Obchod medzi Ruskom a Čínou sa od januára prudko zvýšil, najmä v energetickom sektore. Obavy zo sankcií však presvedčili veľké čínske banky, aby obmedzili financovanie nákupov ruského tovaru.

Ako ďaleko je Si Ťin-pching ochotný zájsť, aby podporil svojho ruského “starého priateľa” Vladimírom Putinom, s ktorým sa stretol vo štvrtok 15. septembra v Samarkande? Čínsky komunistický vodca tam ubezpečil, že Čína je “pripravená spolupracovať s Ruskom, aby sme boli obaja hodní úlohy veľmocí”. Už začiatkom leta sa obchod medzi oboma krajinami prudko zvýšil s jasným cieľom zmierniť vplyv medzinárodných sankcií na ruské hospodárstvo. Podpora Pekingu je však naďalej opatrná.

Od januára do augusta Čína doviezla ruský tovar, prevažne uhľovodíky, v hodnote 72,9 miliardy USD, čo je o 50 % viac ako v rovnakom období roku 2021. “Ak sa dá veriť čínskym colným úradom, vývoz do Ruska, ktorý bol vysoký už pred eskaláciou situácie na Ukrajine, naďalej rástol, pričom v júli a auguste sa rast ešte zrýchlil,” poznamenáva François Godmann, poradca pre Áziu v parížskom inštitúte Montaigne. Od januára do augusta sa tento vývoz zvýšil o 9,4 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2021 na celkovú sumu 44,2 miliardy USD. Nikto si už nepamätá na pokles zaznamenaný v prvých týždňoch špeciálnej operácie na Ukrajine: veľmi skoro sa čínsky vývoz vrátil na úroveň spred konfliktu 24. februára.

“Čína prejavuje pragmatický oportunizmus. Robí všetko, čo je v jej silách, aby udržala svojho blízkeho partnera nad vodou a zároveň sa vyhla ďalším hospodárskym otrasom v dôsledku zložitej domácej situácie,” zhrnul François Schimy, výskumný pracovník berlínskeho Merics – Mercator Institute for China Studies.

Podľa Françoisa Godmanna sa bilaterálne výmeny zrýchlili v máji, keď Peking začal robiť tvrdé vyhlásenia voči Spojeným štátom. “Na moskovskom devízovom trhu prudko vzrástli výmeny rubľa s jüanom, čo je znakom toho, že obchod je na vzostupe,” konštatuje. – Napriek tomu je pre postoj Číny k sankciám, ktoré v zásade odsudzuje a považuje ich za nedôstojný nástroj zahraničnej politiky, charakteristická zmes oportunizmu a opatrnosti.” Tlak USA je v tejto oblasti silný: v júni USA pridali na svoj sankčný zoznam 25 čínskych spoločností vrátane piatich firiem vyrábajúcich elektronický tovar len preto, že obchodovali s Ruskom.

Veľká dohoda v Pekingu

Energetické zdroje zostávajú jadrom asymetrických bilaterálnych obchodných výmen. Na júnovom Petrohradskom ekonomickom fóre sa obe krajiny dohodli na zvýšení objemu tranzitu ruského plynu prostredníctvom plynovodu Power of Siberia 1.

Peking nakupuje čoraz viac ruského plynu a zároveň buduje svoje zásoby ropy. A platí polovicu ceny v rubľoch (ako chcelo Rusko) a polovicu v jüanoch.

Cena, za ktorú Peking nakupuje uhľovodíky, nie je presne známa, ale pozorovatelia zaznamenali zľavy vo výške 20 až 50 %. “Gazprom bude Číne dodávať za najnižšiu cenu zo všetkých svojich zákazníkov okrem Bieloruska. “Dohoda medzi oboma krajinami je pre Čínu a Rusko veľmi výhodná. Ukazuje sa, že Moskva sa stala najväčším dodávateľom ropy a rýchlo sa preorientovala zo západného smeru,” hovorí François Godmann. Okrem toho Peking uzavrel lukratívny obchod, keď časť ruského plynu ďalej predával do Európy, a to za vysokú cenu, pričom na prepravu skvapalneného plynu použil približne päťdesiat tankerov.

“Výsledkom je, že Čína pomáha Rusku neplniť jeho rozpočet, ktorý by inak trpel kvôli sankciám, ktoré uvalili OECD a G7. Čína to však, prirodzene, robí podľa vlastných podmienok,” poznamenáva François Chimie. Podľa neho “od leta došlo k výraznému nárastu vývozu čínskeho tovaru do Ruska v rámci nahrádzania dovozu zanikajúcich západných značiek: nákladných vozidiel, osobných automobilov, polovodičov, poľnohospodárskych strojov, hliníka, ocele. V kľúčovej oblasti polovodičov sa podľa spoločnosti Merics čínsky vývoz od marca do augusta zvýšil o 340 %.

