Pápežských hymien je však viacero, hoci ich vznik sa viaže až na 19. storočie. V roku 1857, počas pontifikátu pápeža Pia IX, skomponoval rakúsky vojenský kapelník Vittorino Hallmayr rezký Triumfálny pochod (Marcia trionfale), ktorý sa stal populárnym a sprevádzal pápežove cesty po talianskych mestách, ba znel aj pri oslavách vzniku Vatikánskeho štátu v roku 1929.

Vittorino Hallmayr rezký Triumfálny pochod (Marcia trionfale)
Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Marcia_trionfale_(Hallmayer)

Koncom roka 1949, pri príležitosti vyhlásenia Jubilejného (Svätého) roka, sa vtedajší Pontifex Pius XII však rozhodol pre skladbu Charlesa Gounoda Marche Pontifical, ktorú skladateľ skomponoval v roku 1869 (ako prejav synovskej oddanosti pri príležitosti zlatého kňazského jubilea Pia IX) a tá sa stala oficiálnou hymnou štátu Vatikán ako Pontifikálna hymna a pochod (Inno e Marcia Pontificale) (ukážka 2). Text k nej hneď v roku 1949 napísal organista svätopeterskej baziliky Antonio Allegra a až roku 1991 latinský text pre hymnu vytvoril Raffaello Lavagna (ukážka 3).

Ukážka 2

Ukážka 3

Nás však zaujíma tá „naša”. V spomenutom JKS, ktorý po prvý raz vyšiel v roku 1937 je uverejnená bez akýchkoľvek údajov o autoroch. V súčasnosti, aktuálne okolnosti s nastávajúcou návštevou pápeža Františka, primäli hudobníka premýšľať a hľadať.

In aeterna urbe Romae

V zmysle dávnej pravdy – všetci ľudia všetko vedia – aplikovanej na súčasnú najschodnejšiu metodiku sme „vygúglili” nasledovné informácie:

V polovici 19. storočia napísal v Anglicku prvý katolícky kardinál od reformácie, westminsterský arcibiskup Nicolas Wiseman (1802 – 1865) modlitbu In aeterna urbe Romae (Full in the panting heart of Rome, niekedy uvádzanú aj pod názvom prevzatým z refrénu God Bless Our Pope). Text modlitby preložil do maďarčiny v roku 1857 právnik, gymnaziálny profesor a klasický filológ Antal Gyurits (1819 – 1892). V rokoch 1843 – 1847 Gyurits pôsobil v Bratislave ako stenograf počas zasadaní uhorského snemu. Bol veľmi plodný autor publikácií odborného charakteru, od filológie, histórie, prírodovedy až po filozofiu, z ktorých viaceré vydal v Bratislave.

Preklad Wisemanovho textu v maďarčine začína slovami Hol szent Péter sírba téve (Tam, kde je hrob svätého Petra) a v roku 1858 ho zhudobnil peštiansky učiteľ hudby Antal Feley v úprave pre miešaný štvorhlas a tiež pre spev a klavír ako Hymnus na počesť svätého rímskeho pápeža.

Skladba sa rozšírila po celej monarchii, pravdepodobne viac v krajinách Uhorska a slúžila aj pre potreby grécko-katolíckeho obradu. U nás sa udomácnila s textom začínajúcim slovami: V sedmobrežnom kruhu Ríma. Takto pieseň nájdeme v nenotovanom spevníku Andreja Radlinského – Katolícky spewník alebožto: wsseobecná Sbierka cirkevných katolíckych pesničiek slowenských – ktorý vlastným nákladom vydal vo Viedni roku 1875.

Radlinský spočiatku piesne vydával ako súčasť jeho modlitebnej knihy Nábožné výlevy, ktorá už za jeho života zaznamenala 6 vydaní. V prvom vydaní (1850) uverejnil 56 piesní a v šiestom (1872) ich už bolo 506. Svoju zbierku systematicky dopĺňal a do spomenutej Všeobecnej zbierky zaradil až 1074 textov piesní.

