Existuje mnoho predpovedí, že stretnutie môže výrazne zmeniť situáciu v ukrajinskej vojne. Vlastne, o tom už hovoril aj sám Trump, keď vyhlásil, že má v úmysle vyzvať Si Ťin-pchinga, aby upustil od nákupu ruských energetických zdrojov, aby vyvinul tlak na Putina a podnietil ho súhlasiť s prímerím na fronte.

Navyše, včera Trump povedal, že India už odmietla nákup ruskej ropy a Čína ho výrazne obmedzila. Niekoľko zdrojov v médiách potvrdzuje, že obe krajiny mohli pozastaviť nákup ruskej ropy. Iné to popierajú.

Ale aj keby si dali pauzu, nie je vylúčené, že ide o dočasný jav – s cieľom presmerovať toky ruskej ropy na dodávateľov, ktorí nie sú sankcionovaní. Ako sa to stalo už viackrát v minulosti po zavedení ďalších sankcií.

Ale vráťme sa k Číne. Peking bol už skôr odborníkmi neustále označovaný za kľúčového hráča, schopného ovplyvniť priebeh vojny. Ale akým spôsobom – na to existujú dva protichodné názory.

Trump chce od Si Ťin-pchinga, aby mu Čína „pomohla“ s Ruskom

Prvý hovorí, že Čína môže ovplyvniť Rusko s cieľom podnietiť ho k ústupkom vo vojne na Ukrajine. Keďže ekonomická závislosť Ruskej federácie od Číny je veľká.

Druhý vychádza z toho, že pre Čínu je pokračovanie vojny na Ukrajine výhodné, pretože čím dlhšie vojna trvá, tým viac sa Rusko vzďaľuje od Západu a silnejšie sa viaže na Čínu. V rámci tejto verzie vznikajú aj úplne exotické teórie, ako napríklad vyhlásenia Rutteho z tohto leta, že Čína, ak bude chcieť zaútočiť na Taiwan, môže požiadať Rusko, aby zaútočilo na Európu, aby odlákalo sily NATO.

Kde je pravda?

Začnime s poslednou verziou – že pokračovanie vojny na Ukrajine je výhodné pre Čínu. Je zrejmé, že to nemá nič spoločné s realitou.

Akékoľvek výhody, ktoré by Čína teoreticky mohla získať vďaka zbližovaniu s Ruskom a zvýšeniu podielu na jeho trhu, sú viac než vyvážené potenciálnymi problémami s jej hlavnými odbytovými trhmi – EÚ, USA a spojeneckými krajinami ázijsko-tichomorskej oblasti.

Navyše, sankcie uvalené v dôsledku vojny proti Rusku výrazne bránia rozvoju rusko-čínskeho obchodu, pretože Peking je nútený zohľadňovať tieto obmedzenia a vynakladať úsilie na ich obchádzanie.

Čína pohrozila EÚ odvetnými opatreniami voči sankciám

A hoci všetky tieto problémy zatiaľ nie sú pre čínsku ekonomiku nijako kritické, je nepravdepodobné, že by Peking odmietol ich odstránenie.

Okrem toho, čo je najdôležitejšie, vojna na Ukrajine viedla k prudkému zbližovaniu USA a Európy, čo zásadným spôsobom sťažilo realizáciu hlavného geopolitického projektu Pekingu – odtrhnutie EÚ od USA. A čím dlhšie trvá vojna na Ukrajine a čím viac sa hovorí o blížiacej sa veľkej vojne v Európe, tým je toto zbližovanie tesnejšie.

Priamy prospech Číny z pokračovania vojny je len jeden – prudký nárast predaja dronov a ich komponentov do Ukrajiny aj Ruska, pretože bezpilotné lietadlá sú v súčasnosti hlavnou zbraňou vojny a takmer všetky sú vyrobené z čínskych súčiastok. V celkovom objeme čínskeho vývozu však nejde o až tak významné čísla.

