Davoský súbor naozaj chce, aby sme jedli chrobáky

Bratislava 29. januára 2023 (HSP/Theamericanconservative/Foto:Wikimedia)

Doteraz nás zdravý rozum viedol k tomu, aby sme bez váhania šliapali na všetok hmyz, ktorý sme našli, ako ťahá svoje brušká po kuchynskej podlahe. V súčasnosti sa však páni vesmíru rozhodli túto prax napraviť: Dávajú prednosť tomu, aby ste ich jedli, píše španielsky novinár, politický satirik a spisovateľItxu Díaz pre The American Conservative

V posledných mesiacoch prebieha celosvetová kampaň, obzvlášť intenzívna v Európskej únii, ktorá nás má presvedčiť, aby sme do svojho jedálnička zaradili cvrčky a červy. A keďže ešte nie sme natoľko blázniví, aby sme to urobili, našli spôsob, ako nás k tomu aj tak prinútiť: zaradili ich ako náhradu múky a bielkovín do výrobkov, ktoré denne konzumujeme

V zakladajúcom texte EÚ sa uvádza, že únia je založená “na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv”. A ubezpečuje nás, že jej cieľom je podporovať mier, jeho hodnoty a blaho svojich národov. Akokoľvek som čítal všetky zakladajúce dokumenty, nikdy som v nich nenašiel ani stopu po cvrčkoch. A predsa práve teraz EÚ vsádza všetko na cvrčkovú múku ako na zázračnú potravinu, ktorá zachráni planétu.

Len pred niekoľkými dňami prijala španielska vláda oficiálne nariadenie, ktorým povoľuje používanie cvrčkov vo výrobkoch určených na ľudskú spotrebu, pričom sa zase opiera o nedávne (a doteraz takmer neznáme) povolenie, ktoré udelila Európska únia vo svojom zozname “nových potravín”. Je to ešte horšie, ako to na prvý pohľad vyzerá: od minulého leta EÚ schválila ako nové potraviny aj sušené žlté múčnatky a kobylku sťahovavú. Predpokladám, že na tento zoznam sa čoskoro dostanú aj tarantule, rohože do áut a mozgy europoslancov.

Odteraz by sa chlieb, sušienky, pizza, omáčky, občerstvenie a iné pekárenské výrobky mohli vyrábať z cvrčkovej múky, ktorá sa vyrába drvením a mletím cvrčkov. Prinajmenšom v Španielsku sa odporúča, aby na to výrobca jasne upozornil na obale, ale je to len odporúčanie a okrem uvedenia hmyzu v zložení a upozornení na alergény to nie je ich povinnosťou.

Je logické, že žiadny výrobca sušienok nezmení na prednej strane obalu krásne slnečné pšeničné polia za mor usmievavých cvrčkov so slnečnými okuliarmi, ak chce niekedy predať ďalšiu sušienku.

Pôvod celého tohto šialenstva možno nájsť v tom, čo EÚ nazýva “Stratégia od farmy k vidličke” alebo čo ja nazývam “Stratégia od cvrčka k hrncu”. Je to súčasť európskej zelenej dohody, ktorá je podľa Nemcov a Ursuly von der Leyenovej veľkým projektom EÚ na obnovu hospodárstva po pandémii.

Doteraz nikto v Bruseli nebol schopný vysvetliť, čo má, do čerta, zelená dohoda spoločné s hospodárskou obnovou.

Cieľom iniciatívy Farm to Fork je “vytvoriť spravodlivé, zdravé a ekologické potravinové systémy”. Neviem, či je cvrčková múka obzvlášť šetrná k životnému prostrediu, ale viem, že vôbec nie je šetrná k cvrčkovi, čo postmoderných ekológov zrejme vôbec netrápi.

Zatiaľ jediným európskym lídrom, ktorý sa zastal občanov, ktorí nechcú byť nútení jesť cvrčky, je taliansky minister Francesco Lollobrigida: “V tejto vláde nebude miesto pre syntetické mäso a cvrčkovú múčku. Naším cieľom je brániť občanov pred degeneráciou, ktorá chce presadiť myšlienku, že sa stačí nasýtiť bez ohľadu na to, kde a ako sa potraviny vyrábajú. Nemôžeme to však akceptovať.” Lollobrigida sa svojím vyhlásením stal naším zástupcom zdravého rozumu v Európe.