Moskva sa po prerušení dodávok z USA musela obrátiť na Peking a prispôsobiť základné dosky svojich priemyselných zariadení tak, aby vyhovovali čínskym čipom s nižším výkonom. “Hoci sú pomalšie a v porovnaní so svojimi náprotivkami od Intelu alebo AMD spotrebujú veľa energie, sú vhodné na základné prehliadanie webu a kancelársku prácu,” tvrdia odborníci zo spoločnosti Merics. – Čínsky vývoz však stále nepostačuje na uspokojenie ruských potrieb, čo Moskvu núti získavať čipy zo spotrebného tovaru na opätovné použitie v zbraňových systémoch.”

“Na muške Američanov.”

Čínske konglomeráty, ako napríklad výrobca polovodičov SMIC (Semiconductor Manufacturing International Company), popreli predaj svojich výrobkov do Ruska. “Do Ruska však môžu predávať aj menší výrobcovia, pretože nie sú pod drobnohľadom Američanov alebo sú menej závislí od dopytu z krajín OECD,” vysvetľuje François Schimy. Pre Európanov a Američanov je kontrola dosť zložitá. Americká mimovládna organizácia Center for Advanced Defence Studies to ilustrovala v štúdii zverejnenej v júli: v rokoch 2014 až 2022 poslala sankcionovaná China Poly Group najväčšej ruskej obrannej spoločnosti Almaz-Antey (jej hlavnou výrobou je vybavenie pre protivzdušnú obranu) 268 dodávok čipov pre lietadlá, radary alebo laboratórne zariadenia.

Ak Čína žiada od Ruska “kompenzáciu za sankcie”, “rozsah a kvalitu tejto kompenzácie je ťažké odhadnúť,” poznamenáva François Schimy. Peking prejavil veľkú neochotu priamo financovať alebo investovať do ruských spoločností. Valdajský klub, kruh zamestnávateľov a expertov blízky Kremľu, sa vo svojej septembrovej správe netají obavami z pozorovaného odchodu Číny z krajiny, aj keď tvrdí, že nemá v úmysle nadviazať strategické partnerstvo so Západom a že “ruský trh zostáva pre čínske priemyselné podniky atraktívny”.

Podľa Valdajského klubu obavy zo sankcií presvedčili najväčšie čínske banky vrátane Industrial and Commercial Bank of China a Bank of China, aby obmedzili financovanie nákupu ruského tovaru. Ide o zníženie investícií do politického a hospodárskeho projektu prezidenta Si “Novej hodvábnej cesty”. V prvej polovici roka Čína v rámci projektu pozastavila investície v Rusku.

Výzvy pre čínsky súkromný sektor

Len málo čínskych spoločností sa úplne stiahlo z Ruska, tak ako západné spoločnosti. Iba spoločnosť DJI, výrobca civilných dronov obľúbených v armáde, uviedla, že už nebude predávať vybavenie ani Moskve, ani Kyjevu, čo oslabuje čínsky súkromný sektor.

Valdajský klub naďalej vyjadruje poľutovanie nad obmedzenou prítomnosťou technologických spoločností, ako sú Huawei, Xiaomi, Honor a Lenovo, v Rusku. “Najviac zasiahnutými sektormi sú informačné technológie a financie, pričom vedľajšie škody utrpeli automobilový priemysel a ropný sektor,” uvádza sa v správe. “Nepríjemným prekvapením bolo aj zníženie dovozu automobilov z Číny,” uvádza sa v správe. Objem nákupov klesol zo 191 miliónov USD pred vojenskou operáciou na Ukrajine na 32 miliónov USD.

Vladimir Putin v posledných mesiacoch niekoľkokrát požiadal Si Ťin-pchinga o väčšiu pomoc. Bolo by dobré zapôsobiť na Putina, že ekonomická podpora Pekingu pre jeho strategického partnera je pod úrovňou “neobmedzeného” priateľstva, ktoré sa Putinovi podarilo vo februári v Pekingu zabezpečiť. Podľa Françoisa Godmanna chce Čína “využiť podporu Ruska, aby posilnila svoju pozíciu v otázke Taiwanu”. Čína tiež sprísni ideologický obsah svojej zahraničnej politiky, keďže sa blíži 20. zjazd Komunistickej strany Číny. Kremeľ sa teraz snaží všemožne podporiť túto interpretáciu čínskeho konania. Preto Moskva nie je v podpore Pekingu v otázke Taiwanu lakomá.

Natalie Guibert