19:27 – Putin navrhol obmedzené prímerie vo vzduchu a na mori pred summitom s Trumpom na Aljaške. Informuje o tom časopis The Economist s odvolaním sa na zdroje.

Na samotných rokovaniach je možno očakávať ešte „dramatickejší í prelom, ak bude uzavretý širší súbor dohôd, ktoré určia, ako by mohlo nakoniec vyzerať zmrazenie konfliktu“. Zároveň „medzi pozíciami Ukrajiny, Ruska a Ameriky zostáva značný odstup“, dodáva britské vydanie.

The Economist tiež uvádza podrobnosti stretnutia Witkoffa a Putina v Moskve.

„Počas trojhodinového stretnutia s Putinom, (Witkoff – pozn. red.) mával pred ním cukrovou vatou v podobe reintegrácie Ruska do svetovej ekonomiky, vrátane zrušenia sankcií a obmedzení obchodu s ropou.

Predpokladá sa, že v tom momente Putin predložil vlastný návrh na zastavenie bojov, ak Ukrajina dobrovoľne odstúpi  administratívne hranice Doneckej a Luhanskej oblasti,“ uvádza sa v článku.

18:08 – Európske krajiny a Ukrajina nesúhlasia s Putinovými návrhmi týkajúcimi sa Ukrajiny a predložili protinávrh na urovnanie konfliktu. Informuje o tom denník Wall Street Journal s odvolaním sa na zdroje.

Podľa WSJ plán počíta s prímerím pred akýmikoľvek ďalšími krokmi.

Európa a Ukrajina tiež vyzývajú na rovnocennú výmenu území „namiesto jednostranných ústupkov“.

Navrhuje sa výmena území na princípe „ak Ukrajina stiahne vojská z niektorých regiónov, Rusko musí stiahnuť vojská z iných“. Dokument odmieta Putinovu požiadavku na odovzdanie časti Doneckej oblasti bez recipročných krokov.

Navrhuje sa tiež poskytnutie bezpečnostných záruk Ukrajine, vrátane možného vstupu do NATO.

17:51 – Na záberoch sú následky dopadu dronu do obchodného domu s nábytkom v Charkove. 

17:42 – Macron telefonoval so Zelenským, Merzom a Starmerom.

Po rozhovore oznámil, že o „budúcnosti Ukrajiny nemôžu rozhodovať Ukrajinci sami“.

„Európania budú nevyhnutne súčasťou riešenia, pretože ide o ich vlastnú bezpečnosť. Budem naďalej úzko koordinovať kroky s prezidentom Zelenským a našimi európskymi partnermi,“ napísal Macron.

17:18 – Viceprezident USA, minister zahraničných vecí Veľkej Británie a viacerí európski poradcovia pre národnú bezpečnosť sa stretnú, aby diskutovali o ukrajinskom konflikte.

Informuje o tom britský denník The Standard s odvolaním sa na Downing Street. Upresňuje sa, že rozhovory budú o „pokroku na ceste k mieru“ a o ruskom pláne.

Axios skôr informoval, že ukrajinskí predstavitelia nerozumejú detailom ruského návrhu a pozícii USA.

17:15 – Zatiaľ čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonuje s európskymi lídrami, ruský prezident Vladimir Putin pokračuje v telefonátoch so svojimi spojencami – a všetky sa týkajú vojny na Ukrajine.

Prezident Ruskej federácie dnes telefonoval s brazílskym prezidentom. Luiz Inácio Lula da Silva a Putin spolu diskutovali o výsledkoch rokovaní s Trumpovým osobitným vyslancom Steveom Witkoffom.

15:57 – V Charkove dopadol dron na obchod s nábytkom, informoval primátor Igor Terekhov.

15:54 – V Nemecku rastie deficit vzácnych kovov z Číny, ktoré sú potrebné pre zbrojársky priemysel. Stále viac spoločností hlási prerušenie dodávok, píše Bild.

Peking rozšíril zoznam materiálov, ktorých vývoz je možný len na základe štátneho povolenia, a teraz sám rozhoduje, komu a v akých množstvách bude predávať suroviny, v ktorých Čína kontroluje 90 % svetového trhu.

Mnohé malé a stredné podniky majú zásoby len na niekoľko týždňov. Nemecké ministerstvo hospodárstva vyhlásilo, že riziká spojené s čínskou kontrolou exportu berie „veľmi vážne“ a situácia vyvoláva „znepokojenie“. Otázkou sa zaoberá Európska komisia.