Je tu však ešte jeden problém. Počas nasledujúcich piatich rokov môže všetku kriketovú múku spotrebovanú v Európe vyrábať len spoločnosť Cricket One Co. Ltd. Prečo? To by sme radi vedeli… Slogan spoločnosti znie “Klasické bielkoviny pre moderný svet” a na jej oficiálnej webovej stránke by sme očakávali cvrčky poskakujúce po obrazovke alebo obrázky liahní hmyzu a podobne. Hlavným obrázkom je však krásne zelené pšeničné pole. O niečo nižšie, a nie náhodou, nájdete oficiálne logá a texty cieľov udržateľného rozvoja OSN, známych aj ako Agenda 2030. Práve ten nám davoské fórum vysvetlilo v kontroverznom videu o svojich prognózach pre rok 2030, v ktorom oznámilo, že “nič vám nebude patriť” a “budete z toho mať radosť”.

Spojené štáty nie sú také reštriktívne, pokiaľ ide o to, čo môžete a nemôžete jesť, ako Európska únia. Spojené štáty, chvalabohu, nie sú v ničom také reštriktívne. Američania teda môžu jesť hmyz, ak im to robí radosť. Ak si však kúpite výrobok, v ktorom je napríklad cvrčia múka, na etikete by mal byť jasne uvedený jej vedecký aj bežný názov. Biden si však zatiaľ nedal za úlohu presvedčiť Američanov, aby zachraňovali planétu tým, že budú jesť cvrčkové krekry alebo vymenia svoje chutné hovädzie hamburgery za hamburgery vyrobené z vlákien múčnych červov, čo je cieľom projektu Farm to Fork.

Hoci sa environmentálna ľavica vo svojej kampani za konzumáciu hmyzu zatiaľ nezameriava na Spojené štáty, v tieni pracujú mediálne sily, ktoré sa o to snažia. A zdá sa, že všetky sa v posledných týždňoch dohodli: Pohľad na nedávne správy o “cvrčkovej múke” v tlači rozptýli akékoľvek pochybnosti o tom, že existuje nejaký plán, a prekvapí vás nadšenie, ktoré zrazu všetky progresívne médiá prejavujú pre perspektívu, že budeme všetci jesť hmyz.

Dokonca aj vo vedeckých publikáciách, ako je napríklad Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS), sa otvorene diskutuje o tom, ako to dosiahnuť, akoby sa to muselo stať všetkými prostriedkami: “Ako presvedčiť ľudí, aby jedli hmyz.” Mimochodom, v článku sa píše o návšteve aktivistov entomofágie v jednej škole v Pensylvánii, ktorí varili hmyz a nútili deti, aby ho ochutnali, akoby to bol úspech. Nemôžem si pomôcť, ale zdá sa mi, že všetko ide teraz príliš rýchlo: Ak by za mojich čias prišiel do triedy aktivista, aby nás naučil jesť cvrčky, jedného z nich uvaril a priložil nám ho k ústam, nikdy by sme nezjedli cvrčka, ale možno by sme zjedli aktivistu.

Všetko, čo sa týka príbehu o kriketu, je nesprávne. Schválenie zo strany EÚ by nemalo význam, keby išlo o predaj krabíc s cvrčkami ako občerstvením, ale v skutočnosti ide o inštitucionálnu propagáciu cvrčkovej múky, ktorá sa vôbec nemala nazývať “múka”, čo umožňuje, aby bola súčasťou bežne konzumovaných výrobkov. Výrobcovia nájdu spôsob, ako získať dotácie na pridávanie cvrčkov do svojich sušienok, a ľudia, ktorí si kupujú najlacnejšie a najmenej kvalitné výrobky, budú nakoniec nevedomky jesť sušienky s cvrčkami. Pravdou je, že toto všetko je dokonalým zhrnutím toho, čo chcú bohatí ľudia, ktorí chodia na miesta, ako je Davos: aby ste cestovali na skútri a aby oni neustále zapĺňali letiská svojimi súkromnými lietadlami pri každom stretnutí; aby ste jedli hmyz, zatiaľ čo oni budú obedovať v súkromných izbách v najlepších reštauráciách na svete.

Konzervatívci na celom svete by mali nasledovať príklad Lollobrigidy, pretože môžu získať všetko. Je to boj, ktorý sa dá zjavne vyhrať na ulici bez väčšej námahy. Nepoznám nikoho, kto by chcel svojim deťom zanechať svet, v ktorom sa dá pohybovať len na bicykli alebo v lepšom prípade elektromobilmi, kde je zakázané kúrenie a na obed vás na tanieri čaká šalát s cvrčkami, červami a falošnými steakmi Billa Gatesa. To nie je svet, to je peklo.

Po stáročia sa veľká časť nadradenosti západnej civilizácie prejavovala v našom jedle. Nie je potrebné, aby sme nášmu morálnemu úpadku dopriali miesto pri stole. Odmietanie jesť hmyz je prejavom úcty a poslušnosti voči našim matkám, ktoré nám, keď sme ako bábätká dvíhali chrobáky zo zeme k ústam, hovorili: “Nejedzte to!”