Bratislava 6. novembra (TASR) – Slovensko si v tomto roku pripomína 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na naše územie. TASR pri tejto príležitosti, okrem základnej vedeckej, odbornej a umeleckej, knižne publikovanej literatúry o období Veľkej Moravy a účinkovaní svätých Cyrila a Metoda na jej území, teda aj na veľkej časti dnešného slovenského územia, približuje aj prehľad pamätníkov venovaných pamiatke osnovateľov nášho písomníctva.
K menej známym pamätným miestam, súvisiacim s misiou sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave a priamo na slovenskom území, patrí aj románsky kostolík v zaniknutej obci Pominovec. Kostolík je častým výletným miestom obyvateľov zo Stredného Považia, najmä zo susedných obcí Slávnica, Bolešov, Kameničany, Sedmerovec, Bohunice, Nemšová a Pruské, ale aj z okolitých miest Ilava, Dubnica nad Váhom i zo vzdialenejšej Považskej Bystrice a Trenčína.
Kostolík pochádza z konca 11. storočia a v súvislosti s misiou solúnskych bratov legenda o ňom hovorí toto: Po smrti arcibiskupa Metoda jeho žiaci z Veľkej Moravy odišli na slovanský juh. Iste to bolo aj pod tlakom svetských i cirkevných hodnostárov Franskej ríše, ale do istej miery aj dobrovoľne, lebo svoju misiu na Veľkej Morave považovali za skončenú. Mal byť medzi nimi aj sv. Gorazd, ktorého Metod na smrteľnej posteli vymenoval za svojho nástupcu. Pritom zdôraznil nielen jeho učenosť, vytrvalosť a statočnosť, ale aj fakt, že sv. Gorazd bol "tejto slobodnej zeme syn". To znamená, že pochádzal z dnešného územia Slovenska a navyše z lepšie situovanej slobodnej rodiny. Na základe jeho mena jazykovedci predpokladajú, že Gorazdovým rodiskom bol kraj niekde uprostred medzi dnešnou Galantou a Nitrou. Gorazd však neodišiel so svojimi spolubratmi na juh, ale na sever a dostal sa až do poľského Krakova, kde ako duchovný pokračoval v kresťanskej misii. Na omšový obrad však potreboval dobré víno. A to najlepšie, aspoň podľa jeho predstavy, sa dorábalo v jeho rodnom kraji neďaleko Nitry. Preto zariadil, aby mu toto víno posielali až do Krakova. Po víno chodievala (asi dva razy do roka) zvláštna výprava až z Poľska. Ale nie až do nitrianskeho kraja. Výmenný obchod sa uskutočňoval v chotári nenápadnej osady Pominovec na pravom brehu Váhu, uprostred malého hája. Tam si obe strany vždy uctili aj pamiatku svätcov Cyrila a Metoda a miesto symbolicky označili ležatým cyrilo-metodským dvojkrížom, vyskladaným z kameňov.
Pri veľkej povodni, niekedy v prvej štvrtine 12. storočia, osadu zaliali vlny Váhu a v jeho vodách sa stratil aj symbolický dvojkríž. Pominovčania i obyvatelia okolitých obcí však o tom vedeli a uctievali si túto tradíciu. Tá neskôr vyústila do stavby kostolíka sv. Jána Krstiteľa, ktorý pretrval až dodnes.
Je možné, že túto legendu potvrdia najstaršie fresky v kostole, ktorých obrysy sa zachovali pod viacerými vrstvami náterov a čakajú na opatrné a trpezlivé odkrytie.
Obyvatelia Pominovca si severnejšie a v dostatočnej vzdialenosti od Váhu založili novú obec – Sedmerovec. Všetko nasvedčuje tomu, že o tejto tradícii vedeli aj stavitelia a obyvatelia františkánskeho kláštora v neďalekom Pruskom, kde žil a tvoril aj Hugolín Gavlovič, autor známeho diela Valaská škola mravov stodola.
jrs dab
6.8°C
Sobota 
Utorok 
Sobota 
Nedeľa 
4.2°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
