Najprv sa posťažoval na médiá: „Mediálna presilovka proti mne a strane poznačila výsledky aj v ostatných samosprávnych krajoch.“ V tomto sa dá s Kotlebom súhlasiť. Média hlavného prúdu, snáď až na TASR a sčasti TA3, nezvládli svoju úlohu, ktorou je hlavne informovať občanov, dali priechod svojej nenávisti a produkovali úplne nevyvážené protikotlebovské spravodajstvo. Toto si môžu dovoliť mimovládkari a politici, ale nie médiá.

Politický boj zhodnotil slovami: “Ten boj bol nerovný a neférový. Proti nám stálo sedem politických strán, ktoré podporovali pána Luntera. Bol to štýl, takmer všetci proti jednému.” Zase s Kotlebom treba súhlasiť, ale taký je politický život. Nestalo sa to len jemu. Stalo sa to aj Mečiarovi a tiež Ficovi, ktorý je v takej pozícii už roky.

Poďme však k samotným výsledkom volieb. Najväčšie finále sa odohralo v Banskobystrickom kraji, kde sa všetci kandidáti spojili proti Kotlebovi, aby porazil fašizmus. Zvíťazil s prehľadom ich spoločný kandidát Ján Lunter so ziskom 99 169 hlasov (48,53 %). Kotleba dostal 47 502 hlasov (23,24 %). Účasť bola 40,30 %.

O čom vypovedajú tieto čísla. V prvom rade o zdrvujúcej porážke Kotlebu. Ale to by som nepreceňoval. Rovnako by dopadol každý politik na Slovensku, keby sa všetci ostatní proti nemu spojili vrátane Fica, ktorému sa to už v praxi stalo v prezidentských voľbách, pričom podpora jeho strany mala vtedy viac ako trojnásobné čísla oproti súčasnej podpore Kotlebu.

Dobre to vystihol Martin Klus, ktorý sa na to pozrel z opačnej strany: „…ktokoľvek schopný by zostal vo finále proti súčasnému predsedovi BBSK Marianovi Kotlebovi, uspel by.“(viac TU) Ja dodávam „aj neschopný“ a dôkazom je samotný Lunter. Tento deduško, ktorý ani svoju ďakovnú reč po víťazstve nedokázal povedať z hlavy, len ju prečítal, si kraj ani netrúfa riadiť. Už avizoval, že kraj spolu s ním povedie jeho syn Ondrej.

Okrem toho, že tu by všetci mali začať kričať, že ide o zamestnávanie príbuzných a rodinkárstvo, je tu ešte jeden problémový aspekt, ku ktorému sa Stanislav Mičev v rozhovore pre Hlavné správy vyjadril takto: „Pre mňa je absolútne neprijateľné, aby bol vicežupan. Absolútne neprijateľné. Keďže je poslanec tak nemôže pôsobiť na úrade. Bude sa musieť vzdať poslaneckého mandátu,“ poukázal Mičev na konflikt záujmov (viac TU).

Kotleba dostal 23 % hlasov, teda o 10 – 13 % viac, ako je najčastejšie deklarovaná podpora jeho strany v prieskumoch do Národnej rady. To znamená, že polovica ľudí, ktorí mu dali hlas sú ľudia, ktorí normálne ĽSNS nevolia.

Ak by Kotleba nedostal ani jeden hlas naviac a tieto výsledky kraja by sa preniesli do volieb do NRSR jeho podpora v kraji by dosiahla 11,5 %.

Uhrík ako kandidát na župana v Nitrianskom kraji dostal 23 502 hlasov čo je 15,36 % a skončil v kraji, kde sa žiadne protikotlebovské koalície nevytvárali, na treťom mieste.

A tu sa začína príbeh lámať. Kotleba a Uhrík sú totiž zároveň jedinými dvoma členmi ĽSNS, ktorí boli zvolení za poslancov do župných parlamentov. A to si myslím je problém.

