Môj profil 
Predplatné
Zákon o bankrotoch existuje v ČĽR už viac ako 10 rokov. Avšak do roku 2014 korporatívne nesplácanie obligácií neexistovalo. Prvá bola malá spoločnosť vyrábajúca slnečné panely Shanghai Chaori Solar. Z 89,9 milióna jüanov dlhu (14,6 miliónov dolárov) dokázala zaplatiť investorom iba 4 milióny jüanov (580 tisíc dolárov) a potom začala procedúru bankrotu.
V roku 2015 čínske spoločnosti nedokázali zaplatiť majiteľom svojich dlhopisov 8,2 miliárd jüanov (1,2 miliardy dolárov), v roku 2016 už to bolo 30 miliárd (4,3 miliardy dolárov).
Dva roky bolo číslo na stabilnej úrovni. A zrazu došlo k takému štvornásobnému skoku.
Značná časť defoltov pripadá na takzvané “spoločnosti zombie“ – stratové podniky vrátane štátnych. Čínska vláda už od začiatku minulého roka začala boj proti stratovým spoločnostiam, aby zbavila banky problémových pôžičiek do roku 2020.
Predseda Najvyššieho súdu ČĽR Zhou Quiang počas zasadnutia Národného ľudového kongresu v marci 2017 tvrdil, že je potrebné zdokonaliť procedúry konkurzného práva v súdnom systéme krajiny s tým, aby boli zabezpečené cieľové hodnoty ohľadom zníženia problémových úverov. Spoločnostiam bolo dané jasne na vedomie: štát ich nebude držať nad vodou umelo.
S cieľom vyrovnať sa s následkami krízy 2008 čínska vláda prijala rozhodnutie vložiť do ekonomiky 4 trilióny jüanov (585 miliárd dolárov), čo v tej chvíli predstavovalo 12,5% HDP krajiny. Veľkú časť týchto prostriedkov získali spoločnosti formou úverov prostredníctvom bankových systémov.
Pretože peniaze dával štát, určoval aj priority financovania. Úvery boli poskytované spoločnostiam na rozsiahle infraštruktúrne projekty. Kritériá výberu boli jednoduché: čím viac pracovných miest projekt vytvorí, tým lepšie. Počas krízy je to samozrejme dôležité. Na rentabilitu mysleli v tej dobe až v poslednom rade.
Následkom toho sa objavilo obrovské množstvo nadbytočných výrobných kapacít v ťažkom priemysle, v slnečnej energetike. Avšak zbankrotovať spoločnostiam nedovolili – veď vytvárali pracovné miesta. Miestne úrady presviedčali banky, aby refinancovali úvery.
Objavil sa obrovský sektor “tieňového bankovníctva“ – nebankových štruktúr poskytujúcich úvery s vyššími úrokmi tým, komu štátne banky odmietli úver poskytnúť. Do roku 2017 pripadalo na tieňové bankovníctvo 10 triliónov zo 34 triliónov dolárov celkového dlhu štátnych a súkromných spoločností ČĽR. Nakoniec banky niekedy vykonávali securitizáciu dlhov a predávali ich ako investičné produkty.
To všetko vytváralo riziká pre finančný systém krajiny. Vláda to chápala: boj proti systémovým rizikám bol uvedený ako priorita na poslednom zjazde Komunistickej strany Číny. Preto bolo tiež prijaté rozhodnutie vrátiť zlé dlhy do bankových súvah a dovoliť stratovým spoločnostiam zbankrotovať, aby sa nenabaľovali ako snehová guľa ďalšie nevratné úvery.
Tým sa dá aj vysvetliť stúpajúci počet defoltov spoločností. Hoci aj nepriaznivá zahraničnopolitická situácia tiež zohrala svoju úlohu.
“Na jednej strane masová vlna defoltov je pre veriteľa samozrejme zlá. Podľa údajov Bloombergu sa v priemere v prípade nezabezpečených “zlých úverov“ darí vrátiť maximálne 10-15% dlhov. Na druhej strane to ozdraví finančný systém, urobí úverové produkty a rozhodovanie o ich poskytovaní viac trhovým,” povedal Sputniku odborník pekingskej Národnej univerzity Bian Yongzu.
“Finančné štruktúry dokážu smerovať zdroje k perspektívnejším spoločnostiam a nerozptyľovať ich na“ zombie “, ktoré požierajú toľko prostriedkov. Spoločnosti zombie kompromitujú ziskovosť úverového odvetvia. Následkom toho finančné štruktúry prispôsobujú svoju úverovú politiku týmto podmienkam. V takom prípade však úver dostávajú ťažko aj perspektívne, normálne spoločnosti,” vysvetlil odborník.
.jpg)