Na základe všetkého uvedeného je Čína vo všeobecnosti zainteresovaná na čo najskoršom ukončení vojny na Ukrajine za akýchkoľvek podmienok okrem porážky a porážky Ruska (v poslednom prípade bude politika Moskvy s najväčšou pravdepodobnosťou úplne určovaná Západom, čo Čína, pochopiteľne, nepotrebuje).

Čína si nemôže dovoliť prehru Ruska vo vojne na Ukrajine, tvrdí čínsky minister zahraničných vecí

A keďže zastavenie vojny na fronte neznamená porážku Ruska, ale formálne bude jej vojenským víťazstvom (zaznamenanie obsadenia časti územia Ukrajiny), takáto možnosť vyhovuje aj Pekingu.

O to viac, že práve to bolo obsiahnuté v mierovej iniciatíve Pekingu, ktorá bola oznámená ešte vo februári 2023 (a vtedy, mimochodom, proti nej vystúpil Kyjev a Západ, zatiaľ čo Rusko ju naopak podporilo).

Možno by pre Peking bol ešte výhodnejší variant, pri ktorom by výsledkom vojny bola zmena kurzu Ukrajiny z prozápadného na proruský a pročínsky. Ale táto perspektíva je zatiaľ nejasná a vyzerá, že je minimálne vzdialená.

Skoré ukončenie vojny je možné len vo forme prímeria na fronte

Ale znamená to, že Čína bude nejakým spôsobom vyvíjať tlak na Rusko s cieľom prinútiť Kremeľ, aby s tým súhlasil (čo sa snaží dosiahnuť Trump)?

V súčasnosti nemožno vylúčiť nič. Riziko pre Rusko, že Čína, ako aj iné krajiny „globálneho juhu“, sa v záujme zachovania a normalizácie obchodných a ekonomických vzťahov so Západom rozhodnú pripojiť sa k izolácii Ruskej federácie, bolo od roku 2022 vždy jedným z hlavných. Zatiaľ sa však toto riziko nenaplnilo. A to malo svoje dôvody.

Po prvé, ako sa ukázalo, Západ nemá toľko silných pák na vplyv na Čínu, aby ju podnietil k akciám proti Rusku kvôli vojne na Ukrajine. Preto, hoci Čína má záujem na čo najskoršom ukončení vojny, táto otázka pre ňu v kontexte vzťahov s USA a Ruskom sama osebe nie je zatiaľ natoľko dôležitá, aby v záujme jej riešenia podnikla radikálne kroky.

Po druhé, scenár, v ktorom by sa Čína pripojila k tlaku na Rusko s cieľom prinútiť ho k určitým krokom voči Ukrajine, by bol realistickejší v prípade, ak by Čína a USA vytvorili strategické spojenectvo a dohodli sa medzi sebou na všetkých globálnych otázkach.

Takáto situácia však zatiaľ nie je ani zďaleka pozorovateľná. Obzvlášť po tom, ako sa k moci v USA dostal Trump, ktorého tím má tvrdý protíčínsky postoj a konfrontácia medzi dvoma najväčšími svetovými veľmocami nadobúda existenciálny charakter.

Obchodná vojna je odštartovaná. Trumpovo ostré vyhlásenie o Číne vyvolalo šok na trhoch

Preto sa v súčasnosti vôbec nehovorí o žiadnych strategických dohodách medzi USA a Čínou. Peking na rokovaniach rieši výlučne taktické úlohy – zabrániť prudkému zhoršeniu vzťahov medzi oboma krajinami, aby získal čas na postupné znižovanie závislosti od USA v oblasti technológií a odbytu.