15:51 – Súd v ukrajinskom meste Čerkasy vzal do väzby muža, ktorý sa pokúsil zadržať zamestnancov TCK a vyhrážal sa, že odpáli granát. Kaucia mu nebola stanovená.

Vyšetrovatelia  uvádzajú, že keď sa k nemu vojenskí komisári priblížili, aby skontrolovali jeho doklady, vytiahol granát, vytrhol poistku a začal sa im vyhrážať.

Pri prehliadke jeho domu našli ďalšie tri granáty, dymovnicu a trinitrotoluén.

15:42 – Ukrajina môže v Európe stratiť dôležitého spojenca, píše denník Neue Zürcher Zeitung.ng. Ide o nášho suseda – Českú republiku.

Podľa prieskumov verejnej mienky, pred jesennými parlamentnými voľbami v Českej republike vedie bývalý premiér a predseda strany ANO Andrej Babiš.

Babiš je známy tým, že kritizuje pomoc Kyjevu, zasadzuje sa za rýchle mierové rokovania s Ruskom a vyhlásil, že je pripravený zastaviť dodávky zbraní pre Ukrajinu, vrátane nákupu munície pre ukrajinské ozbrojené sily.

15:07 – Na internete sa objavilo video českého (rsp. československého) poľnohospodárskeho lietadla Zlin Z-137T typu „kukuruznik“ (čmeliak/čmelák), vyzbrojeného raketami R-37 a riadeného ukrajinským pilotom.

Tieto lietadlá, rovnako ako Jak-52 (Jakovlev Jak-52), sa napriek svojmu veku už dlho používajú na Ukrajine na boj proti ruským dronom.

14:39 – Zelenskyj sa ohradil proti myšlienke „výmeny územia“ s Ruskom, ktorú včera v Bielom dome vyslovil Trump.

Tiež povedal, že nevidí zmenu vo postoji Ruskej federácie. „Nevidíme žiadne posuny v ruskej pozícii. Rusi stále nechcú zastaviť zabíjanie, stále investujú do vojny, stále presadzujú myšlienku „výmeny“ ukrajinského územia za ukrajinské územie s dôsledkami, ktoré nezaručujú nič iné ako výhodnejšie pozície pre Rusov na pokračovanie vojny“ napísal prezident vo svojom telegramovom kanáli po rozhovore s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou.

14:33 – Británia potvrdila, že dnes sa uskutoční bezpečnostný samit za účasti predstaviteľov Ukrajiny, USA a Európy.

Summit povedú britský minister zahraničných vecí David Lammy a viceprezident USA J. D. Vance.

„Premiér Kir Starmer dnes ráno hovoril s prezidentom Ukrajiny Zelenským. Obaja sa tešia na stretnutie poradcov pre národnú bezpečnosť z Európy, Ukrajiny a USA. Zhodli sa, že to bude mimoriadne dôležité fórum pre diskusiu o pokroku na ceste k zabezpečeniu spravodlivého a trvalého mieru,“ uvádza sa v vyhlásení predstaviteľa britskej vlády.

FT píše, že na stretnutí sa zúčastní aj šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

14:26 – Ukrajinský poslanec Železňak nepovažuje za pravdepodobné, že Witkoff „nesprávne pochopil Putina“ – teda tú verziu, o ktorej predtým písali zahraničné denníky, ako napríklad nemecký denník Bild.

„Buďme úprimní, ak bol 15. august už verejne oznámený ako dátum stretnutia, a bolo zverejnené aj miesto stretnutia dvoch hláv štátov, je zrejmé, že predtým bolo mnohokrát upresnené stanovisko. To, na čom sa USA a Rusko dohodli bez nás, sa nám zrejme nebude páčiť, to sa dalo očakávať. A po rannom prejave  je to už jasné,“ napísal poslanec s odkazom na ranný prejav tamojšieho prezidenta Zelenského, v ktorom odmietol územné ústupky.

