Hrabko: Ak chce koalícia ďalej vládnuť, musí nájsť dohodu na rozpočte

Ak rozpočet nebude schválený do 21. novembra, bude sa naň už vzťahovať ústavný zákon o dlhovej brzde a jeho limity, čo by vláde spôsobilo politické problémy. „Dokázali by vykorčuľovať aj z toho, otázkou je, čo by ich to stálo. Vyzerá to, že budú, ľudovo povedané, šturmovať a budú sa snažiť, aby bol rozpočet do 21. novembra schválený,“ odhadol Hrabko.

Celý vejár možností politického vývoja v prípade, že sa vládna koalícia nedokáže dohodnúť, zažilo podľa neho Slovensko v priebehu predchádzajúceho volebného obdobia. „Je to jednoduché, ak chce vládna koalícia ďalej vládnuť, musí sa dohodnúť, nič iné jej neostáva. Ak vládnuť ďalej nechce, môže sa spätiť a nedohodnúť. A potom uvidíme, čo nás bude čakať,“ konštatoval Hrabko.

Scenár predčasných volieb si však podľa neho vyžaduje podporu najmenej 90 poslancov, takže je v praxi reálny iba v prípade, že by mal podporu Smeru-SD. Premiér Robert Fico (Smer-SD) má podľa neho kľúčovú pozíciu nielen vo vláde, vládnej koalícii ako takej, ale má v rukách aj rozhodnutie o tom, či bude koalícia ďalej pokračovať. „Smer dokáže predčasné voľby zariadiť veľmi rýchlo, ak Robert Fico bude chcieť. Lebo si neviem predstaviť, že by za ne opozícia nezahlasovala,“ poznamenal Hrabko. „Z každého uhla pohľadu je Robert Fico najsilnejší hráč. Ako on zvykne hovoriť, zo všetkých štyroch svetových strán,“ dodal.

Premiér už na sociálnej sieti avizoval zámer udržať v roku 2026 ceny energií pre 90 percent domácností nezmenené, čo si bude od štátu vyžadovať dotácie na úrovni stoviek miliónov eur. Avizoval tiež, že z tohto dôvodu sa začína intenzívne rokovanie s Európskou komisiou (EK) o využití eurofondov pre tieto kompenzácie. „Ja to vnímam ako rýdzo politické rozhodnutie,“ reagoval Hrabko, podľa ktorého sa tak zreálnenie cien energií iba odkladá o ďalší rok.

Slovenské hnutie obrody (SHO) informovalo o podaní ústavnej sťažnosti na Ústavný súd (ÚS) SR, pretože prezident SR Peter Pellegrini odmietol vypísať referendum o neuplatňovaní sankcií voči Ruskej federácii. ÚS pre TASR uviedol, že „predmetná ústavná sťažnosť bola Ústavnému súdu doručená 1. augusta 2025 a zatiaľ nebola predbežne prerokovaná“.

Podľa Hrabka má ÚS v zásade dve možnosti, buď sťažnosť okamžite odmietnuť, alebo prijať na ďalšie konanie a definitívne o nej rozhodnúť neskôr. Podľa Hrabka je však kľúčovým problémom referendovej petičnej akcie nejasne formulovaná otázka. „Bola formulovaná zle, v podstate je nevykonateľná,“ povedal.