Britská stopa: Ako Londýn formuje slovenský informačný priestor

Britská stopa v slovenskom informačnom priestore: ochrana demokracie alebo zahraničná kuratela?

Slovenský verejný priestor v posledných dňoch žije kauzou Zinc Network a prepojeniami na sieť britských „counter-disinformation“ projektov, financovaných priamo z fondov britského ministerstva zahraničných vecí (FCDO). Oficiálne ide o boj proti dezinformáciám, proruským naratívom a „ochranu demokracie“. V skutočnosti však ide o strategickú komunikáciu – disciplínu, ktorú britská vláda využíva vo vlastných informačných operáciách a exportuje ju do partnerských krajín.

Na Slovensku po sebe tieto programy zanechali jasnú stopu – v inštitúciách aj v konkrétnych osobách vyškolených v Spojenom kráľovstve.

Historické korene: od studenej vojny po digitálnu éru

Americký investigatívny novinár Robert Parry po preštudovaní odtajnených dokumentov z Reaganovej prezidentskej knižnice poukázal na to, že už v 80. rokoch tajné služby USA – a v koordinácii aj britské – začali presúvať časť svojich vplyvových operácií z oficiálnych vládnych štruktúr do mimovládneho sektora a médií.

Ako opisuje vo svojom článku “Reagan Documents Shed Light on U.S. Meddling”, cieľom bolo vytvoriť „prijateľnú tvár“ pre propagandistické aktivity, ktoré by inak verejnosť vnímala ako neprípustné zasahovanie štátu do verejnej debaty.

Tento prístup sa v nasledujúcich desaťročiach postupne profesionalizoval. Do popredia sa dostali špecializované inštitúcie, think-tanky a mimovládky, ktoré formálne vystupovali ako nezávislé, no v skutočnosti realizovali komunikačné a informačné operácie v záujme štátu, ktorý ich financoval a metodicky viedol.

V britskom prostredí sa tak vyprofilovali organizácie ako Institute for Statecraft, Zinc Network, Institute for Strategic Dialogue či Centre for Information Resilience. Tie poskytujú školenia, analytickú podporu a metodické materiály nielen pre zahraničných partnerov, ale aj pre vybraných jednotlivcov a mimovládky v krajinách, kde chcú posilniť „správny“ hodnotový rámec.

Slovensko sa stalo jednou z destinácií, kde sa tento model uplatnil – a to vrátane financovania a tréningu aktérov, ktorí dnes vystupujú ako domáci experti na „boj proti dezinformáciám“.

Britská sieť a väzby na spravodajské služby

Podľa informácii investigatívcov z Declassified dnešný britský model funguje v troch úrovniach. Na vrchu je FCDO (Foreign, Commonwealth & Development Office), ktoré určuje priority a financuje programy. Nižšie sú špecializované inštitúcie – napríklad Institute for Statecraft (známy z projektu Integrity Initiative s prepojením na bývalých dôstojníkov MI6), Centre for Information Resilience alebo Institute for Strategic Dialogue.

Najnižšiu úroveň tvoria kontraktori ako Zinc Network – firma, ktorá zabezpečuje obsah, logistiku, školenia a distribúciu financií do partnerských krajín. Práve cez túto úroveň sa britské know-how dostáva aj na Slovensko.

Slovenské prepojenia

Z verejných priznaní a záznamov vieme, že Infosecurity.sk dostalo podporu od Zinc Network v rokoch 2021 a 2024 na monitoring naratívov, analytické výstupy a podcast Disinfo Report.

V roku 2023 získala podpora aj organizácia Memo 98, ktorá z týchto peňazí financovala volebný kalkulátor a kampaň pre mladých voličov pod názvom Chcem tu zostať.

Dávid Púchovský sám tvrdí, že absolvoval v Spojenom kráľovstve špecializované školenie zamerané na boj proti dezinformáciám, ako sám uvádza na svojom Facebooku. Takéto tréningy nie sú len o technike práce s faktami – obsahujú aj sofistikované metodiky, ako ovplyvňovať verejnú mienku, tvoriť protinaratívy a cielene zasahovať konkrétne skupiny obyvateľstva.

Finančná podpora je súčasťou širšieho rámca, v ktorom UK FCDO od roku 2018 poskytlo minimálne 25 miliónov libier rôznym organizáciám na boj proti dezinformáciám — vrátane Centre for Information Resilience (CIR), Atlantic Council – DFRLab, Global Strategy Network a Zinc Network.

