Čo som zažil na mítingu s Kotlebom

Nitra, Zlaté Moravce, 28. februára 2016 (HSP/Foto: Eugen Rusnák)

Včera v rámci predvolebného turné predseda Ľudovej strany Naše Slovensko Marian Kotleba aj so svojím štábom navštívil Nitriansky kraj a stretol sa s voličmi v Nitre a Zlatých Moravciach. Míting bol plný prekvapení.

Niektoré prekvapenia vyplývali zo samotných očakávaní voličov, ktorí si prišli pozrieť a vypočuť kontroverzného politika, ktorý leží v žalúdkoch mnohým slovenským a európskym politikom a médiám. Pred obidvoma stretnutiami – o 15. hodine v Zlatých Moravciach a o 18. hodine v Nitre sme v radoch čakajúcich voličov viackrát počuli obavy, že na stretnutie s Kotlebom prídu sami holohlaví mladíci a potom sa to začne…

Opak bol však pravdou. Na obidve stretnutia prišiel hojný počet návštevníkov – v oboch prípadoch sály praskali vo švíkoch. Áno, holé lebky zopárkrát „zasvietili“ aj v Zlatých Moravciach, aj v Nitre. Ale bolo ich doslova zopár – určite nie viac, ako na straníckych mítingoch iných politických strán. Určitým prekvapením – aspoň pre nás – bol fakt, že na stretnutie s „extrémistom“ neprišla drvivá väčšina neskúsenej a „nezorientovanej“ mládeže, ale vo väčšine boli predsa starší, skúsení ľudia, ktorí si v tomto živote už niečo odskákali.

Mládež tvorila asi iba 20 percent prítomných na oboch stretnutiach s voličmi. Ľudia v strednom veku a tí najstarší – dôchodcovia alebo ľudia v preddôchodkovom veku tvorili rovnováhu – bolo ich asi po 40 percent. Obidve stretnutia sa zaobišli bež žiadnych excesov, v sálach panovala celkom priateľská atmosféra. Nezneli žiadne výzvy tipu „rež a rúbaj do krve“. Rečníci a diváci nadviazali celkom konštruktívny dialóg.

Samozrejme, všetci prítomní očakávali predovšetkým vystúpenie predsedu strany Mariana Kotlebu. Organizátori (v prezídiu sa vždy nachádzalo 7 ľudí – najvyšší predstavitelia strany a domáci funkcionári) najprv umožnili prezentovať postoje a vízie strany ľuďom blízkym k Marianovi Kotlebovi a stretnutia mali rovnaký scenár: hodinu hovorili stranícki kolegovia, potom hodinu hovoril Marian Kotleba a v závere všetci odpovedali na otázky divákov.

Kolegovia Mariana Kotlebu prezentovali svoje životné skúsenosti a vysvetlili, prečo vstúpili do Ľudovej strany Naše Slovensko. Porozprávali príklady krívd a nespravodlivosti, ktoré zažili na vlastnej koži, a preto mienia napraviť situáciu v tomto štáte a napomôcť tomu, aby Slovensko sa stalo skutočne demokratickou, nezávislou, slobodnou krajinou a prekvitalo. Najbližší spolupracovníci Mariana Kotlebu, ktorí spolu s nim pôsobia v Banskobystrickom kraji, vyvrátili mýty, ktoré o nich šíria médiá a uviedli niekoľko konkrétnych príkladov, ako zlepšujú situáciu v kraji a to aj napriek tomu, že prakticky celý krajský parlament je naladený proti predsedovi a blokuje takmer všetky jeho návrhy.

Spomenuli aj prípady, ktoré boli zmedializované a poriadne „prekrútené“. Marián Kotleba odmietol dotovať isté „novodobé“ divadlo v Banskej Bystrici, pretože činnosť tohto divadla podľa neho nemala nič spoločné s umením a predstavuje dokonca hrozbu pre morálnu výchovu mládeže. Organizátori aj ukázali videozáznam časti predstavenia tohto divadla, v ktorom absolútne nahí herci iba tak poskakovali na pódiu – asi toto je podľa nich „umenie“. Poslanci Banskobystrického kraja však prelomili veto predsedu Mariana Kotlebu a napokon odklepli „pokrokovému“ divadlu dotáciu vo výške 160 tisíc eur. Prítomní v sále hlasne vyjadrovali svoju nevôľu, keď vo videozázname vedenie divadla podčiarklo, že je to veľmi ťažká práca… Rečníci na pódiu pripomenuli, že väčšina slovenských robotníkov, poľnohospodárov a živnostníkov drie za oveľa nižšiu mzdu a spochybnili to, že herci „pokrokového“ divadla ozaj ťažko pracujú a že ich činnosť je skutočným umením.