13:15 – Hlavné informácie z brífingu ruského ministerstva obrany:

– Ruské jednotky oslobodili Jablonovku v Doneckej ľudovej republike;

– Ruské protivzdušné sily zostrelili lietadlo Su-27 (Suchoj Su-27) ukrajinských vzdušných síl;

– Ukrajinské ozbrojené sily stratili za deň v zóne špeciálnej operácie viac ako 1 395 vojakov;

– Ozbrojené sily Ruskej federácie zasiahli sklady a stanovištia bezpilotných lietadiel;

– Ruské prostriedky protivzdušnej obrany zostrelili za deň 2 strely HIMARS a 457 bezpilotných lietadiel.

13:05 – Ruské vojenské telegramové kanály hlásia pokus ukrajinskej prieskumnej skupiny o prienik do obce Manev v oblasti Brjanskaja na hranici s Ukrajinou.

Útok bol údajne odrazený.

Ukrajinské zdroje tento útok nepotvrdili.

13:02 – Čína opäť vyhlásila, že bude naďalej nakupovať ruskú ropu napriek Trumpovým hrozbám zaviesť clá.

„Pre Čínu je legitímne a oprávnené viesť normálnu ekonomickú a energetickú spoluprácu so všetkými krajinami, vrátane Ruska. Budeme aj naďalej prijímať rozumné opatrenia na zabezpečenie energetickej bezpečnosti v súlade s našimi národnými záujmami,“ uviedlo čínske ministerstvo zahraničných vecí v komentári pre agentúru Bloomberg.

13:01 – SBU oznámila, že zasiahla sklady dronov „Šahíd“ v Tatársku v dedine Kzil-Jurt (Kizilyurt).

Vo svojom telegramovom kanáli SBU informuje, že dnes ráno diaľkové drony zasiahli logistické centrum, kde Rusko skladuje vojenské drony. Na internete sa objavili videá útoku.

Vzdialenosť od frontu do dediny, kde sa nachádza logistické centrum, je približne 1300 kilometrov.

12:50 – Na Západe pokračuje kampaň proti možným dohodám Trumpa a Putina, ktoré môžu zahŕňať požiadavku voči Ukrajine, aby stiahla vojská z celého Donbasu.

Lídri pobaltských krajín kritizovali akékoľvek pokusy prinútiť Ukrajinu ustúpiť územia na pozadí obáv, že Pobaltie sa môže stať ďalším cieľom Putina, píše denník FT.

„Ak sa hranice dajú meniť silou, žiadna z nich nie je bezpečná… Suverenita a územná celistvosť sú základnými piliermi globálnej stability. Nebudeme podporovať agresiu – ani na Ukrajine, ani nikde inde,“ vyhlásil estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

„Spravodlivý, trvalý a dôstojný mier je to, čo všetci chceme, a Ukrajinci predovšetkým. Takýto mier musí zahŕňať Ukrajinu a zabezpečiť jej suverenitu a územnú celistvosť,“ uvádza sa vo vyhlásení Baiby Bražeovej, ministerky zahraničných vecí Lotyšska.

12:43 – Putin si pre stretnutie s Trumpom vybral Aljašku zrejme preto, lebo na území USA neplatí zatykač Medzinárodného trestného súdu, píše denník Washington Post.

Denník spomína,  že plánovaný summit môže zjednotiť Putina a Trumpa a lídri sa môžu „podnietiť“ k tomu, aby vyvinuli tlak na Ukrajinu a Európu, ktoré v apríli odmietli uznať územia zabrané Ruskom a zrušiť sankcie.

„Napriek všetkému rozruchu Trump zatiaľ nevyvinul na Putina ani najmenší tlak. Ani ten najmenší,“ cituje denník nemenovaného vysokopostaveného úradníka z EÚ.

12:24 – Dnes ráno ruské jednotky zaútočili raketami na jeden z podnikov v Dnepre.

Poškodené sú automobily, administratívna budova, a neobývaná budova bola úplne zničená. Traja ľudia utrpeli zranenia.

10:05 – Na predmestí Chersonu bol ostreľovaný autobus. Podľa informácií úradov zahynuli dvaja ľudia a desať bolo zranených.

09:50 – Ruské jednotky obsadili dve dediny na hranici Dnepropetrovskej oblasti – Novokhatske a Tolstoj, a tiež postúpili k dedine Sichneve, rovnako na území Dnepropetrovskej oblasti.

Informuje o tom vojenský publicistický portál Deep State.

Rusi tiež pokročili smerom na Konstantinovku a na východ od Severska (kde postupujú každý deň).

