Na webe misie sa upresňuje, že fotografie doručili koncom júla.
Na vozidle nainštalovali spektrometer Visible and Near-Infrared Spectrometer (VNIS), umožňujúci určiť zloženie materiálu podľa svetla, odrazeného od neho. Vedci zatiaľ nevedia, z čoho sa nález skladá a uviedli len, že má “neobyčajnú farbu“ a “gélovitú štruktúru“.
Prieskumný program Čchang–e 4
Čínsky prieskumný program Čchang–e 4 zahŕňa tri fázy: oblet okolo družice Zeme, pristátie na Mesiaci a dopravu vzoriek z jeho povrchu na Zem. Čínski inžinieri a špecialisti, prvé dve fázy úspešne vykonali.
V roku 2013 Čína vyslala na Mesiac lunárne vozidlo Jü–tchu 2 (v preklade Nefritový králik). Bolo na palube pristávacieho modulu Čchang–e 3 a pristál do krátera Sinus Iridum (Záliv dúhy) 14. decembra 2013. Jü–tchu bol prvý umelý objekt, ktorý od roku 1976 hladko pristál na Mesiaci, vtedy to bola sovietska sonda Luna 24.
Pristátie na odvrátenej strane Mesiaca
Tento rok Čína pristúpila k ďalšej fáze tohto programu – historicky prvé pristátie na odvrátenej strane Mesiaca. Za týmto účelom vlani, v máji vypustili unikátnu umelú družicu Queqiao, ktorej cieľom bolo udržanie spojenia medzi Čchang–e 4, prvou misiou na odvrátenej strane Mesiaca a centrom riadenia letov v Pekingu.
Túto úlohu úspešne splnili na začiatku januára, keď Čchang–e 4 úspešne pristál na dno krátera Von Kármán, ktorý leží v pripolárnych južných šírkach odvrátenej strany Mesiaca a odoslal na Zem fotografie. Snímky povrchu družice boli prvé, ktoré nadobudli na malú vzdialenosť. Prístroj bude zhromažďovať údaje o geologickej štruktúre Mesiaca, obsahu jeho pôdy, a tiež vykoná rad nízkofrekvenčných rádioastronomických pozorovaní.
V primárnych vzorkách plášťa z odvrátenej strany Mesiaca vedci objavili pyroxény a olivín – minerály s vysokou hustotou s nízkym obsahom vápnika a vysokým obsahom železa. Podľa odborníkov boli tieto horniny pôvodne súčasťou vrchného plášťa, ale následkom padania meteoritov ich vyhodili na povrch.
Pristávacia platforma a lunárne vozidlo Jü–tchu 2 na nepreskúmanom území úspešne pracovali viac ako štyri mesiace a skúmajú družicu Zeme i dnes.



















