Čína: Minulosť, súčasnosť a budúcnosť

Peking 6. decembra 2022 (HSP/moderndiplomacy/Foto:Twitter)

Číňania sú hrdí ľudia a majú bohatú históriu a kultúru, na ktorú sú veľmi hrdí, píše Sadi Mohamod Sadi pre Modern Diplomacy. V súčasnosti je Čína druhou najväčšou ekonomikou na svete. Má vojenskú silu, ktorú jej môžu mnohé krajiny závidieť. Ale v poslednom čase Čína čelí určitým poklesom a hospodárskym nástrahám, ako aj kovid protestom proti súčasnému režimu Si Ťin-pchinga

Hospodársky a globálny politický vzostup Číny

Pred rokom 1978 bola čínska ekonomika v zlom stave, ale po liberalizácii hospodárstva a obchodu v roku 1979 pod vedením Deng Xiaopinga sa čínsky hospodársky vzostup prejavil takmer vo všetkých prípadoch, či už na domácej alebo medzinárodnej úrovni. Ak sa pozrieme do minulosti, od roku 1953 do roku 1978 bol ročný hospodársky rast Číny 6,7 %, ale po rôznych hospodárskych reformách v rokoch 1978 až 2013 vzrástlo čínske hospodárstvo o 9,5 %. Súčasne s rastúcim hospodárstvom rástol aj politický vplyv Číny na celom svete. Počas obdobia studenej vojny, bola Čína vo svetovej politike relatívne malým hráčom, ale po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991 začala Čína zohrávať významnejšiu úlohu, čo bolo do veľkej miery možné vďaka absencii akejkoľvek globálnej hegemónnej mocnosti okrem USA, pričom aj samotné USA do určitej miery pomáhali Číne v jej úsilí, napríklad v roku 1972 vtedajší prezident USA Richard Nixon a minister zahraničných vecí Henry Kissinger navštívili Čínu a uznali, že pevninská Čína, ktorú dnes poznáme, nahradila Taiwan, a tak Čína nahradila Taiwan ako stály člen v Bezpečnostnej rade OSN. Táto Nixonova práca viedla aj k uvoľneniu ekonomických a obchodných kontrol USA a nakoniec k tomu, že Čína získala v roku 2001 miesto vo WTO. Na tento rast Číny pesimisticky reagoval John Mearsheimer, profesor R. Wendell Harrison Distinguished Service na Chicagskej univerzite. Podľa Mearsheimera v článku s názvom “The Rise of China Will Not Be Peaceful at All” (Vzostup Číny vôbec nebude mierový) v časopise The Australian z 18. novembra 2005 napísal, že “ak bude Čína v nasledujúcich desaťročiach pokračovať vo svojom impozantnom hospodárskom raste, USA a Čína sa pravdepodobne dostanú do intenzívnej bezpečnostnej súťaže so značným potenciálom vojny. Väčšina susedov Číny, vrátane Indie, Japonska, Singapuru, Južnej Kórey, Ruska a Vietnamu, sa spojí s USA, aby obmedzili moc Číny.” Práve to sa stalo a vidíme to na vlastné oči, hoci Rusko možno považovať za priateľa nie per se, ale skôr za priaznivca Číny.

