Môj profil 
Predplatné
Za obežnou dráhou Neptúna leží Kuiperov pás tvorený malými hmotami, ktoré zostali pri vytváraní Slnečnej sústavy, a Neptún spolu s ostatnými obrími planétami ho gravitačne ovplyvňujú.
Ešte ďalej za pásom sa nachádzajú tzv. transneptúnske objekty (TNO), ktoré tiež obiehajú okolo Slnka, a to takmer vo všetkých smeroch.
Avšak astronómovia objavili tajomné odchýlky. Od roku 2003 bolo zaznamenaných približne 30 výnimočných TNO zdieľajúcich v priemere rovnakú priestorovú orientáciu. Tento typ zoskupenia nemožno vysvetliť podľa existujúceho modelu Slnečnej sústavy a niektorí astronómovia predpokladajú, že ich neobvyklé dráhy môžu byť ovplyvnené existenciou “deviatej planéty”, ktorá ešte nie je známa.
Táto “deviata planéta” by mala byť asi desaťkrát masívnejšia než Zem a dráhy TNO v rovnakom smere ovplyvňuje prostredníctvom kombinovaného účinku svojej gravitácie a zvyšku Slnečnej sústavy.
No keďže túto “deviatu planétu” doteraz nikto neobjavil, výskumníci na univerzite v Cambridge a na Americkej univerzite v Bejrúte podľa webu Science Daily vyšli s inou “menej dramatickou” alternatívnou hypotézou, že ide skôr o disk tvorený malými ľadovými telieskami s kombinovanou hmotnosťou, ktorá je až 10-násobná ako naša Zem.
Hoci takáto teória nebola zverejnená prvýkrát, ako prvá však dokáže vysvetliť významné črty pozorovaných dráh, ktoré zodpovedajú hmotnosti a gravitácii ôsmich známych planét v našej Slnečnej sústave.
Profesor Jihad Touma z Americkej univerzity v Bejrúte a jeho bývalý študent Antranik Sefilian z Cambridge modelovali celkovú priestorovú dynamiku TNO s kombinovaným pôsobením obrovských vonkajších planét a predpokladaným masívnym rozloženým diskom za Neptúnom. Ich výsledky ukázali, že takýto model môže vysvetliť zmätočné priestorovo zoskupené dráhy niektorých TNO.
“Ak odstránite deviatu planétu z modelu a namiesto toho ponecháte veľa malých objektov roztrúsených po celej ploche, spoločné príťažlivosti medzi týmito objektmi by mohli rovnako ľahko zodpovedať excentrickým dráham, ktoré vidíme u niektorých TNO,” vraví Sefilian.
Takže ako dodáva štúdia s výsledkami uvedenými v časopise Astronomical Journal, na rad prichádza aj “diskusia o základných zložkách disku v kontexte tvorby a vývoja Slnečnej sústavy a argumentovanie o ich prirodzenosti vzhľadom na rastúci súbor pozorovacích a teoretických poznatkov o samogravotačných diskoch okolo masívnych telies, vrátane extrasolárnych odpadových diskov”.
.jpg)
