Čína pozor! Európa chce prísnejšie kontrolovať, ako firmy investujú v zahraničí

Bratislava 4. januára 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Geert Vanden Wijngaert)

Novoročné predsavzatie Bruselu na rok 2023? Prísnejšie kontrolovať, kde a ako spoločnosti investujú v zahraničí, píše POLITICO

Mala by Európa kontrolovať, ako spoločnosti míňajú svoje peniaze v zahraničí? Povedzme, ak by chcel európsky výrobca čipov kúpiť akcie čínskeho startupu alebo tam postaviť novú továreň?

To je otázka v hodnote niekoľkých miliárd eur, ktorou sa budú tento rok zaoberať európski politici, zákonodarcovia a odborníci.

Európska komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2023 prisľúbila, že “preskúma, či sú potrebné ďalšie nástroje v súvislosti s kontrolou odchádzajúcich strategických investícií”.

Táto jediná veta v sebe nesie veľké množstvo politických dôsledkov a mesiace premýšľania v Berlíne a Bruseli. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa Nemecko – a Európska únia – začali zaoberať otázkou, ako môže úzke obchodovanie s krajinami ako Rusko alebo Čína ohroziť ich bezpečnosť.

Možno je prekvapujúce, že impulz na preverovanie európskych investícií prichádza z Berlína, čo by bolo nemysliteľné za éry bývalej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá ešte koncom roka 2020 presadzovala investičnú zmluvu s Pekingom.

V Nemecku pochádza myšlienka preverovania zo strany Zelených vo vláde, ktorá je zodpovedná za ministerstvá zahraničných vecí a hospodárstva a ktorá je voči Číne najviac jastrabia z troch strán v stredoľavej koaličnej vláde.

“Preskúmame vytvorenie právneho základu na kontrolu zahraničných investícií nemeckých a európskych spoločností v oblastiach kritických z hľadiska bezpečnosti,” uvádza sa v návrhu kópie stratégie nemeckého ministerstva zahraničných vecí pre Čínu.

Berlín už podnikol kroky na ovplyvnenie investičných rozhodnutí svojich spoločností v zahraničí: Minulý rok oznámil, že už nebude garantovať nemecké investície v západnom čínskom regióne Sin-ťiang z dôvodu zhoršujúcej sa situácie v oblasti ľudských práv.

Európa je ešte len v počiatočnom štádiu tvorby potenciálnych pravidiel kontroly zahraničných investícií, ale odborníci sa domnievajú, že blok by mohol začať tým, že pod kontrolu zaradí malý okruh bezpečnostne kritických odvetví.

Myšlienka, aby štáty kontrolovali, ako spoločnosti míňajú svoje peniaze v zahraničí, sa prvýkrát objavila na druhej strane Atlantiku, vo Washingtone, D.C. Prichádza v čase, keď sa americkí predstavitelia čoraz viac snažia oddeliť svoju vlastnú ekonomiku od čínskej, najmä v technologickom sektore, ktorý bol pravdepodobne pôvodnou inšpiráciou pre Berlín.

Dôkaz koncepcie

Podľa Tobiasa Gehrkeho z think-tanku Európskej rady pre zahraničné vzťahy by bolo logické zahrnúť najprv polovodičové alebo high-tech spoločnosti.

“Európania by začali v malom, aby si overili, ako to funguje v priemysle X a Y,” povedal Gehrke a poukázal na to, ako by sa EÚ mohla zamerať na tie odvetvia špičkových technológií, ktoré majú dostať značné množstvo vládnych peňazí. To by zase vytvorilo jasný argument pre štáty, aby zabezpečili, že ich peniaze neskončia nepriamym financovaním technologického rozvoja v krajinách, ktoré sú považované za nepriateľské.

Kontrola odchádzajúcich investícií by mohla byť v podstate obrátenou verziou mechanizmu kontroly zahraničných investícií EÚ. Podľa existujúcich pravidiel musia krajiny EÚ preverovať a môžu blokovať zahraničné prevzatie strategických spoločností a infraštruktúry v rámci bloku.

Dvaja úradníci informovaní o interných diskusiách v Komisii však uviedli, že kontrola vonkajších investícií je zatiaľ len vo fáze nápadu. Domnievali sa však, že proces by sa v Bruseli urýchlil, ak by Nemecko aktívne presadzovalo túto koncepciu, najmä preto, že je v súlade s európskou obchodnou obrannou politikou voči Číne.

Môže sa začať v malom, ale usmerňovanie toho, ako môžu určité spoločnosti investovať v zahraničí, má potenciálne systémové dôsledky pre globálny obchodný systém, ktorý sa zrejme čoraz viac štiepi na politicky zosúladené bloky.

“Bude to nová kapitola toho, ako bude EÚ definovať svoj vzťah k Číne a Spojeným štátom, ale aj toho, ako budeme vnímať prepojenie medzi kapitálovými trhmi, národnou bezpečnosťou a geopolitikou, pretože tu skutočne chýba integrovaná vízia,” povedal Elmar Hellendoorn z think tanku Atlantic Council.

Washington bude tento rok určite vyvíjať tlak na Brusel, aby ho nasledoval.

Americkí senátori zapracúvajú preverovanie odchádzajúcich investícií do svojho návrhu zákona o ochrane národných kritických kapacít, ktorý ešte len prechádza Kongresom, takže ich teší, že ich krok inšpiruje Európanov.

“Som povzbudený, keď vidím, že Nemecko uvažuje o takom druhu preverovania odchádzajúcich investícií, ku ktorému som vyzýval tu v Amerike prostredníctvom môjho zákona o národnej ochrane kritických kapacít,” napísal na Twitteri americký senátor Bob Casey.

Európu však čaká ešte dlhá cesta k prijatiu vlastného zákona, a to aj preto, že investičná politika sa na rozdiel od obchodných záležitostí stále riadi na úrovni jednotlivých krajín. Dá sa teda očakávať, že krajiny EÚ budú mať rozpory v otázke, kde stanoviť hranicu medzi ekonomikou voľného trhu a národnou bezpečnosťou.

Kontrola odchádzajúcich finančných tokov zo strany štátov je “ďalšou hranicou” v geoekonomike, povedal Gehrke a dodal: “Oddelenie sa bude zvyšovať – to môžeme povedať s úplnou istotou. Vôbec však nevieme, aký veľký rozsah to bude.”