Západní lídri využili dôležité bezpečnostné stretnutie v Mníchove na to, aby sa vyjadrili, že ruská invázia na Ukrajinu predstavuje hrozbu nielen pre Európu, ale pre celý svet. Nevyzerá to však, že ich posolstvo malo zásah.

Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vystúpila skupina vysokých predstaviteľov USA a Európy, ktorí sa snažili presvedčiť zvyšok sveta o hrozbe, ktorú preň predstavuje invázia prezidenta Vladimira Putina – a ukázať im, že za vyššie svetové ceny potravín a energií môže Moskva.

Americká viceprezidentka Kamala Harrisová uviedla, že “žiadny národ nie je v bezpečí” vo svete, kde “jedna krajina môže narušiť suverenitu a územnú celistvosť inej krajiny”.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že “neokoloniálna, imperialistická” ruská invázia nie je “len európskou vojnou”. Nemecký kancelár Olaf Scholz povedal, že by bolo problémom všetkých, keby “v medzinárodných vzťahoch prevládalo právo silnejšieho”.

Ich pokusy vykresliť vojnu v univerzálnych pojmoch sa však stretli s niektorými známymi odpoveďami.

Brazílsky minister zahraničných vecí Mauro Vieira povedal, že konflikt je “veľmi smutnou situáciou” a zdôraznil, že jeho vláda “odsudzuje” inváziu.

Ale v posolstve, ktoré sa rozchádzalo s postojom západných účastníkov vyzývajúcich na odhodlanie bojovať v dlhej vojne na Ukrajine, Vieira dodal: “Už je to rok. Musíme sa pokúsiť vytvoriť možnosť riešenia. Nemôžeme stále hovoriť len o vojne.”

Organizátori každoročného stretnutia v bavorskom meste boli hrdí na to, že tohtoročné podujatie malo rekordný počet účastníkov z krajín tzv. globálneho juhu, aj keď na ňom naďalej dominovali predstavitelia z Európy a USA.

Medzi niektorými lídrami z afrických a juhoamerických krajín bolo cítiť frustráciu z toho, že vojna na Ukrajine, ktorá v piatok vstúpi do svojho druhého roka, pohlcuje čas, peniaze a pozornosť Západu na úkor iných naliehavých problémov.

Francia Márquezová, podpredsedníčka Kolumbie, uviedla, že jej krajina chce od Európy pomoc pri riešení následkov klimatických zmien a ochrane amazonského dažďového pralesa. “Nechceme ďalej diskutovať o tom, kto bude víťazom alebo porazeným vo vojne,” povedala. “Všetci sme porazení a v konečnom dôsledku je to ľudstvo, ktoré stratí všetko.”

Namíbijská premiérka Saara Kuugongelwa-Amadhila dostala otázku, prečo sa jej krajina – spolu s Čínou, Indiou a ďalšími 32 krajinami – zdržala hlasovania o októbrovej rezolúcii OSN, v ktorej 143 krajín vyhlásilo ruskú anexiu niekoľkých ukrajinských regiónov za nezákonnú.

Povedala, že Namíbia sa zameriava na “riešenie problému, nie na presúvanie viny”. Dodala: “Podstata je v tom, že peniaze použité na nákup zbraní by bolo lepšie použiť na podporu rozvoja na Ukrajine, v Afrike, v Ázii, v samotnej EÚ, kde mnoho ľudí čelí ťažkostiam.”

Západní predstavitelia uviedli, že bilaterálne stretnutia na okraj konferencie odhalili oveľa väčšie zaujatie otázkami, ako sú inflácia, dlh, vyššie ceny energií a potravinová bezpečnosť, než vojnou na Ukrajine. Podľa nich pretrvávala aj nevôľa v súvislosti s neuspokojivými výsledkami Západu v oblasti spoločného využívania vakcín proti koronavírusu a kompenzácií za škody spôsobené zmenou klímy.

Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell v nedeľňajšom prejave priznal problematickú minulosť Západu, pričom spomenul európsky kolonializmus v Afrike a západnú podporu diktatúr v Latinskej Amerike. “Ľudia majú pamäť a ľudia majú city,” povedal. “Musíme sa viac angažovať a ukázať, že bránime univerzálne hodnoty.”

Comfort Eroová, predsedníčka organizácie na predchádzanie konfliktom Crisis Group, privítala podľa jej slov “významné úsilie” Západu reagovať na kritiku, že v súvislosti s Ukrajinou podrobuje ostatné krajiny “skúške lojality” a nepočúva ich obavy.

“Rozhovor je dôležitý. Dôležité je počúvať,” povedala. “Kľúčové bude, ako sa to premietne do skutočnej politickej angažovanosti a praktických výsledkov.”

Erová dodala, že je dôležité nehádzať krajiny do jedného vreca, a poukázala na to, že zatiaľ čo Južná Afrika sa zdržala minuloročného hlasovania OSN o ruských anexiách, Ghana a Nigéria patrili medzi celý rad afrických krajín, ktoré hlasovali za.

Postoj Číny k tomuto konfliktu sa na mníchovskom stretnutí výrazne podpísal pod napätie medzi Pekingom a Washingtonom. Amrita Narlikarová, prezidentka a profesorka Nemeckého inštitútu pre globálne a priestorové štúdie so sídlom v Hamburgu, uviedla, že európski a americkí predstavitelia musia lepšie čeliť tomu, čo nazvala “veľmi šikovným” vykresľovaním Číny ako súčasti rozvojového sveta, kde sa propaguje ako partner, ktorý pomáha národom chrániť ich suverenitu a podporovať rozvoj.

Narlikar uviedol, že mierový plán pre konflikt na Ukrajine, ktorý Peking prisľúbil zverejniť v najbližších dňoch – čo vyvolalo skepsu zo strany európskych a amerických predstaviteľov – bude pravdepodobne zameraný nielen na Západ. “Rovnako dôležité je, že sa dá očakávať, že jeho adresátom bude globálny juh,” povedala.

“Ak by Čína prezentovala svoju víziu ako víziu mierového dialógu medzi Ruskom a Ukrajinou a zdôraznila by globálne ekonomické náklady dlhotrvajúcej vojny, tešilo by sa to značnej podpore vo veľkej časti globálneho juhu.

“Západ sa musí spamätať a vytvoriť inkluzívnejšie a víťazné naratívy,” dodala.