V stratégii Číny sa však táto závislosť musí tak či onak snažiť o nulovú hodnotu v rámci prípravy na konfrontáciu s Amerikou. A v tomto konflikte je pre Čínu dôležitá „silná podpora“ v podobe Ruska. Hlavnou slabou stránkou ČĽR je závislosť od kritického dovozu (energetické zdroje a iné suroviny, potraviny). V súčasnosti sa väčšina z nich dodáva do Číny po mori. V prípade zhoršenia vzťahov môžu USA pomocou svojho námorného loďstva pokúsiť blokovať zahraničný obchod ČĽR. Ak však Peking bude mať záruky dodávok všetkého potrebného po súši z Ruskej federácie, námorná blokáda pre neho nebude katastrofou.

Preto je nepravdepodobné, že by Peking bol ochotný vymeniť otázky vzťahov so „zadným vojskom“ v strategickom konflikte s USA za akékoľvek taktické dohody s Washingtonom (pravdepodobne dočasné).
O to viac, že okrem otázky energetických zdrojov z Ruskej federácie má aj iné argumenty na diskusiu s Trumpom. Napríklad – vzácne zeminy.

Je však tiež nepravdepodobné, že Trump, vzhľadom na existenciálny charakter konfrontácie USA s Čínou, bude ochotný urobiť akékoľvek veľké ústupky Pekingu, aby znížil nákupy ruských energetických zdrojov.

Pre ČĽR je dôležitý aj marketingovo-geopolitický aspekt

V súčasnej situácii akékoľvek kroky Číny v smere, ktorý od nej požaduje Trump (nakupovať menej ruskej ropy, vyvíjať iný tlak na Putina), budú vyzerať ako podriadenie sa Pekingu príkazom Washingtonu (hoci Čína dovtedy neustále tvrdila, že nikto jej nemôže diktovať, s kým má obchodovať a s kým nie). A to môže byť bolestivým úderom pre vzťahy ČĽR so všetkými ostatnými potenciálnymi spojencami vo svete. Pekin sa totiž ukáže ako „nezávislá geopolitická jednotka“ a štát s obmedzenou suverenitou, ktorý je nútený vzdať sa obchodu s inými krajinami kvôli požiadavkám USA. Navyše, Američania budú môcť podobné opatrenia neskôr použiť aj proti samotným Číňanom, keď budú pod hrozbou sankcií nútiť iné krajiny, aby odmietli dovoz výrobkov z Číny.

EÚ by mala podľa Trumpa zaviesť 100 % clá na dovoz z Číny a Indie, jeho vyjadrenia znova ovplyvnili trh s čiernym zlatom

O to viac, že práve to bolo obsiahnuté v mierovej iniciatíve Pekingu, ktorá bola oznámená ešte vo februári 2023 (a vtedy, mimochodom, proti nej vystúpil Kyjev a Západ, zatiaľ čo Rusko ju naopak podporilo).

Nakoniec, aj keby sme pripustili možnosť, že Čína z nejakých dôvodov predsa len rozhodne o obmedzení alebo úplnom zastavení nákupu ruskej ropy a plynu, to ešte nezaručuje, že Putin prijme podmienky a vojna sa zastaví na fronte. Naopak, vzniká riziko, že Moskva pristúpi k prudkej eskalácii, až po jadrovú vojnu ako „posledný argument“, čo Čína rozhodne nepotrebuje. A náznaky takejto možnosti prichádzajú z Ruska neustále. Vrátane dnešného vyhlásenia Putina o ukončených testoch rakety „Burevestnik“.

Ak to zhrnieme, pravdepodobnosť, že Čína súhlasí s pripojením sa k tlaku Trumpa na Rusko po plánovanom stretnutí v Južnej Kórei, nemusí byť nulová, ale je malá. Aspoň v súčasnosti. Určité krátkodobé opatrenia na obmedzenie nákupov od Ruska (čo sa už v minulosti občas stávalo) sú možné, ale nič viac. A to len za podmienky, že Trump urobí Pekingom významné ústupky v iných otázkach, čo nie je vôbec isté.