Ako vyzerá britský tréning strategickej komunikácie

Obsah týchto tréningov zodpovedá britským manuálom strategickej komunikácie, najmä RESIST Toolkit a metodikám think-tankov ako Institute for Strategic Dialogue (ISD).

Typický program strategickej komunikácie, ktorý britské organizácie poskytujú zahraničným účastníkom, je viacstupňový. Začína sa rámcovaním naratívov a psychológiou médií, pokračuje tréningom OSINT nástrojov na monitorovanie protivníkov, simuluje krízové situácie a končí tvorbou emočne pôsobiacich protinaratívov. Nechýba ani hodnotenie účinnosti zásahov.

Britské organizácie (napr. Institute for Strategic Dialogue, CIR, niekedy aj DFRLab) bežne robia počas školenia simulované krízové scenáre, kedy sa účastníkom predloží fiktívna, ale realistická udalosť (napr. „unikli informácie o škandále ministra, súčasne sa šíri dezinformačný článok“) a oni musia monitorovať sociálne siete v reálnom čase, identifikovať pôvod naratívu, rozhodnúť o okamžitej komunikačnej reakcii.

V malých tímoch sa navrhujú posolstvá (naratívy), ktoré majú oslabiť účinok „nepriateľského“ naratívu — často s dôrazom na emočné pôsobenie a zjednodušené vizuály.

Nacvičujú sa rozhovory s „nepriateľským“ novinárom; účastníci dostanú spätnú väzbu o neverbálnej komunikácii, výbere slov a zdržanlivosti.

Účastníci sa učia narábať s nástrojmi ako je Maltego, CrowdTangle, InVid na spätné dohľadanie zdroja dezinformácie a mapovanie siete šíriteľov.

Obsahovo sú školenia zamerané z pohľadu diplomacie na podoru ficiálnej zahraničnej politiky UK alebo EÚ. Vo vzťahu k ozbrojeným silám/NATO kladie dôraz na hybridné hrozby, vojenskú morálku a ovplyvňovanie obyvateľstva v krízovej oblasti. Mimimovládky a overovatelia faktov sa zameriavajú na komunitný dosah, využitie sociálnych médií a budovanie „ambasádorov pravdy“ v lokálnej komunite.

Prvky metodiky RESIST (Recognise – Early warning – Situational insight – Impact analysis – Strategic communication – Tracking & evaluation) sa dajú vidieť aj v slovenskej praxi — od týždenných analytických správ Infosecurity.sk, cez vizualizácie Gerulata, až po cielené kampane pre mladých voličov.

Ako sa britský model odrazil v slovenskej praxi

Okrem prepojení na mimovládny sektor existujú aj priame dôkazy o školení jednotlivcov pôsobiacich v slovenskom informačnom priestore. Napríklad Dávid Púchovský na svojom Facebooku 15. marca 2024 otvorene uviedol, že v roku 2019 absolvoval školenie organizované britskou vládou na boj proti hoaxom, ktoré sa konalo priamo na Slovensku za účasti britských inštruktorov. Podľa jeho slov prebiehalo pod záštitou vtedajšieho Ministerstva zahraničných vecí SR a Úradu vlády, pričom bolo politicky podporené vtedajšou vládou. Tento opis zároveň potvrdzuje, že „strategická komunikácia“ bola už v tom čase etablovaná ako oficiálna agenda slovenskej štátnej správy, prepojená na britské tréningové kapacity a metódy.

Na Slovensku sa model britských vplyvových operácií najviditeľnejšie prejavil v prostredí mimovládnych organizácií a médií, ktoré sa profilujú ako „lovci hoaxov“ a bojovníci proti dezinformáciám. Mnohé z nich prešli školeniami alebo spolupracujú na projektoch financovaných priamo z britských zdrojov, či už prostredníctvom Zinc Network, Atlantic Council/DFRLab alebo Institute for Strategic Dialogue.

Osobitnú pozornosť si zaslúži aj pojem „strategická komunikácia“ – sofistikovaný, pre bežného občana nič nehovoriaci výraz, pod ktorým sa dnes balia aktivity, ktoré by bolo presnejšie nazvať vplyvovými operáciami. Počas minulej vlády sa objavila ambícia etablovať útvary strategickej komunikácie na každom ministerstve. Tento plán sa naplno neuskutočnil, no prežil aspoň v podobe stáleho útvaru na ministerstve školstva, ktoré dnes vedie Tomáš Drucker.