09:44 – Alijev a Pašinjan podpísali v prítomnosti Trumpa spoločnú deklaráciu o mieri, informoval Biely dom. Nejde o mierovú zmluvu v pravom zmysle slova, ale v podstate o deklaráciu o zámere ju podpísať.

Trump oznámil, že Arménsko a Azerbajdžan sľúbili „navždy“ ukončiť všetky vojenské operácie a otvoriť možnosti pre cestovanie, podnikanie a nadviazanie diplomatických vzťahov.

Hlavy štátov tiež podpísali bilaterálne hospodárske dohody s USA. Tie zahŕňajú „otvorenie viacerých kľúčových dopravných trás medzi Jerevanom a Baku a posilnenie vplyvu USA v regióne“.

Dohoda zahŕňa „bezproblémové spojenie medzi hlavnou časťou Azerbajdžanskej republiky a jej Náhorno-karabašskou autonómnou republikou cez územie Arménskej republiky so vzájomnými výhodami pre medzinárodnú a vnútroštátnu dopravu pre Arménsku republiku“, uviedol Jerevan.

Ide o takzvaný Zangezurský koridor, ktorý prechádza územím Arménska a spája Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan.

Ako informoval Biely dom, USA „pomôžu vybudovať veľký dopravný koridor, ktorý bude nazvaný „Trumpova cesta za medzinárodný mier a prosperitu“.

Trump vyhlásil, že správa USA nad týmto koridorom môže byť predĺžená až na 99 rokov.

09:25 – Putin súhlasil s ukončením vojny, ak Ukrajina súhlasí s odstúpením celého územia Luhanskej a Doneckej oblasti.

O tom píše denník  Axios s odvolaním sa na zdroje oboznámené s rokovaniami zástupcu Trumpa, Stevea Witkoffa, a zástupcov krajín NATO.

Publikácia poznamenáva, že Kyjev a Európa sú týmito plánmi „znepokojené“.

Niektorí účastníci rozhovoru „mali dojem“, že Putin pristúpil na to, aby sa vzdal svojich nárokov na celé územie Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Whitkoff povedal, že „Putin súhlasil zmraziť súčasné pozície Ruska v týchto regiónoch. To ponechá značnú časť oboch oblastí pod ruskou okupáciou, vrátane strategickej Záporožskej jadrovej elektrárne“.

V Ukrajine a Európe sú tieto iniciatívy vnímané s opatrnosťou, dodáva Axios.

„Ukrajina a niekoľko spojencov z NATO sú za zatvorenými dverami znepokojení tým, že Trump môže súhlasiť s Putinovými návrhmi na ukončenie vojny bez zohľadnenia ich pozície,“ uvádza sa v článku.

Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že nerozumejú podrobnostiam ruského návrhu a pozícii USA. Úradník z Kyjeva povedal  pre Axios, že aj keby Zelenskyj súhlasil s Putinovými požiadavkami, musel by usporiadať referendum, „pretože podľa ukrajinskej ústavy nemôže odovzdať územie“.

Vysokopostavení predstavitelia USA, Ukrajiny a niekoľkých európskych krajín plánujú tento víkend stretnutie vo Veľkej Británii, „aby sa pokúsili dosiahnuť spoločnú pozíciu“. Logistika tohto stretnutia sa stále prerokúva, vrátane toho, kto sa ho zúčastní.

08:54 – Zelenskyj „bude musieť niečo podpísať“, vyhlásil Trump.

„Prezident Zelenskyj dostane všetko, čo potrebuje – a bude sa musieť pripraviť na podpis „niečoho“, a myslím si, že na tom usilovne pracuje,“ povedal americký prezident.

Predtým potvrdil, že na rokovaniach s Putinom bude diskutovať o výmene území medzi Ukrajinou a Ruskom.

08:51 – Putin je pripravený na úplné prímerie, ak Ukrajina stiahne vojská z celej Doneckej oblasti, informoval Wall Street Journal s odvolaním sa na európskych a ukrajinských predstaviteľov.

Podľa nich návrh zahŕňa dve fázy:

– v prvej fáze Ukrajina stiahne vojská z Doneckej oblasti a frontová línia bude zmrazená.

– po tom nastane druhá fáza, v ktorej Putin a Trump dohodnú konečný mierový plán, ktorý neskôr prerokujú so Zelenským.

V rámci tohto návrhu ruský prezident podľa zdrojov sľúbil, že jeho vláda prijme zákon, ktorým sa zaviaže neútočiť na Ukrajinu ani Európu. Podobné informácie už skôr zverejnila agentúra Bloomberg.

