“Čo majú drag queens alebo drag kings spoločné s Ježišom alebo evanjeliom? My v FCS veríme, že ‘Boh nevyrába žiadne haraburdy’. Takže bez ohľadu na to, či ste heterosexuál, gej, lesba, bisexuál, transsexuál alebo sa stále hráte na ťažko dostupného, Ježiš vás miluje a my tiež! Amen BABY! Tak si príď pre svoje do tohto kostola!”

FCS bola možno jednou z prvých amerických cirkví, ktorá z kazateľnice nahlas a hrdo propagovala transgenderizmus. Určite však nebola poslednou.

V septembri tohto roku novinár zverejnil tajné video z “prechodovej skrine” v kostole v meste Katy v Texase. Dvaja muži na nejasných pozíciách v cirkvi viedli reportéra po šatníku a ukazovali mu komodu plnú hrudných viazačov, spodnej bielizne a podprseniek; visiace stojany so zmiešaným mužským a ženským oblečením, roztriedeným skôr podľa veľkosti než podľa pohlavia; a stoly plné ďalších rôznych odevov (medzi oboma mužmi sa veľa diskutuje o tom, či kolekcia zahŕňa aj šatky a kde sa nachádzajú). Ku koncu klipu začne pastorka kostola, žena menom Amanda s účesom, ktorý naznačuje, že jazdí na Subaru, natáčať reportéra a po prestrihnutí klipu ho zrejme nechá odstrániť. Cirkev mala premiéru skrine na podujatí drag bingo.

A look inside of First Christian Churches “Transparency Closet” in Katy, TX.

The closet is setup in a way that is designed to keep parents uninformed.

Chest Binders, Underwear, and Bras can be found.

I was removed by Katy Police (Security) after the Pastor saw my phone. pic.twitter.com/fb789uOfXM

.

— Tayler Hansen (@TaylerUSA) September 25, 2022

O niekoľko týždňov neskôr v kostole v Ontáriu vzbudila celosvetovú pozornosť málo navštevovaná halloweenská akcia drag queen po tom, čo ontarijskí policajti zatkli ženu menom Chrystal Petersová, za protest proti podujatiu. Na podujatí Pride v Kentucky, ktoré sa pýšilo drag queens aj aktivitami pre deti, boli ako sponzori uvedené najmenej tri cirkvi rôznych denominácií. Niekoľko mesiacov predtým pozvala newyorská cirkev drag queens, aby vystúpili na bohoslužbe pri príležitosti Letníc. Zdá sa, že v deň oslavy zostúpenia Božieho Ducha na jeho ľud opustil tento kostol každý zbožný duch.

Už samotný fakt, že sa tieto udalosti konajú v kostole, vyvoláva v kresťanovi chuť “hodiť sa pod vlak”. Zdá sa, že sú tu na mieste Jánove slová, že takéto zbory “odišli od nás, ale neboli z nás, lebo keby boli z nás, boli by s nami zostali. Ale oni odišli, aby sa ukázalo, že všetci nie sú z nás”.

Je pozoruhodné, že len niektoré cirkvi sa prihovárajú tejto zlobe, pričom väčšina z nich patrí k veľmi progresívnym hlavným denomináciám. Odhliadnime však na chvíľu od veľmi veľkých, veľmi zjavných obáv týkajúcich sa vedenia zborov, v ktorých sa tieto udalosti odohrali – a tie sú určite veľké – a zvážme ďalšiu nevyhnutnú zložku. Totiž bez ohľadu na túžbu pastora priviesť mužov v ženskom spodnom prádle do dverí kostola, nie je možné ju naplniť bez ochotnej účasti a dokonca snahy samotných drag performerov. Transgenderová ideológia v cirkvi vypovedá rovnako o cieli transgenderizmu ako o morálne skrachovaných pastoroch a cirkvách, ktoré sa na nej podieľajú a podporujú ju.

Prečo práve cirkev? Prečo by takíto účinkujúci chceli ísť práve tam, kde musia vedieť, že budú (alebo by aspoň mali byť) najmenej žiadaní? Konzervatívci často poukazovali na šikmú plochu prebudenej ideológie, aby vysvetlili takéto trendy. Je to ten istý zákon, ktorý hovorí, že ak je tam trhlina, dostane sa do nej voda. Ak v republike existuje nejaký priestor, ktorý zostal nedotknutý mužmi s rúžmi a pornografickou literatúrou pre deti, nezadržujte dych, RuPaul si cestu nájde. Ale hoci toto vysvetlenie čiastočne vysvetľuje drift, je nedostatočné.

Je ťažké predstaviť si niečo lukratívne pre domácky priemysel mužov v make-upe v kostole. Väčšina návštevníkov kostola patrí do strednej triedy a tí, ktorí ho pravidelne navštevujú, tvoria len 22 percent populácie USA. Transrodoví aktivisti pravdepodobne nezískajú viac ako pár dolárov a pár konvertitov, čo potvrdzujú aj prázdne svätyne na mnohých z týchto podujatí.

V hre je však niečo viac než len priestor. Kostol nie je len ďalšou trhlinou, ďalším priestorom, do ktorého môžu presakovať vody. Nie je to to isté ako Starbucks, knižnica alebo škola, či dokonca “posvätný chrám demokracie“. To, čo sa odohráva v jeho dverách, nie je len ďalším zhromaždením alebo výmenou názorov. Drag queens to vedia. Vedia to z toho istého dôvodu, prečo posadnutí démonmi volajú k Bohu. Nestačí, že majú voľnú ruku na verejnom priestranstve, že ich oslavuje každá významná inštitúcia a korporácia v Amerike; alebo dokonca, že 12 republikánskych senátorov hlasovalo za kodifikáciu Obergefellu. Bezbožnosť túži zvrátiť aj tie najsvätejšie miesta. Môžeme si byť istí, že svoju snahu neskončí v progresívnych hlavných denomináciách.

V cirkvi je niečo-niečo-zvláštne, čo popiera celú transgender ideológiu, a preto práve tam cítia potrebu kričať najhlasnejšie.