V piatok sa v japonskom meste Hirošima začal samit G7, na ktorom dominujú nepriateľské plány voči Číne a Rusku – ani jedno z nich nie je súčasťou skupiny – napriek tomu, že blok sa zmieta vo vnútorných rozporoch a jeho členovia čelia hlbokým domácim politickým a hospodárskym problémom, ako je dlhová kríza USA.

Čínski analytici uviedli, že takýto program ukazuje, že G7 sa stala deštruktívnym, rozdeľujúcim a konfrontačným mechanizmom, ktorý je v rozpore s trendom histórie, a zároveň zdôraznili, že vnútorné rozdelenie znamená, že USA nebudú schopné zmobilizovať ostatných členov, aby prijali ich radikálne protičínske plány.

Konfrontačná malá klika

Po veľkej neistote, či sa americký prezident Joe Biden bude môcť osobne zúčastniť kvôli dlhovej kríze USA, sa v piatok oficiálne začal samit G7 v japonskom meste, kde USA v roku 1945 zhodili atómovú bombu. Biden sa v piatok ráno pripojil k ostatným vedúcim predstaviteľom G7 a navštívil pamätné múzeum v Hirošime, ale neospravedlnil sa, čím vzdoroval výzvam z Japonska.

V Hirošime mnohí zorganizovali protesty proti samitu G7, pričom na niektorých transparentoch a plagátoch bolo podľa agentúry Xinhua napísané “Junk G7”, “Žiadne budovanie vojny” a “Nie vojenskej aliancii Japonska a USA”.

Vedúci predstavitelia G7 popoludní rokovali, ale podrobnosti o ich obsahu zostali len strohé. Podľa správ rôznych západných médií však medzi hlavné body programu samitu patria ďalšie sankcie voči Rusku v súvislosti s ukrajinskou krízou a plány “čeliť ekonomickému nátlaku Číny”.

Očakáva sa, že lídri G7 vydajú spoločné vyhlásenie, ktoré bude obsahovať “časť špecifickú pre Čínu”, v ktorej budú vymenované otázky zahŕňajúce “hospodársky nátlak a iné správanie”, informovala v piatok agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaného amerického predstaviteľa. Žiadne ďalšie podrobnosti neboli uvedené. Denník Financial Times medzitým informoval, že G7 uprednostnila “odstránenie rizika” svojich hospodárskych vzťahov s Čínou, pričom vylúčila úplné oddelenie.

Takéto plány vyvolali ostrú reakciu Číny. Na pravidelnom tlačovom brífingu v piatok hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin uviedol, že Čína sa nikdy nezapájala do nátlakových a zastrašovacích praktík a je jednoznačne proti hegemónii, unilateralizmu a nátlakovej diplomacii.

“Naliehavo vyzývame skupinu G7, aby sa prispôsobila všeobecnému trendu otvorenej a inkluzívnej éry a aby sa zdržala nátlakovej diplomacie a uzavretých a exkluzívnych ‘malých kruhov’,” povedal Wang.

Vo svojich ostrých poznámkach poznamenal, že USA vymysleli a vlastnia výhradné práva na nátlakovú diplomaciu. “Dnes je donucovacia diplomacia štandardným prvkom v súprave nástrojov zahraničnej politiky USA. S cieľom realizovať vlastné záujmy USA nasadzujú zadržiavanie a potláčanie v rôznych oblastiach, ako je politika, hospodárstvo, vojenstvo a kultúra, aby sa zapojili do nátlakovej diplomacie na celom svete,” povedal Wang a poznamenal, že krajiny na celom svete, najmä rozvojové krajiny, znášajú najväčšie škody.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok tiež zverejnilo rozsiahlu správu tlačovej agentúry Xinhua o nátlakovej diplomacii USA a škodách, ktoré spôsobila, pričom poukázalo na to, že je bezohľadná aj voči svojim spojencom. Spoločnosti ako japonská Toshiba, nemecký Siemens a francúzsky Alstom sa stali obeťami nátlakovej diplomacie USA, uviedol Wang.

“Reči USA a Japonska o ekonomickom nátlaku Číny sú typickou operáciou USA,” povedal v piatok pre Global Times Li Haidong, profesor na Inštitúte medzinárodných vzťahov na Čínskej univerzite zahraničných vecí, a poznamenal, že USA a Japonsko sa snažia “démonizovať” Čínu tvrdením o “ekonomickom nátlaku”.