Strana jedného muža, ako je i tá Kotlebova vždy trpí tým, že ostatní jej členovia nevedia potiahnuť vo voľbách tak, ako jej hlava. Je to príbeh HZDS i Smeru. Smer získa v parlamentných voľbách vždy viac ako v komunálnych, kde hlavná hviezda strany Fico, je volený iba zástupne. Preto je logické, že i ĽSNS mala v ostatných krajoch menšie preferencie ako v Banskobystrickom kraji. Ale to, že ani jeden jediný jej člen, a to ani v Banskobystrickom kraji, okrem spomínaných dvoch neuspel, musí mať i iný vážnejší dôvod.

Hlavným dôvodom je imidž strany ako takej. Tá je označovaná ako extrémistická a fašistická. Tento imidž vytvorili kotlebovcom ich nepriatelia, ale mohli tak urobiť iba vďaka tomu, že zbraň im Kotlebovci nabíjali sami. Kotlebovi oponenti mu neustále dávali nálepku fašistu pričom donekonečna ukazovali fotky na ktorých je v gardistickej uniforme. To však nebolo dosť silné. Akosi to nepostačovalo na to, aby bol všeobecne uznaný za fašistu. To sa však radikálne zmenilo v apríli tohto roku, keď Kotleba odovzdal chudobným rodinám šek na sumu 1488 eur. Tým ako keby povedal, áno som fašista, a sám si tak definitívne nalepil túto nálepku. (Viac som o tom písal TU) Ľudia, ktorí ho dovtedy vnímali ako antisystémového politika, ktorý je logicky očierňovaný, sa od neho vo veľkom počte odvrátili. Fašista je pre nich neakceptovateľný.

Kotlebova strana vo voľbách do NRSR v roku 2012 dostala 1,58 %. To je presne číslo, ktoré vyjadruje, koľko ľudí na Slovensku v skutočnosti zaujíma chodenie v koženom kabáte, zdravenie sa „na stráž“, vyvesovanie čiernej zástavy v deň výročia SNP, rehabilitovanie Tisa, oslovovanie cigánov parazitmi, rozdávanie šekov s nacistickou symbolikou, debatovanie o holokauste atď. Tak nejako bola vtedy Kotlebova strana vnímaná a od ľudí dostala odkaz v podobe 1,58.

Kto vie, či si Kotleba uvedomuje, že 8 percent, ktoré dostal v posledných parlamentných voľbách dostal od ľudí, ktorí ho vnímali ako antisystémového politika, neúplatného, ktorý by urobil poriadok zo zlodejmi. Ak si myslí, že ich dostal kvôli tomu, že títo ľudia sa chcú zdraviť „na stráž“ tak potom sa znova dopracuje k volebnému výsledku 1,58.

Otázka teda znie, uvedomuje si Kotleba, prečo ho ľudia podporili? Ak áno a chce si tieto preferencie udržať mal by sa jednoznačne a úplne jasne dištancovať od fašizmu a všetkých hlúpych prejavov s tým spojených. Ak to nemôže urobiť, lebo v srdci je skutočne fašistom, jeho politický potenciál je obmedzený.

Ďalším problémom je vnímanie členov strany jednak ako málo inteligentných, jednak ako agresívnych, k čomu určite prispieva aj ich imidž vyholených hláv a jednak ako ľudí s fašistickými tendenciami. Chápem, že pracovať môže len s tým čo má. S ľuďmi, ktorí sa k nemu pridali a hlavne v začiatkoch nedbali na nálepkovanie a diskriminovanie. Ale dnes sa do strany pridalo aj dosť schopných, vysokoškolsky vzdelaných ľudí a pravdepodobne dozrel čas na výmenu. Možno sa Kotlebovi budú ťažko vyhadzovať chlapci, s ktorými bije bandu od začiatku, ale asi sa bez toho nezaobíde. Chalani s vytetovanými nemeckými vojakmi na rukách, s číslami 88 na krku či rovno s hákovými krížmi ťahajú a vždy budú ťahať stranu ku dnu. Zatlačiť ich do úzadia je pre ďalší rozvoj strany nevyhnutné.

Uvidíme akej sebareflexie a poučenia z týchto volieb dôjde Kotleba. Aké budú jeho kroky a opatrenia. Do najbližších volieb, ktoré sa budú konať v roku 2020 má dosť času.

Ľuboš Macko