Cvičenia, na ktorých sa zúčastňujú štyri plavidlá filipínskej pobrežnej stráže (PCG) spolu s kutrom pobrežnej stráže USA a krížnikom japonskej pobrežnej stráže, sú zamerané na posilnenie interoperability, pátracej a záchrannej služby a kapacít troch spojeneckých krajín v oblasti presadzovania práva, najmä v čase, keď PCG čelí rastúcim čínskym námorným útokom.

Bezprecedentné pobrežné cvičenia sú súčasťou širšieho úsilia USA a ich regionálnych spojencov o kontrolu rastúcich námorných ambícií Číny. Začiatkom tohto roka uskutočnili Filipíny, USA, Austrália a Japonsko rozsiahle vojnové cvičenia na Filipínach. Očakáva sa, že neskôr v tomto roku budú námorné sily Filipín, USA a Austrálie spoločne hliadkovať v spornom Juhočínskom mori, ktoré je zamerané proti Číne.

Cvičenia pobrežnej stráže sa uskutočnili len deň po tom, ako velenie USA pre Indopacifik zverejnilo zábery, ktoré 26. mája ukázali “zbytočne agresívny manéver” čínskej stíhačky J-16 proti americkému prieskumnému lietadlu RC-135 Rivet Joint.

Pentagón tvrdil, že jednoducho vykonával “bezpečné a rutinné operácie” nad Juhočínskym morom, ale Peking kontroval obvinením amerických lietadiel, že predstavujú “vážne nebezpečenstvo” tým, že “úmyselne zasahujú” do čínskych cvičení v spornej oblasti.

Rastúce napätie v námornom regióne zatienilo tohtoročný dialóg Šangri-La v Singapure, na ktorom majú vysokí americkí a čínski predstavitelia predstaviť medzinárodnému spoločenstvu svoje vízie regionálnej bezpečnostnej architektúry.

Čínsky minister obrany Li Šangfu, na ktorého USA uvalili sankcie za údajnú účasť na high-tech obranných transakciách s Moskvou, údajne odmietol navrhované stretnutie s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom na okraj tejto vysokopostavenej obrannej konferencie.

Napriek tomu, že Čína vyslala do Washingtonu nového vyslanca Xie Fenga, nič nenasvedčuje tomu, že by došlo k diplomatickému prelomu. Vznikajúca nová studená vojna by sa mohla rýchlo zmeniť na vojnu s horúcou vodou, ak by obe veľmoci nevyvíjali spoločné úsilie o udržanie vzájomnej rivality.

Obavy zo skutočných potýčok sa vyostrili po ďalšom blízkom stretnutí medzi ozbrojenými silami USA a Číny v Juhočínskom mori.

Ešte v roku 2018 čínska vojnová loď manévrovala až 45 metrov od torpédoborca amerického námorníctva USS Decatur, čím riskovala priamu konfrontáciu. Tentoraz čínska stíhačka čiastočne zachytila americké prieskumné lietadlo tým, že mu priamo zarezala pred nos.

Agresívny manéver vyvolal dostatočné turbulencie, ktoré rozkolísali RC-135, a zdôraznil, ako blízko sa obe veľmoci opäť dostali do sporu o sporné vody.

“Spojené štáty budú naďalej lietať, plaviť sa a operovať – bezpečne a zodpovedne – všade tam, kde to umožňuje medzinárodné právo, a spoločné indo-tichomorské sily USA budú naďalej lietať v medzinárodnom vzdušnom priestore s náležitým ohľadom na bezpečnosť všetkých plavidiel a lietadiel podľa medzinárodného práva,” uvádza sa vo vyhlásení amerického indo-tichomorského veliteľstva (INDOPACOM), ktoré trvá na zákonnosti svojej operácie v oblasti.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning počas brífingu v Pekingu oponoval tvrdeniam USA a naopak obvinil Pentagón, že pravidelným nasadzovaním špionážnych lietadiel na územia, na ktoré si robí nárok Čína, vyvoláva krízu.

