Čo znamená “víťazstvo” pre Ukrajinu a čo pre Rusko?

Moskva 27. novembra 2022 (HSP/nationalinterest/Foto:TASR/AP-Mikhail Klimentyev, Sputnik, Andrew Kravchenko)

Predstavy o tom, čo znamená víťazstvo alebo čo by znamenalo prijateľnú porážku, sa budú naďalej meniť, pretože pomer síl na bojisku určuje, čo je reálne, píše Alexander E. Gale pre The National Interest

Keďže udalosti na Ukrajine sa naďalej vyvíjajú často neočakávaným spôsobom, politici v Kyjeve a Moskve prehodnocujú, aké parametre by definovali prijateľné víťazstvo (alebo porážku).

Keď Rusko vo februári spustilo svoju “špeciálnu vojenskú operáciu”, prognózy pre Kyjev boli pochmúrne. CIA predpovedala, že ruské sily rýchlo prelomia ukrajinskú obranu a v priebehu niekoľkých týždňov sa zmocnia Kyjeva. Podobne aj predseda Zboru náčelníkov štábov generál Mark Milley údajne predpovedal, že ukrajinská vláda nevydrží dlhšie ako sedemdesiatdva hodín.

Počas prvých mesiacov vojny mala Ukrajina podobné vyhliadky. Hlavným cieľom Kyjeva bolo zabezpečiť prežitie životaschopného ukrajinského štátu, ktorý by pravdepodobne spravoval značne zmenšené územie. Vzhľadom na vysokú pravdepodobnosť utrpenia vojenskej porážky sa ukrajinskí diplomati dokonca dohodli so Západom na vytvorení exilovej vlády. Vláda by sa presťahovala do bezpečia iného európskeho hlavného mesta, zatiaľ čo zvyšky ukrajinskej armády by prešli na asymetrické vedenie vojny proti okupačným ruským silám.

Napriek nepriazni osudu bola Ukrajina vo svojom úsilí vzdorovať invázii zväčša úspešná. Koncom leta bola Ukrajina v dostatočne silnej pozícii na to, aby začala protiofenzívu a prinútila Rusko vzdať sa územia, ktoré získala len niekoľko mesiacov predtým. Začiatkom novembra boli vysokí ruskí vojenskí predstavitelia nútení priznať, že ich pozícia v Chersone je neudržateľná, a oznámili, že ich jednotky sa stiahnu za rieku Dneper, aby do zimy vytvorili nové obranné línie.

Úspech na bojisku povzbudil Ukrajinu, aby prehodnotila svoje ciele vzhľadom na to, že úplné vojenské víťazstvo sa teraz zdá byť vzdialené. Kyjev sa preto zameral na úplné vyhnanie Ruska zo všetkých území, ktoré od februára okupuje. Niektorí ukrajinskí predstavitelia dokonca diskutovali o zvrátení anexie Krymu v roku 2014 a o ovládnutí časti východnej a južnej Ukrajiny Moskvou.

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov v septembri zdôraznil, že Ukrajina bude nekompromisná v úsilí o znovuzískanie strateného územia. Na 17. výročnom zasadnutí Jaltskej európskej stratégie (YES) povedal: “Môžeme hovoriť len o úplnom obnovení územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny v rámci medzinárodne uznaných hraníc z roku 1991. To znamená, že Krym je Ukrajina a Donbas je Ukrajina.”

Podobne sa vyjadril aj Andrij Jermak, šéf prezidentskej administratívy Volodymyra Zelenského: “Mier nastane, keď zničíme ruskú armádu na Ukrajine a dosiahneme hranice z roku 1991.”

Reznikov prirovnával proces k Norimberskému procesu a tvrdil, že najvyšší ruskí predstavitelia by mali byť stíhaní za vojnové zločiny spáchané počas konfliktu. “V podstate pôjde o norimberský proces, kde budú pred súd postavení zločinci, ktorí teraz vedú Ruskú federáciu a vydávajú zločinecké príkazy,” povedal. “Rusko musí zaplatiť, ich budúce generácie musia zaplatiť,” dodal. Reznikovove prirovnania k následkom druhej svetovej vojny sú nie príliš jemnou narážkou na totálnu porážku ruskej armády a zvrhnutie vlády Vladimira Putina.

V októbri Zelenskyj zopakoval Reznikovove sebavedomé pocity. “Určite oslobodíme Krym,” povedal Zelenskyj, “vrátime túto časť našej krajiny nielen do celoukrajinského, ale aj do celoeurópskeho priestoru.”

Táto rétorika signalizuje, že Kyjev sa posúva k maximalistickejšej vízii víťazstva. Uvidíme však, či Ukrajina dokáže udržať svoju protiofenzívu, najmä keď nastane zima. Prijatie ambicióznejšieho súboru strategických cieľov sa však zatiaľ potvrdilo operačnými úspechmi. Naopak, neúspechy na bojisku a slabá výkonnosť ruskej armády prinútili Moskvu znížiť svoje ambície.

Na začiatku vojny bolo jasné, že Putin si predstavuje úplné víťazstvo. Pôvodným plánom Ruska bolo rýchlo obsadiť Kyjev a dekapitovať ukrajinskú vládu a očakávalo sa, že odpor bude slabý. Keď bude Kyjev v ruských rukách a Zelenského vláda uväznená, zabitá alebo vyhnaná, Kremeľ bude môcť vytvoriť bábkovú vládu lojálnu Moskve. Úplné víťazstvo by znamenalo úplné začlenenie Ukrajiny do ruskej sféry vplyvu. Novozriadený režim v Kyjeve by sa podobal bábkovej vláde Putinovi lojálneho Alexandra Lukašenka v Bielorusku.