08:47 – „Nezaoberám sa politikou kvôli Nobelovej cene za mier,“ vyhlásil Trump.

„Keby sme tam neprišli, Ukrajina a Rusko by sa dostali do svetovej vojny. Ja som to zastavil. Teraz je jediná otázka, kedy sa to vyrieši. A to môže byť veľmi skoro,“ dodal.

08:45 – V dohode o (mieri na) Ukrajine bude stanovené “určité preskupenie území”, vyhlásil Trump.

„Niektoré sa vrátia, niektoré si vymenia miesta. Bude stanovené určité preskupenie území,“ uviedol.

Podľa jeho slov je otázka výmeny území medzi Ukrajinou a Ruskom „zložitá“, ale prinesie výhody obom stranám.

08:43 – Trump si myslí, že Putin aj Zelenskyj majú záujem na dosiahnutí mieru na Ukrajine.

Podľa neho „Zelenskyj dostáva všetko“, aby sa mierový proces na Ukrajine posunul dopredu.

08:40 – USA navrhujú Kyjevu územné ústupky a vrátenie časti ukrajinských oblastí Rusku, vyhlásil Trump.

08:37 – „Čoskoro sa stretnem s Putinom. Aj on sa chce stretnúť čo najskôr.“

Takéto vyhlásenie urobil Trump na tlačovej konferencii vedľa arménskeho a azerbajdžanského prezidenta.

Oznámil tiež, že neskôr poskytne ďalšie informácie o rokovaniach o vojne na Ukrajine.

08:36 – Trump oznámil, že Arménsko môže predĺžiť práva USA na správu tranzitného koridoru s Azerbajdžanom o 99 rokov.

Tiež povedal, že Zangezurský koridor, ktorý spája Azerbajdžan a Nachičevan cez Arménsko, bol premenovaný na „Trumpovu trasu“.

08:07 – Vojenskí komisári v Dnepri zbili veterána a vojaka, ktorí sa zastali kuriéra, ktorého sa pokúsili zmobilizovať štyria zamestnanci TCK a dvaja neznámi muži v civilnom oblečení. Z incidentu kolujú na internete videá.

Ako píšu miestne verejné zdroje, na prvom videu vojenský komisár udrel čelom do tváre veterána, ktorý sa vrátil z frontu s otrasom mozgu.

Na druhom videu dvaja zamestnanci TCK a neznámy muž v civilnom oblečení bijú vojaka.

Pripomíname, že ombudsman Dmytro Lubinec vyhlásil, že TCK nemá právo používať silu.

07:57 – Zástupkyňa šéfa prezidentskej kancelárie Ukrajiny vyhlásila, že “nie je fanúšičkou TCK” a je proti „busifikácii“ (nútená mobilizácia, násilné odvlečenie do autobusu).

Iryna Vereščuková tak komentovala čoraz častejšie prípady odporu voči vojenským komisárom a dodala, že napriek tomu neschvaľuje fyzický odpor občanov voči nim.

„Nie som fanúšičkou TCK. Súhlasím s mnohými kritickými názormi na ich prácu. Navyše si myslím, že reforma TCK je dnes životne dôležitá. Ale keď niektorí občania vstupujú do fyzickej konfrontácie s pracovníkmi TCK – je to nesprávne,“ napísala.

„Som proti „busifikácii“. Ale ak existuje zákon a človek je hľadaný – čo majú robiť TCK alebo polícia? Tu je otázka na tých, ktorí prijímajú legislatívu, a nie na tých, ktorí ju majú vykonávať,“ dodala zástupkyňa šéfa prezidentskej kancelárie.

07:45 – Putin počas stretnutia odovzdal Whitkoffovi Leninovu medailu pre vysokopostavenú zamestnankyňu CIA Julianu Gallinu, tvrdí CBS News s odvolaním sa na zdroje.

Jej 21-ročný syn Michael Gloss zahynul v roku 2024, keď bojoval na strane Ruska.

Podľa zdrojov Galina v súčasnosti zastáva funkciu zástupkyne riaditeľa CIA pre digitálne inovácie. Presné okolnosti odovzdania ocenenia zostávajú nejasné.

V nekrológu Michaela Glossa sa uvádza, že „tragicky zahynul vo východnej Európe“ 4. apríla 2024.

