Môj profil 
Predplatné
Kto zvíťazil?
Americké masmédiá sa minulý týždeň len hemžili titulkami ako “Trump vyhral obchodnú vojnu s Čínou“. Dôvodom tohto jasotu boli stredajšie telefónické rokovania ministra financií USA Stevena Mnuchina s vicepremiérom Štátnej rady ČĽR Li Kche–čchiangom, počas ktorých informoval čínsky zástupca o troch závažných ústupkoch Washingtonu.
Peking po prvé sľúbil, že zníži dovozné clo na americké autá zo 40 % na 15 %, po druhé obnoví nákup sóje v USA a po tretie zníži financovanie programu rozvoja vysokých technológií Made in China 2025.
Kvôli týmto správam vyskočili fondové indexy USA v stredu ráno o 2-3 %, ale už ku koncu dňa o väčšiu časť nárastu prišli. Do konca týždňa to zostalo rovnaké nehľadiac na pôsobivé víťazstvo Bieleho domu, čo vyzerá dosť čudne. Ale len na prvý pohľad. Pretože v skutočnosti sa zdá, že si Číňania znovu otočili Trumpa okolo prsta.
Týka sa to predovšetkým sójových bôbov. Podľa dát americkej Rady pre export sóje uzavreli čínske spoločnosti minulý týždeň zmluvy o kúpe dvoch miliónov ton sójových bôbov v prvom štvrťroku 2019.
Poskytne to americkým farmárom šancu na záchranu pred bankrotom, je to však príliš málo. Niet preto divu, že trhové ceny sójových bôbov sú dnes približne o 10 % nižšie ako v máji.
Znamená to najmä, že Peking, ktorý dnes kúpi americkú sóju, ušetrí miliardy dolárov v porovnaní s nákupmi “mierovej doby“. Takže zatiaľ čo Trump na Twitteri píše o svojich víťazstvách v obchodnej vojne, v Číne v pokoji počítajú zisky.
Mimochodom pred obchodnou vojnou dovážali Číňania z USA nielen sóju, ale aj bravčové, pšenicu a tiež mliečne výrobky, ktorých len vlani kúpili za 576 miliónov dolárov. Peking ale mlčí o obnovení importu tohto tovaru, pretože už našiel alternatívnych dodávateľov.
So sójovými bôbmi je to zložitejšie. Takže ich nákup v USA znamená len to, že Číňania chcú predovšetkým uspokojiť vlastné potreby v krmive pre živočíchy, ale nie obšťastniť Trumpa.
Ochrana pred prehriatím
Podobná situácia vzniká dnes tiež okolo stratégie Made in China 2025. Tá má za cieľ zaistenie ČĽR vodcovských pozícií v najperspektívnejších vysokých technológiách počnúc robotechnikou a končiac umelou inteligenciou.
Washington kritizuje tento program za to, že čínska vláda poskytuje veľké subvencie domácim spoločnostiam na vývoj vysoko technologickej produkcie. Podľa mienky Bieleho domu je to porušenie princípov čestnej konkurencie a hlavne to pre USA vytvára perspektívu prehry v technologických pretekoch.
Minulý týždeň Peking sľúbil zníženie subvencií svojim vysoko technologickým podnikom a tiež predĺženie hlavných etáp realizácie programu. Ak bolo predtým stanovené, že podiel komponentov domácej výroby v elektronickom priemysle stúpne do roku 2025 na 70 %, teraz je Čína ochotná to o desať rokov odložiť.
Experti ale pripomínajú, že tu Peking zase rieši vlastné problémy. Ide o to, že Li Kche–čchiang a ďalší vysokí predstavitelia neraz v poslednej dobe kritizovali program Made in China 2025 za neefektívne vynakladanie prostriedkov. Lacné úvery a dotácie spôsobili najmä vytvorenie prebytočných kapacít vo výrobe akumulátorov pre elektromobily. Keď Číňania pribrzdia stratégiu vysokých technológií, vyrovnajú tým vzniknuté nerovnosti a disproporcie.
Keď ste odišli, už sa nevrátite
Situácia s autami je pre Američanov ešte komplikovanejšia. Čínsky automobilový trh zažíva krízu: predaje sa prvýkrát za posledných 30 rokov znižujú. Zdá sa, že hlavnou príčinou sú problémy s palivom. V auguste bol prakticky vo všetkých veľkých čínskych mestách zaregistrovaný nedostatok benzínu a nafty.
Pre amerických výrobcov áut bude veľmi zložité sa vrátiť na čínsky trh nehľadiac na zníženie cla. Tým skôr, že počas posledných mesiacov posilnili v tejto krajine pozície konkurentov.
Nemecké spoločnosti vytlačili Američanov z prvého miesta. “Predtým boli USA najväčším dodávateľom áut do Číny, teraz ale vedie Nemecko. Dovoz japonských a nemeckých áut na čínsky trh rastie, ale amerických klesá,” povedal v septembri námestník ministra obchodu ČĽR Wang Shouwen.
Japonská Toyota Motor Corporation sa zase dohodla s čínskou Geely Automobile Holdings o spoločnej výrobe hybridných (benzínovo elektrických) automobilov a sľúbila, že sa podelí s Číňanmi o technológie, čím si zabezpečí najväčšie výhody.
Americkí výrobcovia sú teda poškodení vlastnými americkými dovoznými clami. Ako oznámil šéf oddelenia globálnych operácií spoločnosti Ford John Hinrichs, americká oceľ sa kvôli tarifám, ktoré zaviedol na jar Trump, stala najdrahšia na svete: hutníci využili zmiznutie konkurentov a zvýšili ceny za polroka o takmer 30 %. V dôsledku má dnes oceľ v USA cenu približne o 260 dolárov za tonu vyššiu ako v Číne, Ford už kvôli drahote kovu prišiel približne o jednu miliardu dolárov.
“Trumpove tarify na dovozný hliník a oceľ pridali asi 240 dolárov k cene výroby nového auta v USA,“ spočítal ekonóm analytickej agentúry IHS Markit Peter Nagle.
Konkurovať tomuto cenovému prídavku je na čínskom trhu veľmi ťažké.
.jpg)
