Podľa Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) by sa tohtoročné voľby mohli vo viacerých krajinách potenciálne zvrtnúť smerom doprava – populistickým radikálnym pravicovým stranám rastie popularita, píše Euronews. Na druhej strane by sa mohol rýchlo znížiť vplyv zelených strán a stredoľavých strán.

Výsledok volieb v EÚ by mohol mať významný vplyv na obchodné politiky a granty, na ktoré môžu mať podniky nárok, financovanie opatrení v oblasti klímy, rozvojové politiky a ďalšie. Podniky preto s napätím očakávajú výsledky – pretože môžu mať významný vplyv na ich činnosť v strednodobom a dlhodobom horizonte.

Voľby sú kľúčové

„Nadchádzajúce voľby sú pre EÚ kľúčovým momentom, ktorý formuje politickú agendu na nasledujúcich päť rokov v celom bloku,“ povedala Julie Linn Teiglandová, senior partnerka v účtovníckom gigante EY.

„Voľby ani nemohli prísť v dôležitejšej chvíli. Z nášho vlastného prieskumu vyplýva, že priame zahraničné investície do Európy v roku 2023 klesli o 4 % – ide o prvý pokles od pandémie. Zároveň úroveň investícií zostáva o 11 % nižšia ako v roku 2019. Európa čelí silnej konkurencii zo strany USA a Číny a ak si chce zachovať konkurencieschopnosť, musí prijať opatrenia hneď,“ povedala.

„Bez ohľadu na výsledok eurovolieb, EÚ sa musí zamerať na posilnenie medzinárodného obchodu. Musí sa stať lídrom v oblasti ekologického rastu, postaviť Európu na čelo technologickej revolúcie a revolúcie v oblasti umelej inteligencie a vybaviť budúcu generáciu zručnosťami, ktoré potrebujú na to, aby nás posunuli vpred. Investori očakávajú konzistentný prístup k týmto kľúčovým témam, ktoré budú zohrávať veľkú úlohu pri zvyšovaní európskej konkurencieschopnosti,“ dodala.

Sylvain Broyer, hlavný ekonóm agentúry S&P Global Ratings pre región EMEA, povedal : „Napriek tomu, že sme sa vyhli recesii a blížime sa k plnej zamestnanosti, problémy Európy v oblasti produktivity pretrvávajú. Pokles produktivity, ktorý je zrejmý najmä v kľúčových ekonomikách eurozóny, ako sú Holandsko, Francúzsko, Nemecko a Taliansko, zdôrazňuje potrebu spoločných opatrení. Výzva talianskeho politika Enrica Lettu na nové vymedzenie jednotného trhu zdôrazňuje potrebu spoločného úsilia na riešenie týchto problémov,“ myslí si Broyer.

„Na opätovné získanie konkurencieschopnosti a podporu udržateľného rastu musia tvorcovia politík EÚ urýchliť integráciu a prehĺbiť jednotný európsky trh. To si vyžaduje agilný Európsky parlament a vysoko angažovanú Európsku komisiu,“ pokračuje.

„Projekt kapitálových trhov ponúka jasný plán pokroku, ako potvrdil Letta. Dosiahnutie jeho cieľov by bolo významným krokom vpred, ktorý by uvoľnil potenciál európskych úspor pre domáce investície,“ povedal.

“Kľúčové opatrenia v rámci programu spoločnej menovej únie (CMU) vrátane integrácie akciových trhov, daňových reforiem a zlepšenia zákonov o konkurze môžu pripraviť pôdu pre dynamickejšie a odolnejšie európske hospodárstvo,“ dodal.

Jochen Stanzi, hlavný trhový analytik CMC Markets, sa domnieva, že regulácia klimatických zmien by mala zostať v popredí záujmu novej vlády.

„Táto politika sa netýka len životného prostredia, je prepojená s hospodárskymi, menovými a priemyselnými stratégiami a je horúcou témou vzhľadom na jej vplyv na každodenný život a priemyselné odvetvia. Ďalej je kľúčová energetická bezpečnosť, najmä v dnešnom geopoliticky napätom prostredí, ktorá ovplyvňuje všetko od účtov za energiu pre domácnosti až po národnú bezpečnostnú politiku,“ povedal Stanzi.

„Prioritou je aj naďalej hospodárske oživenie po kríze z roku 2019, pričom sa zameriavame na zabezpečenie stability a rastu v celej únii. Teraz, keď sa inflácia podľa Európskej centrálnej banky priblížila k cieľovej hodnote 2 %, politici môžu dúfať v priaznivejšie úrokové prostredie, čo znamená, že ekonomický rast by sa mohol vo zvyšku rokov 2024 a 2025 opäť zrýchliť,“ pokračuje.

