Harnaam Kaur má 27 rokov, žije v Londýne a trpí syndrómom polycystických vaječníkov. Je to stav hormonálnej nerovnováhy, ktorý okrem cýst na vaječníkoch sprevádzajú aj ďalšie príznaky, medzi ktorými je aj nadmerné ochlpenie tela, vrátane toho na tvári.
V detstve ju za jej postihnutie šikanovali a priviedlo ju až k myšlienkam na samovraždu, ale neskôr si prestala ochlpenie odstraňovať a začala sa ním pýšiť. „Toto rozhodnutie považuje za fyzický aj metaforický zdvihnutý prostredník spoločnosti, čím chce povedať, že sa nebude riadiť jej pravidlami o kráse, ale má svoje vlastné,“ píše denník Sme. A samotná bradatá modelka hovorí: „Moje telo, moje pravidlá. Žijem si svoj život podľa vlastných pravidiel a tým, že si nechám narásť dlhú bradu, ukážem, že kašlem na patriarchálne štandardy. Som šťastná, že som sama sebou.“ Samozrejme, je jej vec čo robí so svojím výzorom. Ale prečo niekto jej predstavy o kráse nanucuje tisícom ľudí, ktorí majú na krásu iný, klasický a normálny názor?
Tento prípad je zároveň aj výstižnou analógiou agendy LGBTI. Možno tá dobrá žena je úplne skvelý človek a nepochybne jej treba popriať šťastný život, lásku najbližších, veľa priateľov. Veď sme ľudia. Nikto z nás nemôže za svoje postihnutia a máme sa bez ohľadu na ne tolerovať a byť k sebe ohľaduplní, takto to predsa vníma každý slušný človek, učili sme sa to už v škôlke. Ale prečo obťažovať druhých vecami, ktoré sú… povedzme že pre veľkú časť populácie nepekné? Nabudúce uvidíme na titulke módneho časopisu modelku s plesnivými nechtami, obrovským nádorom alebo amputovanou končatinou? A dostaneme rovnakú odpoveď, že veď aj tieto bytosti chcú ukázať a dokázať (komu?), že sú krásne? Kam sa spoločnosť dostala, keď usilovne stiera rozdiel medzi pekným a škaredým, zdravým a chorým, medzi dobrým a zlým? Čí zámer to je a čo ním sleduje?
Originálny článok nájdete TU, ale iba keď si ho zaplatíte.
Ivan Lehotský