Otec zosnulého, veterán z vojny v Iraku Larry Gloss, v rozhovore pre Washington Post priznal, že ani on, ani Gallina nevedeli o pobyte syna na Ukrajine a jeho účasti vo vojne.

Leninov rád je jedno z najvyšších vyznamenaní ZSSR, ktoré po jeho rozpade nebolo udelené ani raz.

07:41 – V Bielom dome včera prebehlo stretnutie Trumpa s arménskym premiérom Pašinjanom. Potom sa americký prezident stretol so svojím azerbajdžanským kolegom Alijevom.

Dodáme, že  Arménsko a Azerbajdžan včera podpísali mierovú zmluvu zameranú na ukončenie desaťročia trvajúceho konfliktu.

07:36 – Trump a Putin sú pripravení na stretnutie, vyhlásil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio

„Dúfam, že stretnutie sa uskutoční. A myslím si, že prezident (Trump, pozn. red.) je naň pripravený. Myslím si, že aj Putin dal najavo, že je pripravený. Je zrejmé, že stretnutie musí mať nejaký zmysel. Budeme musieť dosiahnuť určitý pokrok, aby bola takáto schôdzka úspešná a zmysluplná,“ povedal.

Podľa neho momentálne stále existuje rozdiel medzi podmienkami mieru zo strany Ruska a tým, s čím súhlasí Ukrajina, ale USA sa snažia tento rozdiel zmenšiť.

„Po prvýkrát za celý tento proces existuje aspoň určité pochopenie toho, čo Rusko chce dosiahnuť, aby sa táto vojna skončila. Z diplomatického hľadiska. Netvrdím, že to, čo chce Rusko, a to, čo chce Ukrajina, je to isté. Existuje rozdiel – a tu je priepasť,“ uviedol.

„Budeme na tom pracovať aj dnes, hneď ako odtiaľto odídem, a otázka pre nás teraz znie: dokážeme zmenšiť rozdiely medzi ukrajinskou a ruskou stranou v tejto otázke natoľko, aby prezident mohol prísť na akékoľvek stretnutie a pokúsil by sa dosiahnuť dohodu??“ povedal Rubio.

07:10 – Zelensky dal najavo, že nie všetci partneri rovnako vnímajú „príležitosti a hrozby“ rokovaní s Ruskom.

„Pokračujeme v aktívnych rokovaniach s partnermi, aby sme dosiahli spoločnú pozíciu v záujme trvalého mieru pre Ukrajinu – skutočného mieru. A ak všetci budú rovnako vnímať príležitosti a hrozby, potom sa podarí dosiahnuť práve udržateľný mier. Už je veľa podpory, a to podpory v nových podmienkach, keď bol stanovený termín pre Rusko na zastavenie paľby,“ povedal vo večernom prejave.

Agentúra Bloomberg skôr informovala, že na rokovaniach Putina a Trumpa sa bude diskutovať o stiahnutí ukrajinských vojsk z Doneckej a Luhanskej oblasti.

07:06 – Veliteľom zoskupenia vojsk RF „Sever“ bol namiesto generála Alexandra Lapina menovaný generálplukovník Jevgenij Nikiforov. O tom píšu ruské vojenské verejné zdroje.

Nikiforov predtým velil Západnému vojenskému obvodu, skupine „Západ“, bol náčelníkom Generálneho štábu pozemných síl Ozbrojených síl Ruskej federácie. V auguste 2024 bol Nikiforov vyslaný do Kurskej oblasti, aby zastavil ofenzívu Ozbrojených síl Ukrajiny.

Podľa dostupných informácií Lapin podal žiadosť o prepustenie z vlastnej vôle.

Alexander Lapin podľa médií velil skupine „Sever“ od marca 2024. Vrátane vojsk, ktoré bránili Kurskú oblasť, kam pred rokom vtrhli ozbrojené sily Ukrajiny. Niektoré vojenské verejné zdroje RF vyčítajú Lapinovi, že krátko predtým rozpustil obranu  Kurského kraja a presunul časť vojsk na Charkovský smer (tiež patriaci do zóny zodpovednosti „Severu“).

V poslednom týždni ruské vojenské telegramové kanály kritizovali Lapina za situáciu v Sumskom okrese, kde sa ukrajinskej armáde podarilo zastaviť ofenzívu Ruska a v protiútokoch obsadiť niekoľko dedín.