“Provokatívne a nebezpečné kroky USA sú hlavnou príčinou problémov v oblasti námornej bezpečnosti. Čína nalieha na USA, aby zastavili takéto nebezpečné provokácie,” uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí.

Incident bol ozvenou úplnej zrážky amerického prieskumného lietadla a čínskej stíhačky nad ostrovom Hainan v Juhočínskom mori v roku 2001, ktorá viedla k jednej obeti a k plnohodnotnej diplomatickej kríze.

Na rozdiel od bilaterálnych vzťahov spred dvoch desaťročí, keď vtedajší čínsky prezident Chu Ťin-tchao privítal inštitucionalizovaný bilaterálny dialóg s Washingtonom, sú v súčasnosti obe superveľmoci uväznené v novej studenej vojne s prvkami obchodnej a technickej vojny.

Celý rad bilaterálnych strategických dialógov bol pozastavený po diplomatickom napätí, ktoré vzniklo po ceste bývalej predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na samosprávny ostrov Taiwan v auguste minulého roka. Veľmi sľubný samit medzi americkým prezidentom Joeom Bidenom a čínskym najvyšším predstaviteľom Si Ťin-pchingom v novembri minulého roka vyvolal nádej na rozmrazenie medzi oboma stranami.

Rozhodnutie Bidenovej administratívy zostreliť čínsky špionážny balón letiaci nad citlivými zariadeniami v americkej pevnine však zmarilo predchádzajúce nádeje na obnovenie narušených komunikačných kanálov.

Tento týždeň Čína údajne odmietla snahy o zorganizovanie stretnutia ministra obrany Austina s jeho čínskym náprotivkom Li na bezpečnostnom fóre v rámci dialógu Šangri-La, ktoré sa konalo tento týždeň v Singapure.

“Úprimne povedané, je to len posledná z množstva výhovoriek. Od roku 2021 ČĽR odmietla alebo nereagovala na viac ako tucet žiadostí ministerstva obrany o stretnutia s kľúčovými lídrami, na viaceré žiadosti o stále dialógy a na takmer desať stretnutí na pracovnej úrovni,” uviedol predstaviteľ Pentagónu pod podmienkou zachovania anonymity.

Čínske ministerstvo obrany však trvá na tom, že Peking “prikladá dôležitosť” udržiavaniu stabilných vzťahov s Washingtonom a že nedošlo k “žiadnemu prerušeniu” komunikačných kanálov, pričom obviňuje Washington z nedostatku inštitucionalizovaného dialógu.

“Zodpovednosť za súčasné ťažkosti, ktorým čelia obe armády pri výmene názorov, nesie výlučne americká strana,” tvrdí hovorca čínskej obrany Tan Kefei.

“USA tvrdia, že chcú posilniť komunikáciu, ale v skutočnosti neberú ohľad na obavy Číny a vytvárajú umelé prekážky, čím vážne podkopávajú vzájomnú dôveru medzi oboma armádami,” dodal s odkazom na množstvo nových amerických sankcií uvalených na čínske technologické spoločnosti a vysokých predstaviteľov vrátane ministra obrany Li.

Peking údajne požadoval zrušenie “nezákonných jednostranných sankcií” , vrátane sankcií voči svojim najvyšším predstaviteľom, ako podmienku obnovenia dialógu na vysokej úrovni. Bidenova administratíva však trvá na bezpodmienečnom dialógu v záujme oboch veľmocí a medzinárodnej bezpečnosti.

Interregnum vo vojenskom dialógu na vysokej úrovni medzi vládnucimi svetovými superveľmocami je alarmujúce, pretože aj na vrchole studenej vojny USA a Sovietsky zväz udržiavali pevné komunikačné kanály.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý bol tento týždeň na ceste do nového člena Severoatlantickej aliancie (NATO) Švédska, znepokojený rastúcim napätím, varoval, že najnovší incident v Juhočínskom mori zdôrazňuje potrebu “pravidelnej, otvorenej komunikácie”, najmä “medzi našimi ministrami obrany”.

“Najnebezpečnejšie je nekomunikovať a v dôsledku toho dôjsť k nedorozumeniu, nesprávnemu pochopeniu,” dodal Blinken.