Porozprávali o tom, že štátny dlh Slovenska narastá s každým dňom, ale v Banskobystrickom kraji vďaka správnemu hospodáreniu sa ako v jedinom kraji na Slovensku podarilo znížiť dlh. Prízvukovali, že v kraji napriek všetkým problémom so slovenskými ministerstvami a eurofondami dokázali vybudovať v ostatnom období 53 kilometrov ciest 2. a 3. triedy. Porozprávali rad konkrétnych prípadov o tom, ako slovenskí politici a médiá ohovárajú príslušníkov Ľudovej strany Naše Slovensko a podčiarkli, že sa ich boja, pretože vedia, že práve Marian Kotleba a jeho ľudia urobia na Slovensku poriadok.

Uviedli aj zaujímavý príklad. Prízvukovali, že nepochybujú, že o týždeň prekročia 5-percentnú hranicu a určite sa dostanú do parlamentu. Hovorca strany Milan Uhrík povedal: „Dostaneme sa do parlamentu a o 4 roky vyženieme všetkých týchto papalášov. Súčasný parlament je košiar s ovcami. A viete, čo sa stane s ovcami, keď sa do košiaru dostane 10 – 15 vlkov? Určite urobíme poriadok.“

Vo svojom príhovore Marian Kotleba spomenul 10 bodov volebného programu strany. Podčiarkol, že strana nemá 150-160-bodový zamotaný program ako iné strany, ale má 10 jasných priorít, ktoré chce riešiť. Pripomenul, že zo Slovenska odíde do Bruselu približne o tretinu viac peňazí, než sa k nám z nej vo forme eurofondov a obchodných investícií vráti. Investície získame, ak investorom ponúkneme najvýhodnejšie konkurenčné podmienky a prácu za najnižšiu mzdu. Podčiarkol, že eurofondy získame iba vtedy, ak budeme EÚ politicky poslúchať a dovolíme zahraničným investorom u nás nerušene podnikať, robiť čo len chcú a všetky zisky vyvážať do zahraničia a popritom likvidovať aj domáci priemysel a poľnohospodárstvo, podniky a podnikateľov.

Pripomenul, že za obdobie 2004 – 2013 prispela Slovenská republika do rozpočtu EÚ celkovou sumou vo výške 9,33 miliardy eur. Celkové príjmy z eurofondov za toto isté obdobie boli vyčíslené na 12,86 miliardy eur. To znamená, že z každého 1 eura prijatého z eurofondov si v skutočnosti platíme 73 centov z vlastných peňazí – ale za cenu straty suverenity a likvidácie vlastného hospodárstva. Podčiarkol, že keby tieto financie investovali do slovenských podnikov, Slovensko by bolo sebestačné a prosperovalo.

Zdôraznil, že prakticky všetky väčšie firmy na Slovensku sú vlastnené zahraničnými majiteľmi. Je to dôsledok vynútenej liberalizácie a privatizácie, ktoré idú ruka v ruke s naším členstvom v EÚ. Rafinérie ropy, plynárne, vodárne, elektrárne, telekomunikační operátori, železiarne, mliekarne, pivovary, atď. – nič z toho už nie je slovenské… Za obdobie rokov 2003 – 2012 zarobili slovenské firmy vlastnené zahraničnými majiteľmi 28,6 miliardy eur. Z toho 19,5 miliardy eur putovalo vo forme dividend majiteľom do zahraničia a len 9,1 miliardy eur zostalo na Slovensku, najmä vo forme investícií.

Hovoril o konkrétnych opatreniach, ako zvýšiť úroveň zamestnanosti v krajine a vyriešiť jeden z hlavných problémov – zamestnať rómskych obyvateľov a vlastne donútiť pracovať všetkých, aby štát nikoho nemal na krku. Uviedol, niekoľko konkrétnych opatrení, ktoré majú v programe strany, aby každý človek dostal možnosť pracovať. Nezamestnaných navrhol zapojiť do štátnej výstavby bytov a ciest, do opráv škôl, nemocníc a kultúrnych pamiatok. Ak túto prácu odmietnu, nedostanú zadarmo vôbec nič – žiadne domy, dávky, ani príspevky.

„V banskobystrickom kraji sme spustili projekt Lopaty a krompáče, zameraný na zamestnanie dlhodobo nezamestnaných ľudí. Zamestnali sme 90 ľudí, z toho 30 Rómov – a všetci pekne pracovali. Projekt bol tak úspešný, že sme ho chceli ešte rozšíriť. Lenže vláda, namiesto toho, aby našu snahu znižovať nezamestnanosť ocenila, zmenila Zákonník práce a tým nám znemožnila v projekte pokračovať. Napriek tomu tento projekt v banskobystrickom kraji dokázal, že naša myšlienka dať ľudom prácu namiesto dávok je správna a funkčná. Práce je v republike dosť, a peňazí na jej zaplatenie tiež,“ podčiarkol.