Zameranie na AI

Pokiaľ ide o to, aké nové predpisy by boli pre priemysel najprospešnejšie, Teiglandová povedal: „Dáta a umelá inteligencia (AI) sú v súčasnosti jadrom transformácie podnikov. EÚ je lídrom v regulácii tohto digitálneho priestoru a má jedinečnú pozíciu na presadzovanie hodnôt zameraných na človeka v centre legislatívy týkajúcej sa AI, kybernetickej bezpečnosti a využívania údajov.“

„Budovanie dôvery v AI a nové technológie prostredníctvom účinných postupov riadenia by malo byť pre tvorcov politík naďalej prioritou. Právne predpisy musia byť flexibilné a odolné voči budúcnosti,“ dodala

„Pokiaľ ide o udržateľnosť a pokrok smerom k stratégii Net Zero, EÚ by mala zabezpečiť, aby sa existujúce nariadenia – smernica o podávaní správ o udržateľnosti podnikov (CSRD), smernica o náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov (CSDDD) a európske štandardy pre podávanie správ o udržateľnosti (ESRS) – vykonávali spôsobom, ktorý bude fungovať pre občanov, podniky a spoločnosť ako celok,“ povedala.

Konkurencia miesto regulácie

„V konečnom dôsledku by základom európskej politiky mala byť konkurencieschopnosť a transformácia v oblasti udržateľnosti a technológií, mala by byť formulovaná v zmysle konkurenčnej výhody, a nie regulačnej záťaže,“ dodala.

Generálna riaditeľka spoločnosti Perfection42 Simona Vasyteová povedala : „Hoci má EÚ v oblasti technológií umelej inteligencie a jej hospodárskej integrácie čo dobiehať, naša sila spočíva v našej rozmanitosti. Zavedenie regulácií, ktoré podporujú alebo nariaďujú zásady otvoreného zdroja – otvorené údaje, otvorené modely AI – práve to by mohlo výrazne zvýšiť dynamiku hospodárskej súťaže.“

„Takéto opatrenia by demokratizovali inovácie, rozbili monopoly a otvorili dvere pre širší okruh spoločností a ak by sa im darilo, aj krajín. Tento prístup nielen vyrovnáva podmienky, ale je aj v súlade so základnými hodnotami EÚ, ktorými sú spravodlivosť a kolektívny pokrok,“ povedala.

Čo môže nová vláda EÚ urobiť ?

Čo môže nová vláda EÚ urobiť, aby európske podniky investovali na kontinente namiesto toho, aby sa upísali v USA alebo inde ? „Európa čelí výraznej konkurencii v oblasti investícií, v neposlednom rade zo strany USA, kde sa zákon o znížení inflácie (IRA) ukázal ako neuveriteľne silné lákadlo pre spoločnosti, ktoré ešte nemajú sídlo na kontinente,“ myslí si Tieglandová.

„EÚ by mala vyslať silný a rozhodný signál: Európa je otvorená podnikaniu a jej najsvetlejšie dni ešte len prídu,“ myslí si.

„Investori pozitívne hodnotia dlhodobé vyhliadky Európy, pretože sa očakáva postupné zlepšovanie hospodárskej situácie a v kontexte rastúceho geopolitického napätia je relatívna stabilita hlavných európskych ekonomík značnou výhodou. Nová Komisia EÚ by to mala využiť a udržať európske podniky v investíciách realizáciou projektu únie kapitálových trhov a posilnením európskej jednoty prostredníctvom jednotného trhu,“ dodala.

Vasyteová doplnila : „Najlepšia vec, ktorá ma napadá, pokiaľ ide o pomoc zo strany vlád členských štátov EÚ, je udržať dynamiku a podporu hospodárskej spolupráce v rámci celej EÚ, ako aj s krajinami mimo eurozóny. Bolo by skvelé mať v EÚ viac technologických gigantov, ktorí by mohli konkurovať Číne a USA.“

Manipulácia volieb pomocou AI naďalej vyvoláva obavy

V posledných mesiacoch sa rozšírilo zneužívanie nástrojov umelej inteligencie, najmä v prípadoch, ako je rusko-ukrajinská vojna a vojna medzi Izraelom a Hamasom, s cieľom vykresliť zavádzajúce informácie o priebehu týchto konfliktov.

Na riziká AI, pokiaľ ide o deepfakes, porušovanie súkromia, automatizáciu zbraní a volatilitu a manipuláciu na burze, sa tiež intenzívne upozorňovalo. V súčasnosti, keď sa v roku 2024 uskutoční množstvo volieb na celom svete, je AI, ktorá je používaná na manipuláciu s výsledkami volieb tiež významným problémom.

„Aj keď môžu existovať určité riziká ovplyvňovania správania voličov pomocou nástrojov AI ako napríklad deepfakes, AI sa dá použiť aj na inkluzívnejšiu a cielenejšiu kampaň. Dôležité je zvyšovať povedomie o potenciálnom využívaní AI a vzdelávať ľudí o tom, ako rozpoznať obsah vytvorený AI,“ myslí si Vasyteová.

Prečítajte si tiež :

• Veľvyslanci EÚ sa dohodli na použití výnosov zo zmrazených ruských aktív. Určili aj cieľ
• Rusko v apríli zdvojnásobilo príjmy z predaja ropy