Moskva 6. septembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Vedci odhalili, aký vplyv má na mozog kozmonautov dlhodobý pobyt vo vesmíre. Závery svojej štúdie zverejnili v článku pre portál Science Advances
Medzinárodný tím odborníkov preštudoval štruktúru mozgu jedenástich ruských kozmonautov, kedy každý z nich strávil v priemere 171 dní za sebou na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Vedci vykonali u každého z kozmonautov trikrát difúznu MRI mozgu: pred letom do vesmíru a dvakrát po pristátí na Zem.
Metóda neurozobrazovania
Poznamenáva sa, že požitie metód neurozobrazovania prvýkrát umožnilo identifikovať štrukturálne a funkčné zmeny v mozgu po vesmírnom lete. Najmä sa ukázalo, že počas určitej doby v podmienkach nulovej gravitácie dochádza k zmenám v rozdelení bielej a šedej hmoty a zväčšujú sa mozgové komory, kde pribúda mozgovomiechový mok.
Podľa odborníkov sa týmto spôsobom nervový systém prispôsobuje k stavu beztiaže a zvyšuje záťaž v tých oblastiach mozgu, ktoré sú okrem iného zodpovedné za ovládanie pohybov. Ukazovatele sa vracajú do normálu po siedmich mesiacoch pobytu kozmonauta na Zemi.
Rusko navrhuje lety na ISS
Začiatkom septembra generálny riaditeľ ruskej spoločnosti Glavkosmos (je súčasťou Roskosmosu, pozn. red.) Dmitrij Loskutov prehovoril o možnosti letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu pre turistov. Ruská ponuka podľa jeho slov zahŕňa aj neštandardnú dobu pobytu na stanici, teda 30 dní namiesto štandardných 10.
Kozmickí turisti by si tiež mohli objednať výstup do vesmíru, prípravu na let s nulovou gravitáciou pomocou špeciálnych lietadiel či pomoc pri realizácii vlastného vedeckého programu na obežnej dráhe. Ďalšou unikátnou možnosťou je príležitosť kúpiť si modul, ktorým sa turisti vrátia z ISS.
Štandardný vesmírny turistický program pritom zahŕňa lekárske vyšetrenie, výcvik na let, samotný let na ISS a návrat na Zem, ako aj pátracie a záchranné služby pre vracajúceho sa turistu.