Bývalý predseda Národnej rady a predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík vyhlásil, že vo svojej diplomovej práci použil štyri knižné zdroje a šesť internetových. Poslanec Ľuboš Blaha sa z toho chytá za hlavu a hovorí, že to Sulík nemôže myslieť vážne, písali sme o tom TU.

Blaha uvádza, že pri diplomovej práci je štandardom minimálne 50 zdrojov. Hovorí, že on v žiadnej zo svojich akademických práce nepoužil menej ako 50 knižných zdrojov. A poukazuje na to, že Sulík chce odvolávať Danka za slabú rigoróznu prácu a sám napísal diplomovku, ktorá vôbec nemala byť pripustená na obhajobu. Blaha upozorňuje tiež na to, že v Sulíkovom prípade sú masmédiá, ktoré za to isté škandalizovali Danka, ticho ako vši pod chrastou, rovnako ako Sulíkovi opoziční kumpáni.

K Sulíkovej práci sa vyjadril aj analytik, publicista, vysokoškolský učiteľ a kandidát na prezidenta Eduard Chmelár. Povedal, že takáto diplomová práca by u neho neprešla ani ako bakalárska práca. Ku cti Richarda Sulíka však podľa Chmelára slúži, že je takým úprimným človekom, že sa so svojou prácou pochválil. Otázka však je, či išlo naozaj o úprimnosť alebo nevedomosť…

Minulý týždeň v gréckom meste Larisa vymeral súd desaťročný trest žene, ktorá si sfalšovala vysvedčenie zo základnej školy, aby mohla vykonávať prácu upratovačky v škôlke. Päťdesiattriročná žena vychodila len päť tried základnej školy. Pracovné miesto v štátnej správe dostala, keď predložila falošný doklad o tom, že skončila aj šiestu triedu, čo je v Grécku považované za minimálne vzdelanie požadované pre miesto upratovača vo verejnom sektore. A na Slovensku? Blaha hovorí, že žijeme v šialenej dobe, keď autoritami pre médiá sú drzé a nedovzdelané babizne. Autoritou v oblasti akademických titulov je vraj baba s pochybnou maturitou. Autoritou v oblasti migrácie je vraj najnovšie bakalárka Hanzelová…

Blaha ďalej pokračuje: „Autoritou v oblasti liberalizmu je Sulík so štyrmi knihami v diplomovke. A autoritou v trestnom práve je chaloš, čo si justičnú skúšku urobil obídením pravidiel a zneužitím svojho postavenia. A títo všetci sú svätí – tých médiá ovievajú ako také primadony. Kým Danka tu valcovali niekoľko týždňov.”

Koho myslel Blaha tým „chalošom, čo si justičnú skúšku urobil obídením pravidiel a zneužitím svojho postavenia“? Ide o pána, o ktorom píše aj sudca Štefan Harabin vo svojej knihe Súdnosť. Oslovuje ho tam dokonca priamou rečou: „…ste jednoznačne zneužili svoju právomoc, keď ste na ministerstve, kde ste pracovali, urobili justičnú skúšku. Na urobenie skúšky je potrebná trojročná prax na súde alebo na prokuratúre, taký bol vtedy zákon. Na vojenskej prokuratúre ste neboli ani rok a súd ste videli akurát tak možno z rýchlika, ale nepraxovali ste tam. Pokúšali ste sa urobiť skúšku na vojenskej prokuratúre, čo vám zo zákonných dôvodov zamietli, a tak ste si sám sebe a ďalším mladým nominantom KDH umožnili ju urobiť bez splnenia zákonných podmienok. Vy ste si sám sebe podľa dokumentov odporučili urobiť skúšku.“

Harabin ďalej píše: „A je tu ešte jedna zaujímavosť. Skúška má písomnú časť písanie rozsudkov, ktorá sa píše vlastnou rukou. Doposiaľ ani jeden z 1370 sudcov, ani jeden zo 4682 advokátov, ani jeden z 327 notárov a rovnako ani jeden z 806 prokurátorov nemohol používať pri písaní notebook. Iba jedna osoba v histórii ho mohla používať a mať šancu takto podvádzať. Skúsite hádať kto to bol? Pán Daniel Lipšic.“

Dušan Čaplovič, poslanec Národnej rady SR, hovorí: „Od počiatku som zásadne proti tomu, aby sa téma akejkoľvek magisterskej, rigoróznej, doktorandskej a habilitačnej práce a inauguračného konania riešila v parlamente, aj v tomto prípade hlboko spolitizovanej kauzy vyhorenou opozíciou a straníckym médiom Denníka N. Parlament z rokov 2012 – 2016, v ktorom mal Smer-SD 83 poslancov, sa rozhodol neriešiť medializované problémy okolo doktorandskej práce vtedajšieho podpredsedu NR SR a bývalého eurokomisára Jána Figeľa, hoci vtedajšia koalícia mala dostatočnú väčšinu. Ba dokonca súveká ,svätá‘ inkvizícia pod velením R. Sulíka a I. Matoviča okrem výkrikov a výziev na odstúpenie podpredsedu NR SR nežiadala zvolať mimoriadnu schôdzu. Preto aj dnešné lynčovanie predsedu NR SR odmietam a budem sústavne tvrdiť, že akékoľvek podozrenie z opisovania, kompilovania takýchto prác je len vnútornou vecou vysokých škôl a ich orgánov, resp. v konečnom dôsledku súdov. Naďalej zastávam názor, že ak boli zlyhania, plnú zodpovednosť majú školitelia, oponenti a hodnotiace komisie, ktorí mohli a môžu vrátiť nedostatočnú prácu na prepracovanie, či dopracovanie. Parlament nie je vyšetrovací orgán a takýmto spôsobom nehorázne prekračuje svoje kompetencie.“

„Varoval som pred týmto politickým spochybňovaním titulov, lebo sa to nemohlo skončiť inak, ako dominovým efektom. Bol by som preto rád, aby sme sa vrátili k civilizovanému zvyku, že verdikt o kvalite akademickej práce vynáša odborná komisia, nie politický tribunál,” povedal Chmelár na margo celého toho cirkusu, ktorý rýchlo vzbĺkol, ale ešte rýchlejšie zhasol, keď sa začal obracať smerom, ktorý sa ideologicky jednofarebným masmédiám už nepáči.

Ivan Lehotský