Čínsko-tibetská delegácia predstavila sociálny a ekonomický rozvoj Tibetu

Bratislava 20. júla 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Tibetská kultúra tvorí dôležitú a neoddeliteľnú súčasť čínskej kultúry

Predseda Inštitútu etnológie a antropológie Čínskej akadémie sociálnych vied Wang Jan-čung s delegáciou priblížili dnes na tlačovej konferencii v rezidencii veľvyslanectva Čínskej ľudovej republiky v Bratislave sociálny a ekonomický rozvoj Tibetskej autonómnej oblasti, ako aj menšinovú a náboženskú politiku Číny.

Na besede vystúpili tiež zástupca generálneho riaditeľa Asociácie medzinárodnej kultúrnej výmeny Tibetskej autonómnej oblasti Suo-lang Tun-ču a riaditeľ informačnej kancelárie čínskej Štátnej rady pre záležitosti Tibetu Li Siao-tün.

Tibetská kultúra, ktorá sa vyvinula v oblasti vysokých pohorí, tvorí podľa Wang Jan-čunga dôležitú a neoddeliteľnú súčasť čínskej kultúry. “Na miestnu kultúru a zvyky mala veľký vplyv tamojšia klíma, odvíjajúca sa od nadmorskej výšky, ktorá je v priemere 5000 metrov nad morom,” uviedol Wang Jan-čung. Pripomenul, že tibetskú kultúru ovplyvnila tiež jeho poloha na pomedzí Číny, Indie, Nepálu a ďalších štátov. Doplnil, že Tibet “bol súčasťou hodvábnej cesty a ďalších obchodných ciest z Číny”, a aj keď bol na pomedzí obchodných ciest, vďaka uzavretosti medzi horami “mal možnosť uchovať si tajomnosť a lokálnu kultúru”.

Tibet je podľa neho špecifický aj úzkou previazanosťou s náboženstvom a tibetským budhizmom. Po zriadení Tibetskej autonómnej oblasti v roku 1965 tam bol zavedený systém založený na vláde zákona, uviedol Wang Jan-čung. To znamená, že kultúra a náboženstvo tamojšej oblasti spadajú pod výhody a ochranu zákonov Čínskej ľudovej republiky.

Tibetčina patrí podľa neho – okrem oficiálneho jazyka – medzi sedem národnostných jazykov používaných v Číne. “Výučba na tibetských školách prebieha od základnej školy po vysokú v jazyku tibetskej národnostnej menšiny. Čínsky jazyk sa žiaci učia na strednej škole ako cudzí jazyk,” objasnil.

Pod ochranou čínskych zákonov sú v súčasnosti podľa jeho slov aj tibetské pamiatky, z ktorých mnohé boli zaradené na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. V tejto súvislosti boli zriadené úrady na ochranu tibetských pamiatok. Čínska legislatíva sa tiež zaoberá uchovávaním a ochranou tamojšieho tradičného náboženského systému. Peking podľa neho prijal zákony v plnej miere kodifikujúce náboženský život v Tibete.

“Z pohľadu zákona sú si všetky sekty v Tibete rovnocenné. Pokiaľ chcú uskutočňovať sviatky a procesie, musia získavať povolenie v súlade so zákonom,” vysvetlil Wang Jan-čung. Čínska vláda sa podľa neho snaží rovnocenne pristupovať ku všetkým náboženstvám a ľuďom. Konštatoval, že “väčšina čínskeho obyvateľstva je dnes bez náboženského vyznania”.

“V Tibete sa nachádza 1500 chrámov a chrámových škôl, pričom väčšina patrí pod sektu gelugpa,” uviedol zástupca generálneho riaditeľa Asociácie medzinárodnej kultúrnej výmeny Tibetskej autonómnej oblasti Suo-lang Tun-ču. V minulosti podľa neho existovala hierarchia kláštorov. “Boli nadradené, nižšie a potom lokálne. V súčasnosti je každý kláštor samostatná jednotka, každý má vlastnú správu a spravuje sa v súlade so zákonom,” dodal.

Pokiaľ ide o hospodársky rozvoj, podľa Wang Jan-čunga bol Tibet vždy vzdialený od centra Číny a relatívne izolovaný v nehostinnej oblasti. V dôsledku toho sa považuje za pomerne zaostalú ekonomiku a oblasť s nižšou životnou úrovňou. “V roku 2012 bola v Číne vytvorená politika rozvoja jednotlivých regiónov. Tento plán rozvoja regiónov vrátane Tibetu platí pre roky 2012-2020,” povedal Wang Jan-čung.

“V roku 2015 vyšiel nový plán na rozvoj Tibetu. Počíta sa s rozvojom piatich oblastí – rozvojom štátnej bezpečnosti, keďže Tibet je pohraničnou oblasťou, rozvojom ekológie, rozvojom kultúry a poľnohospodárstva, dôležitým je tiež rozvoj turizmu,” popísal.

“Tibet sa momentálne rozvíja takou rýchlosťou ako zvyšok Číny, ale keďže vychádza z nižšieho základu, zvyšok Číny dobieha pomalšie,” konštatoval. Ekonomika Tibetu podľa neho stále viac nadväzuje na rozvoj Číny a tieto dva celky sú tak neoddeliteľnou súčasťou.

Najväčšiu zmenu je podľa riaditeľa informačnej kancelárie čínskej Štátnej rady pre záležitosti Tibetu Li Siao-tüna vidieť v rozvoji poľnohospodárstva a roľníkov. “Bolo postavených pol milióna bytových jednotiek, pol milióna rodín tak našlo nové bývanie,” uviedol. Zmenou v živote Tibeťanov je podľa neho tiež to, že v minulosti nemali tibetskí mnísi žiadne zdravotné poistenie a nemali dôchodky. “V súčasnosti vstúpili do dôchodkového a zdravotného systému a majú preplácané zdravotné poistenie,” dodal.

Centrálna vláda podľa Li Siao-tüna nedávno prispela k vybudovaniu kúrenia v bytoch v hlavnom meste. “Do roku 2020 plánuje Peking zvýšiť životnú úroveň obyvateľstva pomocou finančných dotácií od centrálnej vlády s cieľom rozvoja cestnej infraštruktúry, železnice, bývania ľudí, zdravotníctva a ďalších oblastí života,” uzavrel Li Siao-tün.