Kodaň 30. januára 2023 (HSP/europeanconservative/Foto:wikimedia)

Jakob Ellemann-Jensen s pozoruhodnou otvorenosťou vyhlásil, že dánske obranné sily nie sú schopné plniť svoje úlohy a že povolanie žien by bolo “prospešné”, píše Tristan Vanheuckelom pre The European Conservative

Dánsko, ktorému chýba dostatok dobrovoľných vojakov, presadzuje odvody žien. Severská krajina má dlhodobo problémy s plnením požiadaviek NATO, ktoré s ohľadom na eskaláciu rusko-ukrajinskej vojny podporovanej NATO zahŕňajú aj výzvu, aby Dánsko zvýšilo počet svojich ozbrojených síl.

V rozhovore pre televíznu stanicu TV2 v stredu 25. januára minister obrany Jakob Ellemann-Jensen zdôraznil, že súčasný počet slúžiacich v dánskych obranných silách nestačí na plnenie stanovených úloh. “Ak máme byť schopní posilniť našu obranu, musíme mať základ, z ktorého ju môžeme posilniť,” upozornil.

Riešenie nedostatku v obranných silách povolaním žien by nielen veľmi pomohlo, ale bolo by aj vo všeobecnosti “prospešné” pre armádu, dodal Ellemann-Jensen.

Štyridsaťdeväťročný minister obrany, ktorý je zároveň podpredsedom vlády a lídrom konzervatívno-liberálnej strany Venstre, poznamenal, že zatiaľ čo štátne a súkromné spoločnosti majú luxus čerpať zamestnancov odinakiaľ, ministerstvo obrany nie.

Nové opatrenie získalo podporu viacerých ženských organizácií, uvádza agentúra Bloomberg.

Podľa súčasného dánskeho systému môžu ženy vstúpiť do armády dobrovoľne, zatiaľ čo muži – ak sa ich meno vylosuje – musia slúžiť. Hoci dánske zákony umožňujú ozbrojeným silám nariadiť vojenskú službu, iba 1 % dánskych ozbrojených síl je takto povolaných. Približne 4 500 dánskych brancov absolvuje každoročne vojenský výcvik v armáde, námorníctve a letectve. Väčšina z nich slúži štyri mesiace, ale v niektorých zložkách trvá služba 8 alebo 12 mesiacov.

Na celom svete je v súčasnosti známych len desať krajín, ktoré povolávajú do armády mužov aj ženy. V Európe to umožňujú len dve krajiny.

S odvolaním sa na rodovú rovnosť Nórsko v roku 2013 ako prvá krajina NATO zaviedlo povinnú vojenskú službu pre ženy. Od roku 2021 tvoria 20 % jeho ozbrojených síl zamestnankyne, pričom ženy tvoria 34,5 % brancov. Okrem toho sa môže pochváliť prvou čisto ženskou jednotkou špeciálnych síl na svete.

V roku 2018 nasledovalo Švédsko, ktoré síce nie je členom NATO, ale zaviedlo brannú povinnosť pre ženy.

Izrael, Mjanmarsko, Eritrea, Líbya, Malajzia, Severná Kórea, Peru a Tunisko dopĺňajú zoznam krajín, v ktorých sú ženy odvedené, pričom dĺžka služby sa líši a sú povolené výnimky. Ďalšie krajiny – medzi nimi Fínsko, Turecko, Litva, Singapur a Južná Kórea – majú branný systém len pre mužov, v ktorom môžu ženy slúžiť dobrovoľne.

Podľa agentúry Bloomberg vyhlásenie ministra obrany nasledovalo po tom, ako jeho úrad zverejnil závery polročnej správy NATO. Vojenská aliancia v nej ostro kritizovala Dánsko za to, že dostatočne neinvestuje do svojej armády, najmä pokiaľ ide o pozemné a námorné sily. Dánsko sa minulé leto snažilo vyriešiť posledný z uvedených problémov oznámením investície do vojnových lodí vo výške 55 miliárd dolárov.

NATO tiež Dánsku osobitne uložilo úlohu vytvoriť do roku 2032 ťažkú pechotnú brigádu. Oneskorenia – čiastočne z dôvodu, že Dánsko vyprázdnilo svoj arzenál na pomoc Ukrajine – však túto iniciatívu poznačili.

Správa NATO prišla pred posledným oznámením Dánska týkajúcim sa jeho výdavkov na obranu, v ktorom sa uvádza plánované zvýšenie o 4,5 miliardy korún (660 miliónov USD). To by znamenalo, že Dánsko by v roku 2030 dosiahlo 2 % svojho HDP (teoreticky požadovaná hranica pre všetkých členov NATO) – o tri roky skôr, ako sa plánovalo.

Na tento účel dánska vláda navrhla obetovať kresťanský bankový sviatok.

Minulý týždeň Dánsko po dlhých diskusiách nakoniec súhlasilo s darovaním svojich 19 húfnicových delostreleckých systémov Caesar francúzskej výroby Ukrajine, ktoré krajina získala len nedávno. Tento dar mal potom trpkú príchuť, pretože po ňom zostala vlastná obranyschopnosť Dánska oslabená a potrebuje ju opäť posilniť. Elleman-Jensen povedal:

Musíme nájsť rovnováhu medzi pomocou Ukrajine a ďalším posilňovaním dánskej obrany, aby sme mohli zabezpečiť bezpečnosť Dánska a splniť naše záväzky v NATO.

Dánsko v súčasnosti neplánuje nasledovať svojich západných spojencov v dodávkach tankov na Ukrajinu. Jeho 44 tankov, z ktorých 14 je umiestnených v pobaltských krajinách ako odstrašujúci prostriedok pre Rusko, sa zatiaľ stará o vlastnú obranu Dánska.