V posledný júlový deň úrady v samozvanom Kosove oznámili, že od 1. augusta zakážu platnosť srbských osobných dokladov a srbských evidenčných čísiel vozidiel na miestach vstupu na svoje územie. Nahradia ich dočasné “deklaračné listy” platné tri mesiace.

V reakcii na to začalo srbské obyvateľstvo Kosova a Metohije stavať barikády. Medzinárodné bezpečnostné sily v Kosove (KFOR), ktoré pôsobia pod záštitou NATO od roku 1999, boli presunuté na most cez rieku Ibar v Mitrovici. Svetové médiá začali hovoriť o možnom novom ozbrojenom konflikte na Balkáne a pripomínajú, že prvá svetová vojna sa začala tiež na Balkáne a Rusi dodávajú, že pre Rusko práve 1. augusta 1914.

Rozhodnutie prištinských úradov začať násilnú výmenu osobných dokladov a registračných značiek miestnych Srbov je ďalším krokom k vyhnaniu srbského obyvateľstva z Kosova a k odstráneniu kosovských srbských inštitúcií, ktoré zabezpečujú ochranu práv srbských obyvateľov pred svojvôľou prištinských radikálov,” komentovala na rozhlasovej stanici Komsomoľskaja pravda hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová. – Kosovskí lídri vedia, že Srbi sa nebudú nečinne prizerať priamemu útoku na ich slobody, a zámerne vyhrocujú situáciu, aby spustili scenár s použitím sily. Belehrad, ktorý chce Západ ďalej “neutralizovať” kosovsko-albánskymi rukami, je tiež jedným z hlavných cieľov útoku.

Prečo došlo k eskalácii práve teraz

Rozhodnutie kosovských orgánov je čisto provokatívne. Je to v rozpore s dohodami prijatými ešte v roku 2010 v rámci technického dialógu medzi Srbskom a Kosovom, ktoré umožňovali používanie srbských aj kosovských dokladov totožnosti a poznávacích značiek až do “vzájomného riešenia” medzi oboma stranami. Prečo teda Priština urobila takýto krok?

Je ťažké si predstaviť, že by sa kosovské orgány samy rozhodli vyhrotiť situáciu. O to viac, že minister zahraničných vecí USA Blinken údajne tri dni pred srbsko-kosovskou krízou prijal kosovského prezidenta a premiéra a prisľúbil im všemožnú podporu “euroatlantickej a medzinárodnej integrácie”. A hoci Washington už “odsúdil” konanie Prištiny a požiadal o odklad zavedenia nových pravidiel na začiatok septembra, niečo naznačuje, že všetko sa deje podľa vopred určeného politického scenára.

Srbský prezident Vučić sa doteraz tvrdohlavo odmietal pripojiť k protiruským sankciám, aj preto, že viac ako 80 percent Srbov podporuje konanie Ruska na Ukrajine. Odmieta tiež uznať Kosovo, čo by pre neho bola politická samovražda. Zároveň však trvá na tom, že budúcnosť krajiny je len v EÚ.

V týchto podmienkach je pre Západ úspechom vytvoriť skutočnú krízu s ťažko predvídateľnými dôsledkami na hraniciach a potom tým, že Prištine povie, aby sa neponáhľala, zbaví Vučića tohto bremena – čo je už samo o sebe úspech. V dôsledku toho, by sa mal Vučić stať vďačným za podporu Západu, a tak by sa mal stať ústretovejším.

Ako sa môžu vyvíjať udalosti medzi Kosovom a Srbskom

“Zdá sa mi, že práve teraz nedôjde k vážnej zrážke a nepriateľským akciám,” povedala Elena Gusková, vedúca vedecká pracovníčka Ústavu slavistiky Ruskej akadémie vied, doktorka historických vied, v rozhlasovom vysielaní rozhlasovej stanice Komsomoľská pravda. K situáciám, keď sa na severnej hranici Kosova stavali barikády, už došlo, a nie raz.

Vučić nebude súhlasiť s vojenským stretom s Kosovčanmi, komentoval politický analytik Vladimir Bruter možný vývoj udalostí pre rozhlasovú stanicu “KP”. Domnieva sa, že srbský prezident opäť chce, aby Západ ovplyvnil Kosovo, to urobí pol kroku späť a Vučič oznámi víťazstvo Srbska.

Vučićovi nikto neverí, vždy bol oportunista,” povedal expert. – Jediný spôsob, ako reagovať na provokácie Kosovčanov, je obsadiť sever Kosova a povedať, že hranica teraz prechádza tadiaľto. Ak s nami chcete bojovať, obsadíme Prištinu do troch dní. Ak nechcete, hranica bude teraz vyzerať takto. NATO nepôjde do vojny kvôli Kosovčanom. Pohrozia zavedením tvrdých sankcií, ale do vojny kvôli Kosovčanom nepôjdu. Ale Vučić sa nikdy neodváži ísť do vojny, vždy bol oportunista.

