Môj profil 
Predplatné
Poslanec Blaha vo svojom komentári na Facebooku napísal, že Sulíkova diplomová práca so štyrmi knižnými zdrojmi je šialenstvo.
„To sa fakt chválil Sulík, že vo svojej diplomovke použil štyri knihy a šesť webových zdrojov? Pri všetkej úcte – to si robí zo Slovenska srandu? Tak on tu spolu so svojou maturantkou Luckou roztočí rošambo proti Dankovi za to, že má nekvalitnú prácu a on napísal diplomovku s použitím štyroch kníh?“
Blaha podotýka, že v diplomovej práce je štandardom minimálne 50 zdrojov. „Ja sa teda nijako špeciálne nepýšim svojimi diplomovkami, ale len tak pre porovnanie. Napísal som dve diplomovky, lebo som vyštudoval dve vysoké školy.“
„V jednej diplomovej práci na Univerzite Komenského s názvom Fundamentálne otázky v súčasnom diskurze o sociálnej spravodlivosti som použil 107 kníh. V druhej diplomovke na Univerzite Mateja Bela s názvom Moderný kontraktualizmus v politickej filozofii som použil 58 kníh. Neskôr v rigoróznej práci okolo 120 kníh a v dizertácii 260 kníh. A nepovažujem to za nič nadštandardné – v diplomovke je úplný štandard mať 50 a viac kníh v použitej literatúre. To vie každý študent!“
Podľa Blahu chváliť sa štyrmi knihami použitej literatúry nemôže nikto myslieť vážne. „To je väčší trapas ako teplé rožky. Za toto by mali Sulíka zavrieť do blázninca. Toto je fakt šialené. Nemám slov. Normálne nemám slov.“
„Takže tu niekto ide odvolávať Danka za slabú rigoróznu prácu a sám napísal diplomovku, ktorá jednoducho nemohla byť pripustená na obhajobu – so štyrmi knihami je to jednoducho nonsens.“
Poslanec za stranu Smer-SD poukazuje najmä na to, že v prípade Sulíka sú médiá, a hlavne tie, ktoré sa prehnane angažovali v prípade Danka, zrazu ticho.
„Ako to, že tohto pána teraz nikto neodvoláva z postu predsedu SaS? To už odrazu Nicholsonovej ani iným maturantom nevadí, že jej stranícky šéf ukončil štúdium s prácou so štyrmi monografiami ako použitou literatúrou?“
„V prvom ročníku pri seminárnych prácach sa od študenta očakáva, že použije aspoň päť prác – preboha! Diplomovka a štyri knihy! Haló!“ Opakuje Ľuboš Blaha.
Ďalej napísal: „Autority pre médiá sú drzé a nedovzdelané babizne.“ Toto je podľa Blahu šialená doba. Autoritou v oblasti akademických titulov je vraj baba s pochybnou maturitou. Autoritou v oblasti migrácie je vraj najnovšie bakalárka Hanzelová.
„Autoritou v oblasti liberalizmu je Sulík so štyrmi knihami v diplomovke. A autoritou v trestnom práve je chaloš, čo si justičnú skúšku urobil obídením pravidiel a zneužitím svojho postavenia. A títo všetci sú svätí – tých médiá ovievajú ako také primadony. Kým Danka tu valcovali niekoľko týždňov.“
Následne vyzval Sulíka, aby sa vzdal svojej funkcie. „Sulík by mal okamžite odstúpiť. Nie preto, že ja osobne si myslím, že by sme niekomu mali vyčítať študentské práce. Nie, ja si to nemyslím a považujem to za nefér. Aj v prípade Danka. Ja som konzistentný – čo tak, aby bol konzistentný aj Sulík.“
„Sulík by mal odstúpiť nie kvôli mne, ale kvôli sebe. Pretože on bol ten, čo hádzal kameňom. A nebol bez viny. On bol ten, kto sa vysmieval Dankovi za zlú záverečnú prácu, ktorá vraj nemala byť pripustená k obhajobe. A on je ten, ktorého vlastná práca nemala byť pripustená – so štyrmi knihami, prepánajána. To je úplne zjavné!“
Sulík bol ten, kto otvoril Pandorinu skrinku. A zasiahlo ho to. Plnou silou. Štyri knihy. Chce sa mi zvracať. Pán Sulík, odstúpte a odíďte z politiky. Ak si chcete uchovať morálnu integritu, jednoducho nemáte na výber. Musíte. Dovi-dopo. A berte so sebou aj tú babizňu, čo sa nevie riadne preukázať ani originálnym maturitným vysvedčením. Vy ste v SaS banda úplných lúzrov. Ale úplných.“
K úrovni a kvalite Sulíkovej záverečnej práce sa vyjadril aj politológ Eduard Chmelár. Ten uviedol, že takáto diplomová práca by u neho neprešla ani ako bakalárska práca.
„Štyri knižné zdroje, z toho len dva sú skutočnou literatúrou, lebo zvyšok predstavujú zákony a štatistika? Uff. Záverečné práce študentov, povedzme si úprimne, u nás nepatria medzi najoriginálnejšie texty. Adept na titul (akýkoľvek) by mal v nej preukázať nielen samostatné kontextuálne myslenie, ale aj to, čo sa počas štúdia vlastne naučil. Tak, aby bola tato práca jeho vizitkou, na ktorú smie byť hrdý (však, pán Danko).“
Ku cti Richarda Sulíka podľa Chmleára slúži, že je takým úprimným človekom, že sa so svojou pracou pochválil – avšak bez toho, aby tušil, aké zlé svetlo to na neho vrhá.
„Varoval som pred týmto politickým spochybňovaním titulov, lebo sa to nemohlo skončiť inak, ako dominovým efektom. Bol by som preto rád, aby sme sa vrátili k civilizovanému zvyku, že verdikt o kvalite akademickej práce vynáša odborná komisia, nie politický tribunál,“ zdôraznil Chmelár.
Jediným výsledkom tejto parlamentnej schôdze je podľa neho ďalšie prehĺbenie morálnej devastácie slovenskej spoločnosti. „A nie, neznamená to, že Andrej Danko je očistený. Ja by som chcel naozaj vidieť človeka, ktorý si ho po včerajšej katastrofálne nepresvedčivej obhajobe vyberie za advokáta. Andrej Danko si udržal politickú dôveru, ale stratil dôveru odbornú a ľudskú,“ myslí si politológ.