Súčasný stav

V súčasnosti Čína čelí hospodárskemu poklesu, ako aj sérii protestov týkajúcich sa blokovania covidov. Podľa údajov poskytnutých Ázijskou rozvojovou bankou sa očakáva, že hospodársky rast Číny bude v čase obmedzení týkajúcich sa covidu 3,3 % a v roku 2023 sa predpokladá rast na úrovni 4,5 %. V nadchádzajúcich dvoch rokoch bude čínsky rast výrazne nižší ako v minulosti, čo možno pripísať niektorým faktorom, ako napríklad politike nulového kovidu, ktorá výrazne znížila vývoz, a tiež strate investorov v dôsledku vládnych zásahov proti technologickým gigantom, ako je napríklad “Alibaba.com”, podľa BBC sa zisk spoločnosti Alibaba za posledný štvrťrok znížil o 50 % a jej čistý príjem klesol o polovicu. Po tom, ako bol Si v októbri 2022 na 20. zjazde ČKS tretíkrát zvolený za prezidenta, sa teraz sústreďuje na národnú bezpečnosť, čo možno vidieť na jeho stálom výbore politbyra a 24-člennom ústrednom výbore, ktorému chýbajú ekonomické znalosti a ktorý čelil odchodu premiéra Li Keqianga, ktorý dohliadal na čínsku ekonomiku od vedenia Hu Jintaa. Súčasný výbor pozostáva najmä z lojalistov, ako je Zeng Youxia, ktorý bol podpredsedom ústrednej vojenskej komisie, ktorí sú Siovými spojencami a očakáva sa, že budú pracovať na plnení Siových bezpečnostných cieľov. Čína tiež čelí nacionalistickému omladeniu, ktoré niektorí považujú za “návrat červenej Číny” , Kevin Rudd, ktorý je predsedom Ázijskej spoločnosti a pôsobil ako premiér a minister zahraničných vecí Austrálie, vo svojom článku v časopise Foreign Policy Magazine uviedol, že Čína čelí ideologickým zmenám a prijíma politiku, ktorá je ďaleko od ekonomických aspektov a zameriava sa najmä na bezpečnostné a vojenské aspekty, ktoré sa trochu líšia od minulosti, a kladie dôraz na marxisticko-leninskú metodológiu, čo sa dokonca uvádza vo výročnej správe o práci strany vydanej počas zjazdu, že od členov strany sa vyžaduje, aby mali predstavu o svetonázore a metodológii marxizmu-leninizmu a uplatňovali túto predstavu na pochopenie výziev súčasnej doby.

Čo prinesie budúcnosť?

Iniciatíva “Pásmo a cesta” (BRI) bola najvýznamnejším Siovým projektom počas jeho prvých dvoch funkčných období a dá sa predpokladať, že v nasledujúcich piatich rokoch bude tento projekt na ceste k naplneniu, keďže Čína sa usiluje o väčšiu hospodársku integráciu a politicko-hospodársku dominanciu na ázijskom kontinente, pričom je tu aj problém hospodárskeho poklesu spolu so slabým domácim dopytom a rastúcim dlhom. Podľa Svetového ekonomického fóra je 18,9 %, t. j. 267 miliónov ľudí, starších ako 60 rokov a do roku 2050 sa môže zvýšiť na tretinu populácie, s čím sa dá bojovať modernizáciou systému zdravotnej starostlivosti, sociálnym zabezpečením a tým, že sa aktívne starnutie stane neoddeliteľnou súčasťou hospodárskeho rastu, ktorý spojí zdravie s bohatstvom a spoločnou prosperitou. Okrem domácich výziev bude Siova Čína čeliť aj niektorým globálnym výzvam, najmä vo vzťahu k USA a Taiwanu. Bidenova administratíva nedávno podnikla kroky, aby Čínu odradila od toho, aby sa stala najväčším svetovým dodávateľom polovodičov, a potom je tu hrozba vojny s Taiwanom, ktorú vyvolala návšteva predsedníčky americkej snemovne Nancy Pelosiovej na Taiwane 2. augusta, po ktorej čínske úrady reagovali a v reakcii na to Čína odpálila 11 balistických rakiet do vôd okolo Číny a súčasná situácia je veľmi neistá.

Čína v súčasnosti prechádza hospodárskymi aj politickými zmenami v súvislosti s nárastom nacionalizmu a ambíciou Si Ťin-pchinga urobiť z Číny globálnu mocnosť. Svet v nasledujúcich rokoch určite pocíti vzostup Číny a bez ohľadu na to, či bude Si po piatich rokoch pri moci alebo nie, jeho vplyv bude cítiť čínska politika a celý svet.