Peking, ako bolo uvedené vyššie, skutočne chce čo najskoršie ukončenie vojny, ale nechce, aby to vyzeralo ako jednoznačné víťazstvo Trumpa, ktorý „všetkých, vrátane Pekingu, podrobil a prinútil hrať podľa svojich pravidiel“.

Preto Čína pravdepodobne predloží protinávrhy týkajúce sa podmienok ukončenia vojny, ktoré sa čiastočne môžu zhodovať s požiadavkami Putina.

Alebo druhá možnosť – Peking si dá pauzu a potom príde so svojou vlastnou iniciatívou na zastavenie paľby na fronte, ktorú Putin môže prijať. Najmä ak do tej doby jeho armáda dokáže postúpiť dostatočne ďaleko v Doneckej oblasti a v iných regiónoch Ukrajiny. Súbežne s tým môže Peking začať svoju hru aj s Kyjevom – ponúknutím záruk, že Rusko už nikdy viac nezaútočí, a sľubom investícií do obnovy krajiny v objeme, ktorý je mnohonásobne vyšší, ako si môže dovoliť Európa prechádzajúca finančnou krízou.

Šance na úspech tejto hry sa na prvý pohľad zdajú byť v súčasnosti mizivé, vzhľadom na obrovskú závislosť Kyjeva od podpory Západu v podmienkach vojny.

Je však potrebné poznamenať, že v určitých politických kruhoch (vrátane tých, ktoré sú blízke moci) sa už nejaký čas šíri teória, že jedinou krajinou, ktorá môže poskytnúť záruky, že Rusko už na Ukrajinu nezaútočí, je Čína, ktorá má obrovský vplyv na Moskvu. Okrem toho ukrajinská elita vždy inklinovala k multivektorovosti. A ak druhým vektorom, ktorý vyvažuje vplyv Západu, už nemôže byť Rusko, teoreticky ním môže byť Čína.

Podobné myšlienky kolovali v Kyjeve aj pred inváziou. A za určitých okolností sa k nim ešte môžu vrátiť.
Zatiaľ ide len o teoretické úvahy. V stávke v nadchádzajúcich rokovaniach medzi Trumpom a Siom je veľa. Jednoznačne možno povedať, že otázky týkajúce sa Ukrajiny a Ruska nebudú v nich hrať poslednú úlohu. Aspoň ich bude klásť Trump. A odpoveď na tieto otázky skutočne do veľkej miery určí ďalší vývoj situácie.

Súhlas Číny s obmedzením alebo zastavením nákupu energetických surovín z Ruska môže zhoršiť ekonomickú situáciu v Rusku a tiež dať podnet na nové americké sankcie s cieľom zvýšiť tlak. Cieľom je prinútiť Putina, aby zastavil vojnu na fronte, ale ako bolo uvedené vyššie, môže to mať opačný účinok – prudkú eskaláciu až po jadrovú zo strany Moskvy.

Rusko tvrdí, že Čína súhlasila s rozsiahlym novým plynovodom Sila Sibíri 2

Odmietnutím prezident Si otvára Trumpovi štyri scenáre.

Prvý – začať vyvíjať tlak na Čínu, čo môže výrazne zhoršiť vzťahy medzi oboma krajinami, narušiť obchodnú dohodu a vyprovokovať ešte väčšie zbližovanie Moskvy a Pekingu (aj vo vojenskej oblasti).

Druhý – nenechať Čínu na pokoji, ale pokračovať v rozširovaní sankcií a ďalšieho tlaku na Rusko, čo pri zachovaní ekonomických vzťahov medzi Ruskom a Čínou nebude mať kritický vplyv na schopnosť Rusov pokračovať vo vojne.

Tretia možnosť – nerobiť vôbec nič, postupne sa vzdialiť od témy vojny na Ukrajine a nevyvíjať tlak ani na Putina, ani na Zelenského, ani na Čínu.

Štvrtá možnosť – vyvíjať tlak na Zelenského, aby súhlasil s podmienkami Putina.