Csontos: Ohrození manželstiev je mnoho, no nemusia byť hrozbou, ale výzvou

Bratislava 11. februára 2021 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS)

Od 8. do 14. februára 2021 prebieha Národný týždeň manželstva (NTM). Jeho cieľom je propagovať a podporiť manželstvo ako vzácnu hodnotu pre moderného človeka. Týždeň sa nesie v znamení témy Bezpečne v manželstve. Tlačová kancelária KBS oslovila katolíckeho kňaza Ladislava Csontosa SJ, ktorý sa dlhodobo venuje pastorácii rozvedených a znovuzosobášených katolíkov, aby odpovedal na otázky týkajúce sa manželstva

Je pre dnešné rodiny manželstvo bezpečným prístavom?

“Manželstvo môže byť aj pre dnešné rodiny bezpečným prístavom, treba si uvedomiť, že tento obraz je iba jedným obrazom, ktorý má svoju obmedzenú výpovednú schopnosť. Lebo ani prístav nie je niečo, kde by lode stále kotvili, plavia sa po mori, aby spájali prístavy a ľudí. V prístave sa zdržia na nevyhnutný čas, aby sa vylodili a nalodili novým nákladom. No prístav je aj určitou istotou oproti rozbúrenému moru. Manželstvo je možnosť takejto istoty a stability.

Reklama

Manželstvo je však aj spoločná plavba životom, a podobne ako o lode sa treba starať aj oň, aby bolo schopné plaviť sa životom aj na rozbúrených vlnách. Je svojim spôsobom spoločnou cestou, ktorou sa uberajú dvaja ľudia rozličných pováh, rozličných temperamentov, túžob a predstáv o živote. Na spoločnej ceste je rozhodujúci spoločný cieľ a smer. Ak sa smerovanie dvojice nielen vo veľkých veciach, ale aj vo veciach každodenného života zhoduje môže byť manželstvo bezpečným prístavom. Všetky tieto tri obrazy spája jedna dôležitá okolnosť, že sa o ne treba starať, udržiavať ich v dobrom stave.”

 

Reklama

Čo treba manželom robiť, aby takým bolo?

“Čiastočne na túto otázku odpovedajú už spomenuté obrazy manželstva. No treba si uvedomiť, že manželstvo je založené na tom najživšom osobnom živom vzťahu, ktorý je posvätený milosťou Ducha Svätého a je v ňom prítomný Ježiš Kristus, ktorý tento vzťah spečaťuje. Ide o samotný život, a o všetko živé sa treba starať, aby rástlo, dozrievalo a prinášalo plody. Sväté Písmo používa množstvo obrazov zo života, aby zvýraznilo, že o vieru a lásku sa treba starať. Preto manželia potrebujú rásť vo vzájomnej láske, každodenne si prejavovať nehu, vzájomne si pomáhať pri domácich prácach, rozprávať sa o tom, čo prežívajú, čo ich teší a čo trápi.

Mali by komunikovať aj o svojich túžbach. Jednoducho povedané, mali by sa riadiť túžbou mať sa dnes radšej ako sa mali včera. To isté platí aj vo vzťahu k Bohu, majú v ňom spoločne rásť, a to spoločným čítaním Svätého Písma, rozjímaním nad ním, hľadaním spôsobu ako ho uvádzať do každodenného života. Tiež spoločnou modlitbou, nemajú iba deti učiť sa modliť, ale deti majú vidieť, že rodičia sa spolu modlia. Vzájomným odpúšťaním, prostredníctvom, ktorého prekonávajú konflikty a krízy. Spoločnou účasťou na nedeľnej svätej omši a pravidelnom prijímaní sviatosti zmierenia.”

 

Čo ohrozuje v súčasnosti manželské vzťahy?

“V súčasnosti manželstvá ohrozuje podobne ako v minulosti veľa rozličných faktorov, ktoré však nemusia byť vždy hrozbou, ale výzvou k rastu. Manželstvá dnes vznikajú z lásky, čo je na jednej strane dobré, no na druhej strane v sebe nesie riziko, že tí dvaja citovú dimenziu vzťahu zabsolutizujú. Po čase sa stane, že city sa ošúchajú a už to nie je to prvotné zaľúbenie, a vzniká riziko hľadať nové intenzívne citové vzplanutie. Manželia si potrebujú denne rozvíjať spôsoby prejavovania si citov, na to však treba čas.

Vážnym ohrozením je nedostatok času pre rozvoj vzájomného vzťahu medzi manželmi. Väčšinu času trávia v zamestnaní a cestou tam a späť s inými ľuďmi. Po návrate domov ich čaká ďalšia pracovná zmena, žiaľ zväčša padá na ženy. Neraz sú to aj nedostatočné finančné prímy rodiny, ktoré ich nútia mať aj dve zamestnania. Ďalším problémom je neschopnosť zvládať napätia a konflikty v rodine. Toto je však širší celospoločenský problém, že v spoločnosti sa presadzuje konfrontácia namiesto dialógu. Rozchod namiesto zmierenia.

