Nanovo zadefinované šialenstvo vzťahu k Ukrajine

Kyjev 9. júna 2023 (HSP/sonar21/Foto:TASR/AP-Ukrainian Defense Ministry)

Nie je potrebné, aby som oral pôdu dvakrát, keďže súhlasím so Simpliciusovím názorm na situáciu o dlho očakávanej ukrajinskej protiofenzíve, píše Larry Johnson. Tu je Simpliciusova spodná línia:

Minule som povedal, že stratégia AFU bude nasledovná:

Budú zvyšovať tlak na všetkých týchto frontoch, aby sa pokúsili nájsť slabé miesto. V istom zmysle ide o pokračovanie prieskumu bojom vo väčšom rozsahu, ale zdá sa, že ide skôr o konečný prípravný prieskum než počiatočné, oveľa menšie špekulatívne “pocitové”, ktoré sme mali niekoľko týždňov.

Ale tu je to podstatné. Ak nenájdu slabé miesto a budú naďalej brutálne odbíjané ako doteraz, AFU to jednoducho neplánuje nikdy oznámiť ako ofenzívu. Budú sa len tváriť, že “testujú” Rusko a bájna ofenzíva ešte len príde v nejakom ľubovoľnom a nejasnom čase v budúcnosti.

Ak však nájdu slabé miesto, vrhnú všetko, aby ho prerazili, a potom ex post facto vyhlásia, že to bola od začiatku hlavná ofenzíva. Skrátka, hrajú dvojitú psychologickú hru, ktorú som už dávno opísal, akúsi fantómovú Schrodingerovu ofenzívu, kde je v pláne charakterizovať akcie neskôr v závislosti od ich úspechu.

Stojím si za svojím predchádzajúcim hodnotením – Ukrajina možno Rusom spôsobí krvavú ranu alebo dve, ale zaplatí za to strašnú cenu v podobe ľudí a techniky, ktoré sú nenahraditeľné. Ukrajinská ofenzíva sa nedá porovnať s operáciou Barbarossa nacistického Nemecka, ale stojí za zmienku, že počiatočné dramatické úspechy nacistov počas prvých piatich mesiacov ich márneho pokusu o dobytie Moskvy sa vyčerpali a táto ofenzíva bola zatlačená späť. Na rozdiel od nacistov majú Ukrajinci nedostatok mužov, tankov, delostrelectva a blízkej leteckej podpory. Nemajú schopnosť udržať ofenzívu a ruské rezervy, ktoré budú raz nasadené na vyplnenie medzier, nielenže zastavia ukrajinský útok, ale spôsobia obrovské straty, ktoré uhasia ukrajinský pokus predbehnúť Rusov, aby sa vzdali vojny na Ukrajine.

V tejto súvislosti beriem na vedomie bludný článok, ktorý uverejnili dvaja denominanti Atlantickej rady – páni John E. Herbst a Daniel Fried. Herbst je starším riaditeľom Centra pre Euráziu Atlantickej rady a v rokoch 2003 až 2006 pôsobil ako veľvyslanec USA na Ukrajine. Fried je významným spolupracovníkom Atlantickej rady, pôsobil ako asistent štátneho tajomníka pre európske záležitosti a bol členom Národnej bezpečnostnej rady za prezidentov Billa Clintona a Georgea W. Busha. Títo dvaja páni sú typickými predstaviteľmi washingtonského zahraničnopolitického establišmentu. Tu je úryvok z ich príspevku v denníku Washington Post:

Odkedy Rusko v roku 2014 prvýkrát napadlo a obsadilo časť Ukrajiny, príliš veľa západných politikov predpokladalo, že Krym je pre Rusko skutočnou červenou čiarou – jediným územím, s ktorým sa nikdy nemôže rozlúčiť. Samotné Rusko odvtedy vynaložilo značnú energiu na to, aby to zdôraznilo západným partnerom.

V skutočnosti Krym predstavuje bod maximálneho vplyvu. Je to presne to miesto, kde Ukrajina potrebuje dosiahnuť úspechy na bojisku, aby sa táto vojna úspešne skončila. . . .

Ukrajinský postup, ktorý by Krym dostal na dostrel ukrajinského delostrelectva, by pre ruského prezidenta Vladimira Putina znamenal obrovský a nákladný logistický problém. Jeho vojenská a civilná správa na Kryme by bola obzvlášť ohrozená, ak by Ukrajina dokázala úplne zničiť alebo dokonca udržať pod stálou paľbou most cez Kerčský prieliv, ktorý polostrov spája priamo s Ruskom. Takýto neúspech by mal politické dôsledky v Moskve a trhliny, ktoré v súčasnosti vidíme v Putinovom režime, by sa zväčšili.

Nedokážu povedať pravdu ani o začiatku konfliktu v Donbase. Rusko nezaútočilo. Rusko síce poskytlo materiálnu podporu milíciám v Donecku a Luhansku, ale nikdy nenasadilo svoje vojenské sily do boja. Donbaská domobrana bojovala s ukrajinskou armádou do patovej situácie a táto patová situácia trvala až do februára 2023, keď Rusko začalo svoju špeciálnu vojenskú operáciu. Ako zdegenerovaný hazardný hráč na prehratej vlne idú všetci do toho, že Rusko nedokáže ubrániť Krym, s márnou nádejou, že to v Moskve vyvolá taký zmätok, že Putin bude zosadený. To sa nestane.

Skutočnou divokou kartou je nadchádzajúce masívne vojenské cvičenie NATO, ktoré sa má začať budúci týždeň. Existujú špekulácie, že NATO to využíva ako zásterku na zásah do vojny na Ukrajine a útok na Rusko. Nechcem veriť, že Spojené štáty a NATO sú také bláznivé. Ich eskaláciu, pokiaľ ide o vyslanie tankov a iných moderných zbraňových systémov, však treba brať za bernú mincu a Rusko musí byť pripravené odraziť útok NATO.

Ukrajinská protiofenzíva neoslabuje odhodlanie Ruska. Práve naopak. Upevňuje presvedčenie Ruska, že Západ má v úmysle zaútočiť na Rusko a pokúsiť sa ho zničiť. To zasa utužuje postoj Moskvy a zaručuje, že ruské sily budú v nasledujúcich týždňoch útočiť na ukrajinské prostriedky a prostriedky NATO vo vnútri Ukrajiny s väčšou intenzitou. Žijeme v najnebezpečnejšom a najnapätejšom okamihu od konca druhej svetovej vojny a zdá sa, že Západ svojou neústupnosťou chce prekročiť červenú čiaru. Modlite sa za mier, ale pripravte sa na rozšírenie vojny.