Obe strany sa dohodli na upevňovaní a rozvíjaní komplexného strategického partnerstva Ruska a Číny v oblasti koordinácie pre novú éru a na ďalšej úzkej koordinácii svojich zahraničnopolitických snáh; krízová situácia na Ukrajine, ktorá sa nachádza v bode zlomu, sa ešte viac naklonila v prospech Ruska; a čínska diplomacia v súvislosti s postpandemickým odrazom signalizuje aperiodické dlhodobé správanie, ktoré môže vyvolať “deterministický chaos” v Eurázii a Ázii a Tichomorí.

Wang Yi sa stretol s tajomníkom ruskej Bezpečnostnej rady Nikolajom Patruševom – ako koordinátori mechanizmu čínsko-ruských strategických bezpečnostných konzultácií – a s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a prezidentom Vladimirom Putinom.

V ruskom čítaní sa uvádza, že “strany ocenili súčasný stav rusko-čínskych vzťahov, ktoré sa naďalej dynamicky rozvíjajú v kontexte prudkých zmien na medzinárodnej scéne… Zdôraznili význam ďalšieho posilňovania úzkej zahraničnopolitickej koordinácie… Opätovne tiež zdôraznili márnosť pokusov tretích krajín brániť zdravému, dynamickému napredovaniu rusko-čínskych vzťahov, brzdiť rozvoj našich krajín prostredníctvom sankcií a iných nelegitímnych prostriedkov.”

Wang I Putinovi tlmočil, že “rusko-čínske vzťahy obstáli v skúške drastických zmien na svetovej scéne a stali sa zrelými a húževnatými, stojacimi pevne ako hora Taj… Hoci sa často objavujú krízy a chaos, súčasne existujú výzvy a príležitosti, a to je dialektika dejín.”

Povedal, že Čína je pripravená spolupracovať s Ruskom “na zachovaní strategickej rozhodnosti, prehĺbení vzájomnej politickej dôvery, posilnení strategickej koordinácie, rozšírení praktickej spolupráce a obrane legitímnych záujmov oboch krajín, aby zohrávala konštruktívnu úlohu pri podpore svetového mieru a rozvoja”.

Putin vyjadril Wang Yiovi “najvrúcnejšie slová vďaky” za rýchlo sa rozvíjajúci bilaterálny obchod (ktorý vlani dosiahol 185 miliárd USD). V podmienkach sankcií je to pre Rusko kľúčové záchranné lano. Putin spomenul spoluprácu na medzinárodnej scéne ako mimoriadne dôležitú “pre stabilizáciu medzinárodnej situácie” a zdôraznil, že ruská strana očakáva návštevu prezidenta Si Ťin-pchinga.

Situácia na Ukrajine zaujala významné miesto na stretnutí Wang Yi s Lavrovom, na ktorom sa venoval “čínskej vízii hlavných príčin ukrajinskej krízy” a čínskym prístupom k politickému urovnaniu. V ruskom čítaní sa uvádza, že Lavrov “ocenil konštruktívnu politiku Pekingu a potvrdil vysokú úroveň blízkosti našich hodnotení tejto agendy”.

V čínskom čítanom dokumente sa uvádza, že Putin a Wang Yi si “vymenili hĺbkové názory na ukrajinskú otázku. Wang I ocenil opätovné potvrdenie pripravenosti Ruska riešiť problémy prostredníctvom dialógu a rokovaní. Čína bude ako vždy zastávať objektívny a spravodlivý postoj a zohrávať konštruktívnu úlohu pri politickom urovnaní”.

Dôležité je, že deň po návrate Wanga Yi z Moskvy do Pekingu vydalo ministerstvo zahraničných vecí vyhlásenie s názvom “Pozícia Číny k politickému urovnaniu ukrajinskej krízy”. Pravdepodobne Wang Yi predtým senzibilizoval ruskú stranu, keďže ministerstvo zahraničných vecí v Moskve v ten istý deň nestrácalo čas, aby vyzdvihlo “našich čínskych priateľov”.

Čínske vyhlásenie, formulované v duchu zásad neutrality, sa zreteľne prikláňalo v prospech Ruska. Základné otázky, ktoré Moskva zdôraznila vo svojom návrhu na dialóg s NATO a USA z decembra 2021 (ktorý USA ignorovali), našli zmienku v čínskom vyhlásení.

Významné je, že čínske vyhlásenie dôrazne odmietlo jednostranné sankcie a maximálny tlak zo strany USA a EÚ voči Rusku a “jurisdikciu dlhých rúk” Západu voči iným krajinám. Niet divu, že západné hlavné mestá sa na čínske vyhlásenie pozreli s nevôľou a považujú ho za zaťažené v prospech Ruska.