Reklama

Ďalším ohrozením sú vypovedané, ale ešte viac nevypovedané túžby a predstavy o tom druhom, aký by mal byť, akoby sa mal zmeniť, ako by som ho chcel vychovať, pričom sa zabúda, že základným princípom lásky je prijať toho druhého takého, ak je. A dalo by sa hovoriť ešte dlho o ľudskej nezrelosti, o drogových a iných závislostiach, o elektronických médiách, o bulvári, o individualizme v dvojici, napríklad o tom, že manželia si držia každý sám svoje peniaze, nemajú spoločnú kasu, či diametrálne odlišné predstavy o výchove detí.”

Čo môže byť pre manželov záchranným kolesom, ak cítia ohrozenie?

“Ak manželia cítia ohrozenia, majú veľké množstvo prostriedkov, ktoré im môžu pomôcť. Na prvom mieste sú to oni sami, ktorí do manželstva vstúpili a zaviazali sa vernosťou v šťastí aj v nešťastí, v zdraví aj v chorobe. Treba si spomenúť koľko času počas známosti strávili vzájomnými rozhovormi, prejavmi nežnosti a náklonnosti. Ak začnú investovať viac času do vzájomných rozhovorov, môže im to pomôcť. Ak sa ich rozhovory zvrhávajú na hádky potrebujú pomoc iných, napríklad v Centrách na pomoc rodine, kde sú k dispozícii programy, ktoré učia manželov znova viesť osobné rozhovory.

Je to aj príležitosť pre jedného i druhého, spytovať si svedomie ohľadom empatie a pochopenie pre manželského partnera. Príležitosť odpustiť si a venovať sa spoločnej modlitbe, obetujúc obľúbený seriál alebo hokejový zápas. Veľkou pomocou je, keď rodina nie je osamelá, ale má spoločenstvo rodín, ktoré sa pravidelne stretáva. Keď sa vzájomne delia o svoje radosti i starosti a vzájomne sú si podporou v raste manželského súladu. Pomocou môžu byť aj víkendové manželské rekolekcie a manželské stretnutia cez prázdniny. Tak ako hovorí Sväté Písmo, že nie je dobre byť človekovi samotnému, ani rodine nie je dobré byť samotnej, ani v radostiach ani v starostiach a krízach.”

 

Čo môžu manželia robiť v súčasnej dobe koronakrízy, aby sa ich manželstvo nezatriaslo?

“Každá kríza je riziko a šanca, ohrozenie i príležitosť k rastu. Rodiny sú z dôvodu koronakrízy viac doma a spolu, čo vyplavuje na povrch mnohé dlhodobo zanedbávané skutočnosti. Na prvom mieste je to nedostatok vzájomnej osobnej komunikácie medzi manželmi. Kvalita komunikácie navzájom a s deťmi, kde sa často sústredila pozornosť iba na kontrolu domácich úloh, prípadne pomoci s nimi. Nedostatok určitých spoločných aktivít.

Reklama

To všetko sú však aj príležitosti, napríklad obmedziť sledovanie televízie a nahradiť ho spoločenským hrami. Rodičia sa môžu hrať spolu s deťmi. Spoločne pripravovať jedlo a stolovanie, najmä večer. Vytiahnuť staré albumy a postupne si ich prezerať a rozprávať sa o rodinných udalostiach, ktoré zachytili. Premietnuť si video zo svadby, krstu, spomenúť si na starých rodičov, odkiaľ pochádzali, aké bili ich životné sudy. Je to príležitosť čítať si viac zo Svätého Písma, rozjímať o prečítanom a podeliť sa o to, čo nás v ňom oslovilo.

Vďaka internetu sa možno stretnúť aj s inými rodinami a porozprávať sa o tom, ako oni prežívajú svoje všedné a sviatočné dni počas tejto krízy. Jednoducho povedané, treba dobre využiť čas, ktorý dostala rodina k dispozícii. To sa dá tak že si urobíme denný program, program na týždeň. Vložíme do neho aj oddych aj zábavu aj cvičenie, aby ani rodičom ani deťom neochablo telo, a aby neochabol ani duch.”

 

Mnoho manželstiev sa dnes rozpadá, prečo?