Západ už vlastne všetko “vyriešil”: vyjadril nespokojnosť so “svojvôľou” Prištiny a vynútil si mesačný odklad protisrbského rozhodnutia. Opäť sa ukázalo, že bez vôle Washingtonu a Bruselu sa na Balkáne nemôže nič stať. Západ označil Srbov za vinníkov, takže to musia akceptovať…

O čo Západu išlo pri tejto provokácii

Súčasný nárast napätia v Kosove a Metohiji samozrejme nemožno posudzovať bez ohľadu na udalosti na Ukrajine. Nový starý konflikt na juhu Európy sa objavil práve vtedy, keď sa začalo hovoriť o “nevyhnutnom víťazstve” Kyjeva nad Moskvou, pretože udalosti, ktoré už nemožno ignorovať, naznačujú pravý opak. Vtedy Západ vytiahol z rukáva nevyriešený problém Kosova ako horúci tromf. Koniec koncov, v prípade vojenského ohrozenia Srbska nepomôže nikto iný iba Rusko. Ale za súčasných okolností, keď sú jej vojenské a iné sily a prostriedky zapojené do špeciálnych operácií na Ukrajine, je to podľa takmer všetkých odborníkov prakticky nemožné.

– Pomoc Ruska teraz, keď v auguste pravdepodobne dôjde k ukrajinskej protiofenzíve, ako aj k posilneniu prítomnosti na ukrajinských územiach, je nepravdepodobná,” hovorí Jekaterina Entina, profesorka na Vysokej škole národného výskumu. – Belehradu nikto iný nepomôže. Táto situácia dáva Západu dva skvelé tromfy: prvým je tvrdenie, že “Rusi vás opustili”, a druhým je “presadzovanie myšlienky, že keby nebolo Ukrajiny, Srbsko by nestratilo Kosovo”. Tento príbeh veľmi dobre zapadá do všetkých tvrdení srbského prezidenta, že “veľkí nemyslia na to, aké dôsledky majú ich činy na malé krajiny”.

Vučić to nedávno skutočne povedal, a to práve v súvislosti s ukrajinskými udalosťami. Je zrejmé, že opätovné zapaľovanie dlhoročného ohniska napätia v Európe pripomína pokus o otvorenie “nového frontu” v boji Západu s Ruskom, lebo veci na Ukrajine sa nevyvíjajú tak, ako by si želal.

Ako môže Rusko pomôcť Srbsku

Konstantin Zatulin, prvý podpredseda výboru Štátnej dumy pre záležitosti SNŠ, euroázijskú integráciu a vzťahy s krajanmi, vystúpil v rozhlasovej stanici Komsomoľská pravda:

– V dnešnej situácii sa musí Vučić rozhodnúť. Vie, na koho strane sú Srbi. Západ však využíva všetky svoje možnosti, aby prinútil Vučića postaviť sa na jeho stranu. Rusko nesmie byť srbskejšie ako samotné Srbsko. Ak je Srbsko odhodlané bojovať, Rusko by ho malo podporiť. Ak nemá náladu a snaží sa nájsť iné východisko zo situácie, potom by Rusko malo byť ústretové a nemôže na seba vziať viac ako samotné Srbsko.

Väčšina expertov sa domnieva, že ruská podpora Srbom v súčasnej situácii môže mať najmä diplomatický a morálny charakter. Nie je reálne hovoriť o výraznej vojenskej a hospodárskej pomoci. Nie je však zrejmé, či konflikt prerastie do horúcej fázy. Západ predsa počul varovanie Číny, aby sa nehral s ohňom v súvislosti s Taiwanom – lebo sa môže popáliť. Toto pravidlo platí aj na Balkáne.

Západ jednoznačne stupňuje konfrontáciu medzi Ruskom a Čínou vytváraním alebo oživovaním nových ohnísk napätia. Príklad sankčných vášní však už všetkých presvedčil, že schopnosť uvedomovať si dôsledky, predovšetkým pre seba samého, pri snahe rozdrviť druhého nie je silnou stránkou Bruselu a Washingtonu.

Vyvolávanie srbsko-kosovského konfliktu a snaha udržať ho pod kontrolou s cieľom prinútiť Srbsko, aby sa “rozhodlo”, na ktorej strane stojí, je tiež chybou. Politické udalosti v Európe sú čoraz nepredvídateľnejšie a zdá sa, že vládnuce elity vyradili slovo “kompromis” zo svojho slovníka.

Mimochodom, istým porazeným v dôsledku nepokojov na Balkáne bude Kyjev. Napokon, doteraz ako jediný viedol boj “v záujme celého sveta” proti “Putinovmu Rusku”. A ak vznikne ďalší front v tomto boji niekde inde, potom určite natiahnu informačnú deku nad Ukrajinu, aby ňou zakryli nových bojovníkov proti “ruskému blbcovi”.