Diaľniční upíri: Keď sa parazituje na národe vo veľkom. O parádnom tuneli na slovenských diaľniciach

Bratislava 26. novembra 2018 (HSP/Foto:TASR-František Iván)

Únia autodopravcov Slovenska hovorí, že vláda stanovuje výšku mýta netransparentne, pričom v zákone sú stanovené pravidlá, ktorých by sa mala držať. Nejasné je kam tečú stámilióny eur vybrané na mýte a tiež kto, a či vôbec niekto kontroluje firmu SkyToll, ktorá pre štát to mýto vyberá

Mýtny zákon hovorí, že výška sadzieb mýta sa upravuje každoročne o harmonizovaný index spotrebiteľských cien. Zákon zároveň poveruje vládu, aby to zabezpečila svojím nariadením. Lenže zdá sa, že to takto nefunguje: sadzba mýta totiž nekopíruje priemerné spotrebiteľské ceny, ako ich uvádza Štatistický úrad SR.

Podľa štatistického úradu spotrebiteľské ceny od roku 2010 do roku 2017 stúpli o 10,05 percenta, avšak za to isté obdobie výška sadzieb mýta napríklad pre konkrétnu kategóriu nákladných vozidiel narástla len o 1,01 percenta a pri ostatných kategóriách vozidiel je to obdobné. Na základe čoho teda vláda stanovuje nárast mýta?

Poviete si, veď je fajn, že mýtne rastie oveľa pomalšie ako ceny. Ibaže ak všetky ostatné náklady rastú, potom sa tu natíska logická otázka: prečo teda bolo v uplynulých rokoch také vysoké? Únia autodopravcov Slovenska (UNAS) upozorňuje, že dopravcovia si tieto náklady musia pripočítať k cene dopravy a vo výsledku to platí spotrebiteľ. Neúmerne vysoké mýto potom vedie k vyššej inflácii a tým aj k ochudobňovaniu obyvateľstva, pričom túto skrytú daň (inflácia ňou je) platia všetci, teda aj príjemcovia tzv. sociálnych balíčkov.

Pokiaľ ide o výber mýta, podľa údajov Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) v roku 2017 sa malo vybrať vyše 201 miliónov eur a od roku 2010 do roku 2017 to malo byť spolu 1,376 miliardy eur.

Od roku 2010 do konca roku 2017 zaplatila NDS prevádzkovateľovi systému, firme Sky Toll podľa zmluvy spolu takmer 468 miliónov eur bez DPH, pričom splátky investícií do vybudovania infraštruktúry boli uhradené ešte do konca roka 2012 v celkovej výške 256 miliónov eur bez DPH. Dá sa teda predpokladať, že zvyšok, teda takmer 212 miliónov eur, mal ísť na prevádzku, plus zdanenie a zisk. Spoločnosť SkyToll má okolo dvesto zamestnancov.

Čo všetko vlastne SkyToll zabezpečuje? V zmluve sú zahrnuté položky: návrh a vybudovanie Služby, predpis mýta, výber mýta, distribúcia, správa a údržba palubných jednotiek, vynucovanie platieb, zákaznícke služby, centrálny dohľad a riadenie akosti a plnenia Služby, poskytovanie informácií, údržba a opravy technológii, obnova a inovácie technológií. Teda okrem vybudovania systému, ktoré je dávno hotové, a okrem opráv a fyzickej údržby zariadení, ide prakticky len o nenáročné „kancelárske“ činnosti.

Ročne Slovensko zaplatí za uvedené služby spoločnosti SkyToll sumu takmer 40 miliónov eur bez DPH. UNAS si kladie otázku, či táto suma zodpovedá reálnym nákladom tej firmy na uvedené činnosti. Poukazuje napríklad na sumu takmer 4,8 milióna eur bez DPH určenú podľa zmluvy na vymáhanie pri porušení povinnosti platiť mýto. V roku 2017 riešila mobilná jednotka 6188 vodičov, pričom vybrala mýto vo výške necelých 59 tisíc eur. Zo sumy 4,8 milióna určenej na vymáhanie tak pripadá na jedno pokutované vozidlo suma takmer 800 eur… Za celú dobu platnosti zmluvy 13 rokov má NDS za vymáhanie paušálne zaplatiť firme SkyToll astronomickú sumu 72 miliónov eur.

A sú tu aj ďalšie otázky, ktoré by mohli zaujímať aj verejnosť. Kam idú peniaze z mýta – jedná sa o stovky miliónov eur – ak nejdú do výstavby diaľnic a rekonštrukcie ciest?

A ako je zabezpečená kontrola (a nezávislosť kontroly…) spoločnosti SkyToll, ktorá vyberá tie stovky miliónov mýtneho? Podľa informácií UNAS, štát kontroluje firmu SkyToll pomerne formálne a je otázne, či vôbec má možnosť spoľahlivo zistiť, koľko peňazí tade reálne pretečie a ako sa s nimi zaobchádza.

Ivan Lehotský