Zatiaľ sa zdá, že táto vízia víťazstva je už minulosťou. Neúspech ruských síl pri obsadzovaní letiska Antonov a úzke hrdlo veľkej kolóny motorizovaných a mechanizovaných jednotiek na ceste do Kyjeva nakoniec viedli k tomu, že Rusko ukrajinské hlavné mesto nezískalo.

Verejne ruskí predstavitelia tento neúspech vysvetľovali tvrdením, že “prvá etapa” ruských vojenských plánov bola dokončená. Tento trik odrážal potrebu vyslať pozitívnu správu domácemu publiku, že operácie sú úspešné. Za zatvorenými dverami je však nepravdepodobné, že by Putin alebo jeho vojenskí dôstojníci verili, že boli v skutočnosti úspešní. Napriek tomu si realita v teréne vyžiadala zmenu stratégie a Kremeľ obrátil svoju pozornosť na východnú a južnú Ukrajinu. Putin sa teraz usiluje o obmedzenejšie víťazstvo v rámci tohto užšieho geografického priestoru.

Nie je jasné, do akej miery Moskva obmedzila podmienky, ktoré považuje za nevyhnutné na víťazstvo. Putin by mohol teoreticky predpokladať, že plne mobilizované sily by mohli zvrátiť predchádzajúce vojenské neúspechy Ruska. V októbri ruský minister obrany Sergej Šojgu oznámil čiastočnú mobilizáciu 300 000 vojakov. Okrem toho je však otázne, či by Putin riskoval politické a ekonomické dôsledky, ktoré by malo uvedenie Ruska do úplnej vojny. Je tiež otázne, nakoľko môže dodatočná sila posunúť vojnu v prospech Moskvy, ak by pretrvávalo velenie a riadenie, logistika a celý rad ďalších problémov, ktoré trápia ruské ozbrojené sily.

Namiesto toho je oveľa pravdepodobnejšie, že Moskva zredukovala svoje podmienky na víťazstvo tak, aby odrážali skromnejšie ciele na východnej a južnej Ukrajine. Súčasťou Putinovho verejného zdôvodnenia invázie bolo poskytnutie pomoci doneckým a luhanským separatistickým štátnikom, údajne s cieľom zabrániť “šikanovaniu a genocíde” zo strany Kyjeva. V septembri Rusko zorganizovalo referendá na okupovaných ukrajinských územiach a formálne anektovalo Luhanskú a Doneckú oblasť spolu s Chersonskou a Záporožskou oblasťou. Ak sa Moskve podarí nad týmito regiónmi vytvoriť pevnú kontrolu, Putinovi propagandisti by mohli vytvoriť verziu víťazstva založenú na bezpečnosti týchto oblastí.

Zatiaľ sa zdá, že ani jedna strana nie je pripravená rokovať. Vo všeobecnosti platí, že štáty pristupujú k rokovaciemu stolu, aby ukončili vojnu, keď majú silnejšiu vojenskú pozíciu, aby si od svojho protivníka vynútili ústupky, alebo keď sú natoľko ohrozené, že mier je nevyhnutnosťou.

Kyjev je v lepšej vojenskej pozícii, aby si vynútil ústupky, ak sa rokovania uskutočnia. Zo strany západných spojencov Ukrajiny sa ozývajú hlasy, že Kyjev by mal tlačiť na dialóg, kým má navrch. Zelenského vláda je však neoblomná a tvrdí, že k rokovaniam nedôjde, kým sa ruské sily z Ukrajiny úplne nestiahnu. “Keď máte iniciatívu na bojisku, je trochu zvláštne prijímať návrhy ako napr: ‘Vojenskými prostriedkami aj tak všetko nezvládnete, musíte rokovať,'” povedal Mychajlo Podoljak, poradca Zelenského.

V každom prípade je pravdepodobnosť, že Moskva bude čoskoro súhlasiť s rozhovormi, nízka. Rusko je na tom vojensky zle, ale jeho situácia nie je nezvratná a ťažké straty Kremeľ neodradia. Putin potrebuje úspechy na bojisku, ktoré môže prezentovať ako víťazstvo domácemu publiku. Bez toho bude jeho pozícia pri moci veľmi neistá. Aby Moskva mohla uvažovať o rokovaniach, bude pravdepodobne potrebovať minimálne pevnú kontrolu nad oblasťami, ktoré anektovala na východe a juhu Ukrajiny, ako aj pokračujúcu kontrolu nad Krymom. A to len v prípade, ak Putin dospeje k záveru, že ďalšie vojenské zisky sú nedosiahnuteľné.

To znamená, že prímerie je v nedohľadne a boje budú pokračovať, kým jedna strana nedosiahne rozhodujúcu vojenskú prevahu, ktorá jej umožní presadiť priaznivý výsledok. Ani jedna strana pravdepodobne nebude súhlasiť s kompromismi za rokovacím stolom, kým sa pomer síl výrazne nezmení na tú či onú stranu.

V súčasnosti sa očakáva, že tempo bojov sa spomalí, keďže v zimných mesiacoch klesnú teploty. To poskytne ruským a ukrajinským politikom čas na zváženie ďalších krokov a posúdenie svojich cieľov. Predstavy o tom, čo znamená víťazstvo alebo čo by znamenalo prijateľnú porážku, sa budú naďalej meniť, pretože pomer síl na bojisku určuje, čo je reálne.