Čínske vyhlásenie vydané pri príležitosti prvého výročia ruských operácií na Ukrajine zohľadnilo skutočnosť, že konflikt má pre Moskvu existenčný podtón a porážka Ruska je jednoducho nemysliteľná, pretože by zásadne zmenila globálnu strategickú rovnováhu v neprospech Číny. Zaujímavé je, že v čínskom čítaní o rozhovoroch Wanga Yi s Patruševom (najvyšším ruským bezpečnostným predstaviteľom) sa uvádza, že “obe strany sa domnievajú, že mier a stabilita v ázijsko-tichomorskom regióne by sa mali pevne brániť a že by sa malo brániť zavádzaniu mentality studenej vojny, blokového antagonizmu a ideologickej konfrontácie”.

Čínske vyhlásenie o Ukrajine nasledovalo po tom, ako Peking v nasledujúcich dňoch zverejnil dva dôležité dokumenty o zahraničnej politike. Prvý z nich z 20. februára je frontálnym útokom na zahraničnú politiku USA s názvom “Hegemónia USA a jej nebezpečenstvá”.

Dokument s rozsahom 4080 slov je skutočnou iteráciou myšlienok a perspektív, ktoré sú často formulované v Putinových prejavoch a spisoch počas uplynulého 15-ročného obdobia od jeho slávneho prejavu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v roku 2007, kde ruský líder hovoril o problémoch medzinárodnej bezpečnosti v unipolárnom svete, ktorý charakterizuje “jeden typ situácie, a to jedno centrum moci, jedno centrum sily, jedno centrum rozhodovania”, svet, v ktorom existuje “jeden pán, jeden suverén”.

Druhý dokument vydaný 21. februára v Pekingu má názov “Koncepčný dokument Globálnej bezpečnostnej iniciatívy”. V 3580 slovách sa v ňom stanovujú ochranné línie a hlavné zásady čínskej zahraničnej politiky a zdôrazňujú sa priority spolupráce vo svetovom spoločenstve.

Čínska zahraničná politika sa mení. Hoci ukrajinskú krízu a problém Taiwanu nemožno porovnávať, Peking cíti, že oslabenie Ruska je dôležitým segmentom stratégie USA na izoláciu a konfrontáciu s Čínou, a preto výsledok konfliktu na Ukrajine bude mať pre Čínu hlboké dôsledky. Porážka Ruska na Ukrajine bude v skutočnosti znamenať vážny neúspech aj pre Čínu.

Návšteva Wanga Yiho svedčí o tom, že Čína je ochotná posilniť solidaritu s Ruskom v čase, keď boli zmarené akékoľvek zvyšky nádeje na zlepšenie vzťahov s USA a tieto vzťahy sú na pokraji zrútenia. Stretnutie Wanga Yi s Bidenom minulý týždeň na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie nedopadlo dobre. Predstavitelia USA medzitým údajne konferujú s taiwanským ministrom zahraničných vecí a poradcom pre národnú bezpečnosť.

Prezident Biden odmietol akúkoľvek sprostredkovateľskú úlohu Číny na Ukrajine. Po zohľadnení všetkých skutočností je pravdepodobné, že Čína môže zintenzívniť svoju podporu Rusku. Veľkou otázkou je, či to bude mať formu vojenskej pomoci. Riaditeľ CIA William Burns minulý týždeň vyhlásil, že “sme presvedčení, že čínske vedenie zvažuje poskytnutie smrtiaceho vybavenia. Taktiež nevidíme, že by už bolo prijaté konečné rozhodnutie, a nevidíme ani dôkazy o skutočných dodávkach smrtiaceho vybavenia”.

Včera na otázku týkajúcu sa nedeľňajšieho varovania amerického poradcu pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana, že ak Čína pristúpi k poskytnutiu smrtiacej pomoci Rusku, bude to pre ňu znamenať “skutočné náklady”, hovorca ministerstva zahraničných vecí Mao Ning neposkytol priamu odpoveď. “USA nie sú v pozícii, aby ukazovali prstom na vzťahy medzi Čínou a Ruskom. Neakceptujeme nátlak alebo donucovanie zo strany USA,” povedala.

Zaujímavé je, že hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa tiež rozhodol neodpovedať na súvisiacu otázku, či Rusko požiadalo Čínu o poskytnutie nejakého vybavenia pre svoju špeciálnu vojenskú operáciu.

Nadchádzajúca návšteva Si Ťin-pchinga v Moskve, ktorá sa pravdepodobne uskutoční budúci mesiac, bude rozhodujúcim momentom. Na Západe je citeľný pocit znepokojenia, keďže výrobné kapacity Číny prevyšujú výrobné kapacity USA a Európy dohromady. Rusko do Siovej návštevy odkladá veľkú ofenzívu na Ukrajine.