“Na túto otázku popri všetkej snahe a našich výskumoch neviem jednoznačne odpovedať. Čo jedných posilní, to iní nezvládnu a stroskotajú. To naznačujem, že nie každý človek rovnako znáša stres a záťažovú situáciu a tých stresov je v živote vo všeobecnosti a v rodine osobitne dostatok. Môžu k tomu pristúpiť aj iné okolnosti, napríklad že už pri uzatváraní manželstva jeden alebo aj obaja rátajú s tým, že keď im to nebude „klapať“, tak sa rozvedú.

Môže do toho vstúpiť ako sme spomenuli, nezrelosť snúbencov, ktorí by síce podľa veku mali byť zrelí, no v skutočnosti nie sú. Často je to aj vplyv rodičov, ktorí nechápu prirodzenú potrebu dospievajúcich detí sa od nich osamostatniť. Do toho sa môže pripliesť aj veľmi zúžené chápanie manželstva, ako citového uspokojenie. Niekedy to môže byť úplné ponorenie sa do práce a zanedbanie manželského vzťahu a rodiny. O tom sú spracované vedecké štúdie, no z nich vyplýva aj to, čo netreba zanedbávať a čo by sa dalo robiť v prospech stabilnejšieho manželstva a rodiny.”

 

Ako cirkev môže pomôcť katolíkom, ktorým sa rozpadla rodina, aby ak stratili bezpečie manželstva, sa cítili bezpečne v rodine?

“Cirkev môže mnohorakým spôsobom pomáhať katolíkom, ktorým sa rozpadla rodina. Predovšetkým ich nemôže nechať osamelých. Stroskotali v životne dôležitom vzťahu a nachádzajú sa v ohrození života viery, preto potrebujú pomocnú ruku. Túto pomocnú ruku im majú poskytnúť predovšetkým ich veriaci priatelia a príbuzní, najmä tým, že ich bolesť vypočujú a túto službu počúvania im nikdy neodmietnu. Nebudú pritom hľadať vinníka, ale iba vypočujú bolesť, aby sa ubolenému uľavilo. Keď je už schopný počúvať, môžu sa začať spoločne modliť, modlitby vďaky, chvály, odprosenia a prosby. Môžu si čítať Sväté Písmo a sledovať líniu Božej lásky k hriešnikom a líniu Božieho milosrdenstva.

Je dobré, keď sa vyrozprávajú kňazovi a podľa okolností, v ktorých sa ocitli si možno vykonajú aj svätú spoveď a s kňazom budú hľadať, či je možnosť, aby pristupovali k sviatostiam, prípadne si podali žiadosť na cirkevný súd o preskúmanie platnosti ich sviatostného manželstva, ktoré stroskotalo. Bez ohľadu na to majú sa držať spoločenstva veriacich vo farnosti, stretávať sa s inými rodinami, zúčastňovať sa na svätých omšiach a iných aktivitách farského spoločenstva. Cirkev im ponúka špeciálnu pastoráciu v centrách na pomoc rodine.”

Čo môžu, či majú robiť katolíci, ktorým sa rozpadlo manželstvo, aby sa nevzdialili od Boha a cirkvi?

“Katolíci, ktorí nežijú v novom civilnom manželstve, môžu požiadať svojho diecézneho biskupa, ordinára, o dovolenie pristupovať ku sviatostiam. Tí, ktorí žijú v novom zväzku typicky manželským spôsobom života a nemôže z vážnych príčin, akou je napríklad starostlivosť a výchova spoločných detí tento stav ukončiť, alebo žiť ako brat a sestra majú k dispozícii všetky ostatné prostriedky spásy, ktorými sú osobná a spoločná modlitba, čítanie Svätého Písma, konanie skutkov kresťanskej lásky, pôst, almužna. Účasť na charitatívnych dielach Cirkvi, na spoločenstve veriacich účasťou na svätých omšiach.

Stretávaním sa so spoločenstvami rodín, prežívať Božiu prítomnosť, ako o tom čítame vo Svätom písme. Ježiš hovoril nielen o potrebe sýtiť sa chlebom života (Eucharistiou), ale aj o potrebe sýtiť sa každým slovom, ktoré vychádza z Božích úst a ktoré nám on hovorí (Lk 24, 32 „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ Tak sa osvedčili emauzskí učeníci po tom, čo k nim hovoril Ježiš). Toho Ježiša, ktorého stretávame v Eucharistii je ten istý Ježiš, ktorého stretávame v chudobnom, ten, ktorý potrebuje našu pomoc (Mt 18, 20 “Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“; Mt 25, 40 »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.« Tu je cesta aj pre rozvedených, ktorí sú skleslí ako učeníci na ceste do Emauz, pridať sa naj k Ježišovi, ktorý sa k nám už dávno pridal. Každý pokrstený katolík môže mať istotu, že Boh ho nikdy neopustí, ani vtedy, keď jeho sviatostné manželstvo stroskotalo.”

Reklama

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.