Šándor sa pozastavil nad tým, či médiami a niektorými západnými politikmi predkladané zvesti o čo nevidieť chystanej ruskej vojenskej invázii na Ukrajinu sú pravdivé. Bezpečnostný odborník za takýmto útokom nevidí ani motív, ani hodnoverné náznaky jeho prípravy.

„Keby Rusko chcelo zabrať juhovýchodnú Ukrajinu, mohlo to urobiť už dávno a nikdy nič také nevykazovalo. Všetci tí, čo čítajú satelitné snímky a rozumejú tomu, musia dobre vedieť, v akom rozložení ruská armáda na tej hranici je. Ako ďaleko sú od svojich domovských posádok, či sa budujú nejaké medzisklady na zásobovanie, čo by vykazovalo známky nejakého konfliktu. Keď sa pozerám na tých málo snímok, ktoré vidíme, ruská armáda ani nie je rozmiestnená takzvane mimo boja. Je zoradená akoby na nástupišti. Po mojom súde to nevykazuje žiadny prvok toho, že by bola pripravená na útok tak, aby zaútočila na juhovýchodnú Ukrajinu,“ povedal Šándor ParlamentnímListům.cz.

Avšak pripustil, že sa situácia môže zmeniť a že teraz prebieha hra o nervy a „balansovanie na hrane“. Čo by však ruský prezident Vladimír Putin obsadením celej alebo časti Ukrajiny získal?

„Rozvrátenú krajinu, ktorú by musel nejakým spôsobom stabilizovať. Bola by to rezba veľká a zahraničná reakcia by bola taká, že by sa to nikomu neoplatilo. Nielen Rusom, ale aj Západu,“ uviedol.

Hystéria Poľska a nemecký pragmatizmus

Podľa Šándora je nutné, aby sa všetky strany predovšetkým upokojili. Konkrétne spomenul Varšavu, ktorej „hystéria je prehnaná“. „Deklaroval by som ju na jednom fakte – v roku 2014 vyhlásil poľský minister zahraničných vecí Sikorski, že mu volal Putin a povedal mu, že keď bude chcieť, tak do dvoch týždňov je v Kyjeve. Potom Sikorski priznal, že si to vymyslel,“ pripomenul generál.

Na druhej strane Berlín sa snaží pragmaticky ochrániť projekt plynovodu Nord Stream 2. Podľa neho „Nemci nechcú prísť o plyn, ktorým chcú sanovať svoju zelenú politiku, pokiaľ ide o odstavenie jadrových elektrární a koniec uhlia“. Dokonca aj Spojené štáty zvýšili nákup ruskej ropy, keď uvalili embargo na Venezuelu.

„Ľudia by mali vidieť, čo je politika a že za tou politikou je brutálne vidieť biznis,“ myslí si odborník.

S Ruskom je nutné rokovať

Šándor oceňuje prebiehajúce rokovania o bezpečnostných zárukách, ktoré iniciovalo Rusko. Podľa neho niektoré ruské požiadavky sú postavené tak, aby bolo možné ustúpiť za predpokladu, že ustúpi aj Západ. Pritom poukázal na kľúčový problém neutrality Ukrajiny.

„Pozícia otvorených dverí ešte neznamená, že ten ašpirujúci štát sa skutočne tou členskou krajinou stane. Ide o to, aby sa Ukrajina nestala de iure, ale de facto. Väčší počet zbraní, ktoré sa dodávajú na Ukrajinu, alebo prítomnosť západných vojsk na jej území, to je presne to, čo Rusi budú požadovať, aby sa tak nedialo,“ vysvetlil.

„Ukazuje sa podľa môjho názoru, že súčasný bezpečnostný rámec v Európe úplne nevyhovuje, a je potrebné sa zamyslieť a zamerať na nejakú inú architektúru, ktorá urobí Európu bezpečnejšou. Myslím si, že pre Rusko je neprekonateľný fakt, že by sa Ukrajina či Gruzínsko stali členskými krajinami Severoatlantickej aliancie. Hoci je evidentné, že sa to nestane zajtra, je faktom, že spolupráca medzi Západom a Ukrajinou sa bude utužovať. A to bude Rusom vadiť. Každá veľmoc je nervózna, keď sa k ich hranici približuje a posilňuje iná veľmoc,“ opisuje ďalej reálny stav vecí.

Kľúč pre riešenie konfliktu okolo Ukrajiny je podľa Šándora splnenie dohody Minsk 2. V tejto otázke nemožno iba kritizovať Rusko, pretože Kyjev neplní svoj záväzok poskytnúť väčšiu samostatnosť pre nekontrolované územie.

„Problém je, že ukrajinská vládna politika to nie je schopná pretlačiť kyjevským parlamentom. Dovtedy sa Rusi budú správať tak, ako sa správajú. Oni dobre pragmaticky vedia, že rozbitú Ukrajinu do Európskej únie ani NATO nikto de iure nevezme,“ poukázal generál v zálohe.

Revízia vzťahov s Ruskom

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala k revízii vzťahov s Ruskom, ktoré zásadným spôsobom poškodila vrbětická kauza. Avšak rozhodnutie poslať vojenský materiál na Ukrajinu tomu príliš nepomôže.

„Ak Američania dodajú Ukrajine protitankové riadené strely Javelin, sú to Američania. Ale u tých javelinov môžeme tvrdiť, že je to obranná zbraň, ide proti tanku. Rovnako ako ľahké protitankové strely Britov, ktoré dodávajú Ukrajine. Ale munícia do samohybných húfnic kalibru 152 milimetrov Dana už nemôže byť čisto označené za obrannú záležitosť. Preto si nemyslím, že tieto dve veci sa môžu stretnúť v dobrom,“ vysvetľuje Šándor.

Ďalej odmietol prirovnanie k mníchovskej zrade či okupácii v roku 1968. „Je to brutálna geopolitika o tom, či Ukrajina bude vo sfére vplyvu Západu, rozumej nárastu prítomnosti armády Spojených štátov pri hraniciach s Ruskou federáciou,“ zdôrazňuje generál.

Pritom poukázal, že v dnešnej dobe je zložité mať racionálnu debatu o zahraničnej politike a obzvlášť Rusku.

„Ak chceme skutočne viesť vážnu debatu nielen o Rusku, ale o všetkých problémoch, s ktorými sa stretávame, tak sa prosím vyhnime jednej veci. Ak má niekto iný názor, nerobme z neho trolla, agenta Kremľa, dezinformátora, debila,“ poukázal odborník.

„Všetci tí, ktorí priamo alebo nepriamo podporujú vojenské riešenia problémov, by sa mali zdvihnúť zo stoličky a spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi zaujať prvý rad v bojujúcich vojskách. To by im schladilo hlavy a prestali by uvažovať týmto studenovojnovým postojom,“ zdôraznil.

V súvislosti s udalosťami na Ukrajine pripomeňme, že americký prezident Joe Biden v najbližšej budúcnosti môže rozhodnúť poslať do Európy niektoré vojenské jednotky, aby posilnil východné krídlo NATO. Rozmiestnenie amerických vojakov na Ukrajine odmietol. Vyslať na Ukrajinu armádu Severoatlantickej aliancie odmietol aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Spojené štáty a niektoré ďalšie krajiny NATO ale naďalej pokračujú v dodávkach zbraní Ukrajine.