Práve tento útvar sa v praxi prejavuje nielen pri „odstraňovaní dezinformácií“ v online priestore, ale aj pri reakciách na udalosti, ktoré by mohli narušiť preferovaný ideologický rámec. Svoje o tom vedia napríklad organizátorky projektu Ženy v sukni, ktorých besedy k 80. výročiu SNP na školách sa stali terčom kritiky z prostredia strategickej komunikácie. Rovnako aktívne sú tieto štruktúry aj vtedy, keď niekto upozorní na ideologické aktivity progresívnych mimovládok alebo im spriaznených médií v školskom prostredí.

V kombinácii s britským tréningom, metodikami ako RESIST Toolkit a prístupom k analytickým kapacitám mimovládok tak vzniká uzavretý kruh – školení experti z prostredia MVO a médií, prepojení na zahraničné zdroje informácií a financií, dnes majú možnosť priamo zasahovať do obsahu a tónu verejnej diskusie na Slovensku, a to pod oficiálnou nálepkou „strategická komunikácia“.

Porovnanie britských krokov s aktivitami slovenských MVO:

Časová os kľúčových udalostí:

Schéma prepojení

Na lepšie pochopenie tohto mechanizmu stačí pohľad na schému, kde britské ministerstvo zahraničných vecí stojí na vrchu, odborné inštitúcie a think-tanky tvoria strednú vrstvu a kontraktori ako Zinc Network pôsobia ako prevodová páka medzi Londýnom a domácimi „partner-mi“ v cieľových krajinách.

Hrozby pre Slovensko

Britský model strategickej komunikácie, prenesený cez mimovládne organizácie a vyškolených jednotlivcov, so sebou prináša viacero rizík, ktoré nemožno ignorovať.

Prvým je asymetria v politickej súťaži – zahranične financované kapacity poskytujú výraznú výhodu tým politickým silám, ktoré sú ideologicky spriaznené so zadávateľmi projektov. Nejde teda len o boj proti dezinformáciám, ale aj o posilňovanie konkrétneho politického spektra.

Druhou hrozbou je erózia plurality. Naratívy, ktoré sa nezhodujú so zahraničnopolitickými záujmami spojencov, sú vopred označované za dezinformácie, a to bez ohľadu na ich faktickú hodnotu či oporu v realite. Takýto prístup deformuje verejnú diskusiu a obmedzuje priestor pre legitímnu kritiku.

Treťou je legitimizačný problém. „Ochrana demokracie“ sa totiž realizuje v réžii cudzej vlády, bez priameho mandátu od slovenských voličov. Tým sa obchádza základný princíp suverénneho rozhodovania o vnútorných záležitostiach štátu.

A napokon, existuje riziko zneužitia. Rovnaké techniky a nástroje, ktoré sa dnes používajú proti proruským naratívom, môžu byť zajtra obrátené proti legitímnej vnútornej opozícii či nepohodlným občianskym iniciatívam.

Otázka teda neznie, či tieto aktivity prinášajú nejaký úžitok – zručnosti ako OSINT analýza či rýchla reakcia na dezinformácie sú užitočné. Otázka znie, či ich chceme prijímať v balíčku so zahraničným politickým rámcom, ktorý definuje, čo je „pravda“ a čo „dezinformácia“.

Ak sa časť nášho informačného priestoru dostane pod trvalú zahraničnú kuratelu, riskujeme, že demokracia sa zmení na ilúziu – pluralitnú len dovtedy, kým sa hrá podľa pravidiel, ktoré niekto iný napísal.

Keďže ani súčasná vláda nedokáže takto vyškolených jednotlivcov a organizácie označiť za „zahraničných agentov“, mal by mať každý na pamäti, že vždy, keď naňho z obrazovky televízie, z rozhlasu, podcastu či zo stránky v novinách prehovorí nejaký „expert na dezinformácie“, alebo keď číta pravidelný Dezinfo Report o hybridných hrozbách, či sleduje status Dávida Púchovského o najnovšom hoaxe, môže ísť o človeka, ktorý absolvoval britské školenie a dnes vykonáva vplyvovú operáciu v prospech cudzej moci.

Platí to rovnako pre analytikov z Infosecurity.sk, Gerulaty, NEST – Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby, ako aj pre „odborníkov“ regrutovaných na útvar strategickej komunikácie ministerstva školstva pod vedením Tomáša Druckera.