Môj profil 
Predplatné
„Tí, ktorí spáchali tento zločin, doposiaľ neboli súdení, aj keď sú zločinci známi – sú to ukrajinskí ultranacionalisti, ktorí konali rovnako, ako fašisti. Je ticho aj federálna vláda Nemecka. Nemecké médiá vysvetľujú podpálenie Domu odborov v Odese „zhodou náhod“, ale nie ako úmyselnú akciu,“ uviedol autor článku a poukázal na to, že ako aj v priebehu ostatných šiestich rokov ukrajinskí radikáli a nacionalisti sa snažili prekaziť konanie spomienkovej akcie v Odese 2. mája tohto roku.
„V niekoľkých článkoch som dokázal, že podpálenie Domu odborov bola od samotného začiatku úmyselná akcia. Všetko sa začalo zrážkami na Gréckom námestí, kde neznámi páchatelia zastrelili niekoľko ľudí, ktorí sa zúčastnili na proukrajinskej demonštrácii, vrátane niekoľkých účastníkov majdanu. Po danom incidente bolo už ľahké nasmerovať nahnevaných protestujúcich do Domu odborov, ktorý zahádzali molotovými koktailami, kde sa ukrývalo niekoľko stoviek kritikov novej ukrajinskej vlády,“ pripomína autor.
Prezradil, že v júli 2014 navštívil Odesu a osobne sa porozprával s tými, ktorým sa podarilo prežiť ohnivé peklo v Dome odborov, a ich príbuznými. Nakrútil tam dokumentárny film Plynulý oheň, ktorý bol prvým filmom v nemčine o odeskej tragédii.
Pripomenul, že vo februári 2015 tento film premietali v Berlíne. Okrem toho výsledky vlastného vyšetrovania Ulrich Heyden skompletizoval vo svojej knihe Vojna oligarchov.
„Viem to určite: keby nemecké média uskutočnili vyšetrovanie odeských udalostí, bezpochyby by zistili, že do tragédie bol zapletený aj vtedajší tajomník Rady bezpečnosti Ukrajiny Andrij Parubij. Nemecké médiá, keby chceli, mohli ovplyvniť ukrajinské orgány svojim vyšetrovaním, a reportážami podporiť tých, ktorí vykonávali svoje alternatívne vyšetrovania v Kyjeve. Potom by sa ukrajinské orgány, závislé na západných finančných prostriedkoch a mediálnej podpore zo strany západných médií, nemohli tváriť, že sa nič nedeje,“ uvádza autor vo svojom článku v Der Freitag.
Prízvukuje, že organizátori a vykonávatelia masovej vraždy doteraz neboli súdení. „Toto vrhá tieň na veľké nemecké médiá a vládu Nemecka, pre ktorých, aj napriek tomu, že je úplne jasné, čo sa stalo, je dôležitejšie kryť chrbát ukrajinským orgánom, ako zistiť presne, čo sa odohralo 2. mája 2014 v Odese a potrestať zločincov.
Treba však pripomenúť, že práve demokratické Nemecko lanárilo Ukrajinu do asociácie s Európskou úniou prostredníctvom sľubov „dodržiavať demokraciu a ľudské práva,“ pripomenul autor.
„Účasť Berlína na vyšetrovaní odeskej tragédie by mohla zlepšiť vzťahy medzi Nemeckom a Ruskom, pretože mnohí Rusi majú dojem, že v susednom štáte, kde deklarujú oddanosť demokracii, je povolené upaľovať kritikov súčasnej moci a a toto nevyvoláva protest ani požiadavky v Berlíne, aby boli tieto zločiny vyšetrené. Dovtedy, kým federálna vláda Nemecka nepožiada o vyšetrenie okolností požiaru v odeskom Dome odborov, 2. máj 2014 aj naďalej zostane čiernym dátumom pre Európu, pretože tento deň bude pripomínať fašizmus a mľandravú reakciu západných štátov na podobné prejavy fašizmu,“ podčiarkol Ulrich Heyden vo svojom článku na nemeckom portáli Der Freitag.
Eugen Rusnák
