Brusel proti „nim“ ide bojovať. Hľadajú sa mechanizmy ako takéto „weby šíriace propagandu, hoaxy a dezinformácie“ likvidovať, lebo sa tu zatiaľ naráža na ochranu slobody slova ako jedného zo základných ľudských práv.

Sociálne siete, ako súkromné spoločnosti si so slobodou slova ťažkú hlavu nerobia a jednoducho mažú všetko, čo nevyhovuje videniu sveta ich vlastníkov, ale o tom inokedy.

Slovenská polícia vedie facebookovú stránku, na ktorej sa snaží vyvracať hoaxy, pričom sa občas sama strápni prejaviac svoju nevedomosť a zlú informovanosť.

Minister obrany Jaroslav Naď chce vyhladovať takéto weby, ktoré nazýva weby s problémovým obsahom, zastavením ich príjmov z reklamy. Jeho dôvody a prečo ich nenazýva konšpiračné alebo lživé, ale tie s problémovým obsahom si rozoberieme inokedy.

Na internete bežia kampane, ktoré majú ľudí naučiť rozlišovať dezinformácie od informácií.

No jednoducho veľká aktivita, a veľa peňazí vynaložených na to, aby sa zamedzilo šíreniu takzvaného dezinformačného obsahu.

Základné posolstvo, ktoré má každý pochopiť je, že pravdu je možné nájsť iba v prorežimných korporátnych médiách.

Tie majú vzhľadom na vynaložené prostriedky na likvidovanie ich konkurencie a na finančné príjmy, ktoré do nich prúdia aj najviac konzumentov.

Tu sa dostávame k základnej otázke, či títo ich konzumenti dokážu rozlíšiť dezinformácie, ktoré im korporáti predkladajú. V podstate by sme si takúto otázku nemali klásť, lebo vieme, že v mainstreame je iba pravda. Ale zároveň vieme, že v skutočnosti je tam pravdy omnoho menej, ako sa na prvý pohľad zdá.

Nie je to len starý notorický známy príklad vojny v Iraku, kde mali byť podľa týchto médií zbrane hromadného ničenia, ale neboli. Je to aj úplne čerstvý prípad, keď sa z hoaxu stala v týchto médiách zo dňa na deň pravda, keď sa z vírusu, ktorý na človeka preskočil z netopiera stal vírus, ktorý bol vyrobený v laboratóriu. Zatiaľ čo ešte pred dvoma týždňami bol každý takýto názor vysmievaný, dehonestovaný, jeho autor zosmiešňovaný a likvidovaný, na sociálnych sieťach nekompromisne mazaný, v priebehu hodiny sa z neho stala pravda. A táto transformácia sa mu podarila len minulý týždeň.

Čiže, vráťme sa k pôvodnej otázke. Vedia konzumenti korporátnych médií rozlišovať dezinformácie a hoaxy, ktoré im tieto predkladajú?

Závisí to od viacerých faktorov.

Je napríklad dôležité, či si konzumenti korporátnych médií uvedomujú niektoré súvislosti.

Napríklad či si uvedomujú, že konkrétne médium patrí na konci (voľne povedané konečný užívateľ východ) nejakému konkrétnemu vlastníkovi. Napríklad, že Fox News patrí Rupertovi Murdochovi. V slovenských podmienkach potom napríklad SME Fulmekovi a Sorošovi, denník N Esetu (teda Hrubému, Zajacovi, Gruntov … atď), Aktuality zahraničnej firme Ringier Axel Springer (ktorá v konečnom dôsledku tiež niekomu patrí).

Tí čo si to uvedomujú sú na dobrej ceste uvedomiť si ďalšie súvislosti. Napríklad, že vlastníci týchto médií, no nenazvime to manipuláciou, to je škaredé slovo, ale že vlastníci týchto korporátnych platforiem sa ich môžu snažiť získať pre niektoré ideológie, názory, myšlienky alebo politické postoje.

Že ich napríklad chcú presvedčiť o kvalitách niektorej politickej strany, možno len preto, že s jej predstaviteľmi majú dobré vzťahy. Alebo o výhodnosti sporenia v druhom pilieri len preto, že majú v niektorom správcovskom fonde podiel a podobne.

Možno konzumentov týchto korporátnych platforiem nevdojak napadne, že ich vlastníci chcú aby tieto boli ziskové. Že je pre nich napríklad príspevok na propagovanie očkovania od vlády zaujímavý príjem. Následne by sa potom mohli zamyslieť, že či také médium, ktoré čerpá financie z takéhoto zdroja, ho bude objektívne informovať o rizikách očkovania a nežiadúcich účinkoch.

Teda v podstate vidíme, že takéto rozlišovanie od konzumentov korporátnych médií vyžaduje samostatné kritické myslenie. To je sťažené ešte tým, že korporátne platformy majú vo verejnom diskurze prevahu, ako do počtu tak do sily zaznievajúceho hlasu. To vytvára pocit, že ich názory a postoje sú väčšinové (a teda aj pravdivé) v spoločnosti.

A v čom je teda nebezpečenstvo slobodných médií a prečo musia byť zlikvidované? Slobodné médiá sú spravidla zakladané nadšencami, práve kvôli tomu, aby dopĺňali informácie, ktoré korporátne médiá ciele zamlčiavajú a aby opravovali lži, ktoré korporátne média šíria.

To nebezpečenstvo spočíva práve v tom, že ak konzument mainstreamu iba raz zistí, že ho korporáti oklamali, jeho dôvera v nich sa naštrbi. Ak sa mu to stane viackrát, strácajú korporáti na neho dosah, pretože nad informáciami, ktoré prinášajú začne kriticky uvažovať a posudzovať ich.

A to je najväčšie nebezpečenstvo a najväčší problém, ktorí môžu korporáti mať. Ľudia im prestanú bezhranične dôverovať. Čím menej dôvery tým viac pochybností, a systém by sa mohol vyvrátiť. Keďže korporáti nemôžu o niektorých veciach informovať pravdivo, alebo z viacerých pohľadov, je jedinou cestou likvidácia informačnej opozície, ktorá na to poukazuje.

Na základe vyššie uvedeného sa teda dá konštatovať že konzumenti iba korporátnych médií sú dnes najviac dezinformovanou časťou spoločnosti. Dôvodom nemusí byť iba nízky intelekt, ktorý konzumentovi nedovolí si uvedomiť, že je manipulovaný, ale aj povrchnosť, nedostatok času a podobne.

Tí, ktorí používajú viacero zdrojov, sledujú aj takzvanú alternatívu, sú na tom omnoho lepšie. Majú viac informácií, pestrejší pohľad na vec a môžu sami dôjsť k potrebným záverom.

Nie je to len o všeobecnom rozhľade. V dnešnej komplikovanej dobe im to môže napríklad zachrániť zdravie, dokonca život. Preto aj vy, ak máte v svojom okolí podobne dezorientovaných, resp. jednosmerne orientovaných ľudí, v ich vlastnom záujem sa ich pokúste priviesť k alternatívnym zdrojom informácii. Raz vám za to budú veľmi vďační.

Juraj Andrik