Mikuláš Schneider-Trnavský

V roku 1882 vyšiel v Spolku sv. Vojtecha v Trnave (SSV) notovaný Duchovný spevník katolícky v harmonizácii Františka Otta Matzenauera a Jozefa Mathulayho, ktorý obsahoval piesne z Nábožných výlevov A. Radlinského a pod názvom Za pápeža v ňom nájdeme pieseň V sedmobrežnom kruhu Ríma. Podľa predhovoru autori čerpali texty z 5. vydania Radlinského diela (1866).

Pápežská hymna odznela aj počas slávnostného programu pri vysviacke prvých slovenských biskupov v Nitre 13. februára 1921 v podaní mužského zboru (zbormajstra Dobroslava Orla), zaiste už v harmonizácii M. Schneidra-Trnavského, ktorý bol poverený prípravou hudobnej časti celého vtedajšieho programu.

Hymnu potom Schneider-Trnavský publikoval v modlitebnej knižke so spevníkom, určenej pre študujúcu mládež, ktorá ako Modlitby a piesne vyšla v SSV tlačou v roku 1922. Neskôr ju zaradil aj do zborníčka Tatranské zvuky, hymny a iné príležitostné spevy na dva hlasy so sprievodom harmónia alebo klavíru pre školu (SSV, 1926). V ňom sa nachádza pod názvom Pápežská hymna.

Do zborníčka zaradili aj ďalšiu rovnomennú skladbu s podtitulom „Pápežská hymna – novšia”, ktorú ako pôvodné dielko autorsky vytvorili Ján Pőstényi – text a M. Schneider-Trnavský – hudba. Začína slovami „Ku hrobu svätého Petra…”, tie sú však ďalšou z variácií Wisemanovho-Gyuritsovho textu.

Iný hymnus na pápeža však nachádzame aj v Radlinského Všeobecnej zbierke s názvom V srdci Ríma (staroslávnom v chráme hrobky Petra hlavnom…) a táto pieseň na iný nápev je aj súčasťou Matzenauerovho-Mathulayovho Duchovného spevníka. S odkazom na 6. vydanie Radlinského Nábožných výlevov (1872) ju prevzal do Jednotného katolíckeho spevníka (č. 522) aj M. Schneider-Trnavský.

Napriek tomu, že v ponuke našich spevníkov je viacero oslavných piesní na pápeža, v speve ľudu sa ujala Feleyova melódia s prebásneným pôvodným Wisemanovým textom a v harmonickej úprave Mikuláša Schneidra-Trnavského uverejnená V Jednotnom katolíckom spevníku (č. 523) so štyrmi slohami textu a stala sa neodmysliteľnou súčasťou katolíckych cirkevných slávení (ukážka 4).

Ukážka 4 

Pri príležitosti prvej návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku vyšla jej nahrávka v podaní Speváckeho zboru mesta Bratislavy pod vedením Ladislava Holáska s organovým sprievodom P. Pavlíka na SP platni vydavateľstva Opus (ukážka 5) spolu so Schneidrovou / Tichomírovou Slovenskou hymnou pre chrám Bože čos´ráčil.

Ukážka 5

Južní susedia Feleyovu-Gyuritsovu pápežskú hymnu so 6 slohami textu pod názvom Hol szent Péter (sírba téve) majú v spevníku Szent vagy Uram (1931) pod číslom 275 (ukážka 6).

Ukážka 6

Západní susedia spievajú Pápežskú hymnu vychádzajúcu z Wisemanovho textu, ktorý pôvodne preložil královohradecký kanonik Josef Antonín Šrůtek (1822 – 1901), na nápev Jana Nepomuka Škroupa (1811 – 1892), regenschoriho chrámu sv. Víta v Prahe (brata autora českej štátnej hymny). Pieseň sa nachádza v českom Kancionáli ( č. 931) pod názvom Tam, kde strmí (stojí) církve skála (ukážka 7).

Ukážka 7

V súvislosti s českou hudbou však za zmienku stojí aj fakt, že znelka Vatikánskeho rozhlasu (melódia piesne Kristus vítězí) pochádza z roku 1933 z pera českého hudobného skladateľa Jana Kunca (ukážka 8).

Ukážka 8

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.