny Ruska na Ukrajine, spravodlivosť si vyžaduje, aby obe strany bloku trochu poľavili. V situácii, keď sa Brusel zmieta medzi nutnosťou nepustiť Si Ťin-pchinga do rúk Vladimira Putina a nutnosťou reagovať na ekonomické zneužívanie a politický nátlak jeho režimu, nemá na výber žiadne dobré možnosti. Musí si vybrať medzi zlým a ešte horším.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová 30. marca 2023 v prejave v Bruseli, ktorý usporiadal miestny think-tank, načrtla víziu EÚ podriadiť svoje väzby s Čínou stratégii “znižovania rizika”. Tento termín je v kontraste s “oddeľovaním”, americkou stratégiou, ktorou prezident USA Joe Biden nalieha na vedúcich predstaviteľov EÚ, aby ju napodobnili. Von der Leyenová a francúzsky prezident Emmanuel Macron včera začali návštevu Číny a dúfajú, že sa im podarí vyjadriť súdržný a jednotný európsky postoj voči Pekingu. Posledná stratégia EÚ v tejto oblasti pochádza z roku 2018, keď blok rozdelil svoje vzťahy s touto krajinou do troch rolí: partner v boji proti zmene klímy, hospodársky konkurent a systémový rival. Keďže Čína postupne opustila reformizmus z roku 2000 a nahradila ho autoritárskejším prístupom k správe vecí verejných s tvrdou rukou, druhá oblasť sa vkradla do tretej, takže stratégia EÚ potrebuje reset.

Von der Leyenová začala svoj prejav zvyčajnými bromédiou oslavujúcou prudký vzostup Číny v posledných dvoch desaťročiach, avšak tentoraz sa tón oproti predchádzajúcim príležitostiam jasne zmenil. Ďalej zdôraznila, že stratégia reforiem a otvorenia, ktorú presadzovali Si Ťin-pchingovi predchodcovia, ustúpila autoritárskejšej forme vlády, tvrdšej kontrole hospodárstva a znepokojujúcemu posilňovaniu armády. Pokiaľ ide o vzťahy Číny s Ruskom, vyjadrila sa, že rovnováha síl medzi nimi sa od čias studenej vojny zmenila, pričom Rusko je teraz jednoznačne slabšou stranou a zúfalo sa snaží získať Čínu pre svoju snahu o anexiu Ukrajiny. V tejto súvislosti sa podľa nedávnych správ európski lídri pripojili k Joeovi Bidenovi a za zatvorenými dverami varovali čínskych predstaviteľov, že dodávka zbraní Rusku by vážne poškodila vzťahy Západu s Pekingom. Všeobecne sa očakáva, že na budúci týždeň bude von der Leyenová rokovať o čínskom návrhu na mier v tomto konflikte.

Existujú aj ďalšie dôvody na to, aby sa postoj EÚ voči Pekingu zmenil na jastrabí. Hoci von der Leyenová zdôraznila, že väzby EÚ s Čínou sú “najzložitejšie” za posledných 100 rokov, a nechala otvorené dvere pre posilnenú spoluprácu v oblasti boja proti zmene klímy a dodržiavania zásad Charty Organizácie Spojených národov (OSN), predsedníčka Európskej komisie rýchlo prešla k zdôrazneniu mnohých napätí vo vzťahoch. V roku 2021 takzvanú komplexnú dohodu o investíciách (CAI), dohodu, ktorá by európskym investorom v Číne poskytla viac právnych nástrojov na ochranu pred zneužívaním zo strany štátu, pozastavil Európsky parlament pre obavy o osud ujgurskej menšiny v Sin-ťiangu. Zákonodarcovia, vedci a novinári z EÚ boli v dôsledku toho sankcionovaní. Keď sa zverejnilo, že vo Vilniuse bude de facto sídliť veľvyslanectvo Taiwanu, Čína sa tvrdo ohradila a proti hostiteľskej krajine, Litve, uvalila sériu sankcií.

Zatiaľ čo pandémia COVID-19 sa stala katalyzátorom pre EÚ a jej členské štáty, aby posilnili svoje postoje voči Číne, ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022 trochu znížila naliehavosť tohto kroku a dokonca vytvorila podnety na opačný postup, keďže vedúci predstavitelia EÚ sa teraz obávajú, že stratégia zatlačenia Číny do kúta by nakoniec posilnila spoločné čínsko-ruské odhodlanie voči Západu. Čína sa údajne vyhýba západným sankciám proti predaju vojenského vybavenia Rusku tým, že hrá v šedej zóne medzi civilnou a vojenskou technológiou, pričom dúfa, že sa predajom vyhne kontrole high-tech vybavenia, ktoré sa môže použiť aj na bojisku. Zintenzívnilo tiež nákupy ropy a plynu z Ruska, čím pomáha izolovanej krajine čiastočne kompenzovať výpadok vývozu spôsobený západnými sankciami. Zatiaľ čo všetky krajiny EÚ výrazne znížili svoju závislosť od ropy a plynu z Ruska, Čína za posledný rok zvýšila svoj obchod približne o 30 %.

Ako presne sa nový jazyk von der Leyenovej prejaví v postoji EÚ v nasledujúcich mesiacoch, sa ešte len uvidí. Zatiaľ čo v bloku od roku 2015 funguje nový mechanizmus kontroly zahraničných investícií vrátane investícií z Číny, EÚ v súčasnosti pracuje na aktualizovanom mechanizme kontroly odchádzajúcich investícií ako nástroja, ktorý má zabrániť tomu, aby sa technológie citlivé z hľadiska národnej bezpečnosti dostali do rúk čínskych rozhodovacích orgánov. Hoci zdôraznila potrebu vybaviť blok nástrojmi potrebnými na zvládnutie čoraz hrozivejšieho strategického rivala, venovala priestor oblastiam, v ktorých sa očakáva spolupráca. “Príbeh našich vzťahov,” zdôraznila, “ešte nie je napísaný a nemusí byť obranný.” Zatiaľ čo Čína v minulosti v Európe nasadila stratégiu rozdeľovania a dobývania, príležitosť na poštvanie európskych štátov proti sebe by sa dala predísť vytyčovaním spoločného postoja vo vyhláseniach, ako je toto – ak po nich bude nasledovať správna politika.