Zdôraznil, že Ľudovú stranu Naše Slovensko darmo obviňujú v tom, že je to „proticigánska“ strana. Podčiarkol, že proti slušným Rómom, ktorí pracujú ani on, ani jeho strana nemá nič. Zatočiť mienia iba s asociálmi, ktorí nikdy nerobili a robiť nechcú. Porozprával o možných riešeniach, ako ich donútiť pracovať v štátnych podnikoch.

Apeloval k vybudovaniu novej slovenskej armády, ktorá by sa postarala o ochranu hraníc v období migračnej krízy. Podčiarkol, že slovenská armáda v rámci „úsporných opatrení“ stratila takmer 90 percent techniky a rovnako poklesol aj počet vojakov. Prízvukoval, že keby migranti začali robiť šarapaty na Slovensku, štát by sa nemohol ani ubrániť – nemá na to dostatočný počet vojakov a techniky. Prízvukoval, že v súčasnej situácii práve armáda má strážiť hranice – dnes sú fakticky otvorené.

V tejto súvislosti hovoril aj o založení domobrany kvôli zlyhaniu polície v oblasti prevencie a ochrany slušných ľudí pred agresívnymi asociálmi. Podčiarkol, že podobne počínajú vo viacerých európskych krajinách.

Pripomenul, že Slovensko bolo ešte pred 25 rokmi úplne potravinovo sebestačné. „Ešte stále máme dostatok úrodnej pôdy, čistej vody a historických skúseností na to, aby sme túto sebestačnosť opäť obnovili. Ak to išlo vtedy, musí to ísť aj teraz.  Sme presvedčení, že dokážeme obnoviť aj hospodársku a energetickú sebestačnosť republiky,“ dodal. Prízvukoval, že treba navrátiť do rúk národa vodu, elektrinu, pôdu a tiež všetky strategické podniky, ktoré dnes vlastnia cudzie nadnárodné korporácie. Treba podporovať domácich výrobcov a nie zahraničných investorov. Vyjadril presvedčenie, že naše firmy dokážu za rovnaké peniaze vytvoriť oveľa väčší a stabilnejší počet pracovných miest, ako cudzinci, ale zisky, ktoré vytvoria, nebudú odchádzať do cudziny, ale zostanú doma.

Prízvukoval, že všetky súčasné vlády podporovali iba zahraničné firmy, aby tu pokojne podnikali a zarábali, ale veľmi málo pomáhali domácim výrobcom. Poctivo poslúchali a plnili všetky rozkazy Bruselu, Parížu, Berlínu a pod., úplne sa podriadili diktátu vedenia EÚ a poškodzovali záujmy obyvateľov Slovenska. „Štát, ktorý uprednostňuje cudzincov pred domácimi, je kolóniou,“ zdôraznil Marián Kotleba.

Uviedol, že domácich podnikateľov chcú podporiť znížením DPH na 15%, odstránením byrokracie v podnikaní a znovuzavedením ciel na dovoz výrobkov, ktoré vyrábame sami na Slovensku. „Keďže vieme, že Európska únia ochranu našich domácich výrobcov neumožňuje, je to jeden z dôvodov, prečo budeme iniciovať referendum o vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie,“

V podobnom duchu sa Marián Kotleba vyjadril aj o NATO, ktoré označil za zločineckú organizáciu a vyzval, aby Slovensko vystúpilo z NATO presne tak, ako aj z EÚ. Poukázal na to, že múdri susedia v snahe zachovať suverenitu a slobodu si ponechali svoju menu a iba Slovensko urobilo chybu a prijalo euro za zlých podmienok: v čase, keď euro reálne stalo 15 – 20 korún, vtedajšia vláda súhlasila s výmenným kurzom 1 ku 30, čím urobila obrovské škody pre slovenskú ekonomiku a zasa pracovala pred cudzincov, nie pre obyvateľov tohto štátu. Prízvukoval, že obyvatelia Slovenska sú vo vlastnom štáte občanmi 4. kategórie.

Definoval to: na prvom mieste sú zlodeji, zahraniční „investori“ a privatizéri, na druhom sú migranti, lebo všetko dostávajú zadarmo v tom čase, keď štát vôbec nepomáha svojim ľuďom, na treťom mieste sú asociáli, hlavné odmietajúci pracovať Rómovia a až niekde na 4. mieste sú bežní obyvatelia Slovenska. Zasa podčiarkol, že štát, ktorý uprednostňuje cudzincov pred domácimi, je kolóniou, ale Ľudová strana Naše Slovensko to chce zmeniť a dosiahnuť, aby Slovensko sa stalo skutočne nezávislou, slobodnou a prosperujúcou krajinou.

V závere predstavitelia Ľudovej strany Naše Slovensko odpovedali na otázky prítomných v sále a všetci sa pokojne rozišli.

Eugen Rusnák