To všetko je súčasťou sprisahania USA, ktoré sa snažia nalákať spojencov, aby sa pridali k ich strategickému zadržiavaniu rozvoja Číny, ale po tom, ako mnohé krajiny vyjadrili nesúhlas s úsilím USA o ekonomické “oddelenie” od Číny, teraz propagujú nové naratívy, ako napríklad “odstránenie rizika”, pričom v podstate stále presadzujú oddelenie, poznamenal Li.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí v piatok v komentári k takzvanej stratégii “odstraňovania rizík” tiež zdôraznil, že žiadne z najväčších rizík, ktorým svet v súčasnosti čelí, vrátane invázie do menších krajín, ako je Afganistan a Irak, porušovania medzinárodných hospodárskych zásad a obchodných pravidiel, hlásania konfrontácie a snahy vrátiť svet do studenej vojny, nepochádza z Číny, ale z malého počtu krajín, ktoré na Čínu lepia rôzne nálepky.

Rastúce divízie

Vzhľadom na rozpory v rámci skupiny G7 bude boj o to, či do dokumentu zahrnúť “ekonomický nátlak Číny, pokračovať až do konca,” povedal v piatok pre Global Times Xiang Haoyu, výskumný pracovník Čínskeho inštitútu medzinárodných štúdií.

“Nakoniec je veľmi pravdepodobné, že Čína bude v nejakej forme pomenovaná alebo spomenutá, ale tón príslušných formulácií môže byť slabší, než USA a Japonsko pôvodne očakávali,” povedal Xiang a poukázal na veľké rozpory v rámci G7 nielen v témach týkajúcich sa Číny, ale aj v otázkach vlastných domácich politík, ako je napríklad tzv. protiinflačný zákon a zákon o čipoch v USA.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová si na piatkovom samite vzala na mušku USA, keď vyzvala na transparentnosť v oblasti priemyselných dotácií. “Musíme zabezpečiť jasné a predvídateľné podnikateľské prostredie pre naše odvetvia čistých technológií. Východiskom je transparentnosť medzi krajinami G7 v otázke spôsobu podpory výroby,” uviedla von der Leyenová, informoval portál Politico.

Analytici poznamenali, že v rámci G7 pretrvávajú rozpory aj v otázke Taiwanu. Zatiaľ čo USA neúnavne presadzujú konfrontáciu v Taiwanskom prielive, niektorí sa podľa nich začali obávať rastúceho napätia a rizík.

“Po samite nebudú vyhlásenia o otázkach týkajúcich sa Taiwanského prielivu presne také, ako si USA želajú,” povedal Lü Xiang, výskumný pracovník Čínskej akadémie spoločenských vied. Je však potrebné pripomenúť krajinám, že keď USA hovoria o mieri a stabilite v Taiwanskom prielive, v skutočnosti to znamená zasahovanie a nemali by sa chytiť do tejto pasce.

Analytici tiež naznačili, že krajiny G7 môžu mať dokonca rozdielne názory na ukrajinskú krízu, keďže pred samitom a počas neho koordinovali sankcie voči Rusku.

“Na prvý pohľad budú mať podobné príťažlivosti, ale záujmové požiadavky, ktoré sa za nimi skrývajú, musia byť odlišné. Či už je to z hľadiska zisku alebo straty, ich pocity sú odlišné,” povedal Lü v piatok pre Global Times.

Lídri G7 sa na samite dohodli na sprísnení sankcií voči Rusku a prisľúbili finančnú podporu Ukrajine, keďže ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa pripravoval na stretnutie, informovala agentúra Reuters.

Li uviedol, že hoci Zelenského údajná účasť má pravdepodobne získať väčšiu podporu zo strany G7, pre niektorých členov G7 ide aj o všestrannú izoláciu Ruska pri každej medzinárodnej príležitosti.

“Samotná skupina G7 sa stala mechanizmom sabotáže, rozdelenia a konfrontácie v procese globálnej hospodárskej integrácie. Je to mechanizmus, ktorý je v rozpore s trendom histórie,” povedal Li.