Peking 13. septembra 2017 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

V rokoch 2000 – 2016 Čína investovala 101,386 miliardy EUR formou priamych zahraničných investícií (PZI) do Európy. Tieto informácie sú založené na najnovšom prieskume Inštitútu pokročilého a aplikovaného výskumu Číny – Mercator Institute for China Studies (MERICS), ktorý sídli v Berlíne

Najpriaznivejšie pre investorov boli Veľká Británia, Taliansko, Nemecko, Francúzsko, Fínsko a Portugalsko.

Najväčším tempom sa podľa MERICS zvyšujú investície do komunálnych služieb, dopravy a infraštruktúry, priemyslu a zariadení, energetiky, obchodu, spotrebného tovaru a služieb. Rast prílivu kapitálu v týchto odvetviach v roku 2016 bol o 15 % viac v porovnaní s obdobím 2013-2015.

Číňania idú do popredných krajín

Podľa tohto zdroja celosvetové priame zahraničné investície v Číne v roku 2016 vzrástli na 220 miliárd dolárov, čo predstavuje 9,5 % svetového trhu. Experti MERICS tvrdia, že expnzia čínskeho kapitálu znepokojila nielen čínskych zahraničných partnerov. Vďaka vývozu kapitálu spozornela aj čínska vláda.

V roku 2016 bolo 59 % priamych investícií Číny nasmerovaných na veľkú “trojku” – Veľkú Britániu, Francúzsko a Nemecko. U tejto “trojky” bola hranica vyššie len trikrát: 71,1 % v roku 2009, 59,9 % v roku 2011 a 65,2 % v roku 2013. Toto je tradične prvé miesto medzi ostatnými regiónmi Európy. Na druhom mieste je severná Európa, kde skončilo približne 27 % čínskych PZI. Skok je značný, ak vezmeme do úvahy, že v rokoch 2011 – 2013 to bolo len 2-3 %.

Tretie miesto je južná Európa, s približne 10 %. V porovnaní s rokom 2015 klesla z druhého miesta, keď jej podiel PZI presiahol 40 %. Tieto tendencie považuje odborník ruského Inštitútu fondového trhu a riadenia Michail Beljayev za všeobecne vysvetliteľné.

“Prvá skupina je jasná. Čínske investície sú tam, kde sú najväčšie a najsľubnejšie ekonomiky. To je miesto, kde sa Číňania musia upevňovať. Číňania idú do tých krajín, ktoré sú európskymi lídrami. A Británia je považovaná za najväčšiu krajinu. Tá odišla a pláva sama, ale roztrhať spojenie s EÚ sa nechystá. Krajiny severnej Európy sa tiež ukazujú ako dostatočne úspešné, perspektívne, ako krajiny, ktoré možno nemajú tak silný ekonomický vplyv, ale predstavujú jasný záujem pre Čínu z pohľadu geopolitických akcentov. Sú to krajiny s autoritou, ktoré majú dostatočnú váhu pri formovaní politických rozhodnutí. Samozrejme, je tam príjemné investičné prostredie, sú to krajiny so stabilnou ekonomickou situáciou, v ktorej je celkový pokoj pre biznis. Ani z hľadiska politickej váhy nie sú posledné. A južná skupina krajín je samozrejme divná. Ide o krajiny so zvýšeným rizikom, avšak s najväčším rizikom kráčajú najväčšie potenciálne príjmy. A keďže pre Číňanov s ich politikou hrajú vo vonkajšom vektore veľkú úlohu politické faktory a politické zmysly, v žiadnom prípade nie je možné nechať južnú Európu bez pozornosti. Tento región je teraz vo veľmi ťažkej situácii, ale to neznamená, že krajiny budú v tejto situácii navždy,” hovorí Belyaev.

Medzi 140 aktmi, do ktorých boli vložene prostriedky od 500 miliónov do 15 miliárd USD v roku 2017, patria: Outfit7 Investments, High Technology, Veľká Británia; Logicor, Real Estate, Veľká Británia; Autostrade per l’Italia, infraštruktúra, Taliansko; Glencore Storage & Logistics, Priemysel, Švajčiarsko; Carlson Hotels Inc, hotely, Francúzsko.

Čína sa stala najväčším vlastníkom v Európe. Po prvýkrát v roku 2016 Európa prekonala Spojené štáty v nákupe aktív uo strany čínskeho biznisu na trhu M&A. Fundamentálny analytik trhu Dmitrij Taras vysvetľuje, že je to spôsobené väčšími prekážkami na ceste k čínskym investíciám v USA.

“Predpokladám, že vláda USA a regulačné orgány aktívne hádžu palice pod nohy Číne. Obchodné vzťahy medzi USA a Čínou boli vždy napäté. Hoci pri pohľade zvonku ide o partnerstvo, USA v skutočnosti neustále obviňujú Čínu z dumpingu, štátnej pomoci a nespravodlivých cien komodít. Zo strany Číny je počuť obvinenia z vytvárania umelých príležitostí pre americké spoločnosti. Čína teraz má veľa voľných peňazí, na rozdiel od USA, kde neustále rastie dlh. A čínske spoločnosti aktívne rozširujú trh. Podľa toho, ako tomu rozumiem, tak pred čínskymi spoločnosťami stojí taká situácia – kupovať všetko a všade, kde sa niečo predáva, čo znamená upevňovať sa na všetkých trhoch – v Afrike, Amerike a Európe. Predpokladám, že v Európe sú podmienky na prilákanie kapitálu liberálnejšie než v USA, a preto preniká Čína do Európy,” vysvetlil Taras.

Druhá najväčšia ekonomika na svete prvýkrát prekonala prvého v tempe rastu nakupovania zahraničných aktív. Podľa situácie do polovice roku 2016 investovali čínske spoločnosti 206,6 miliárd dolárov do zahraničných spoločností. To je o 212 % viac ako v rovnakom období minulého roka.

Čo núti čínskych investorov nakupovať aktíva za hranicami

Expert Centra ekonomiky a financií Akadémie vied Číny Zhang Ning si myslí, že devalvácia juanu v mnohom popohnala investorov k aktívnemu nakupovaniu za hranicami.

“Medzi rokmi 2015 a 2016 objemy a tempo čínskych investícií v zahraničí rástlo rýchlo nielen v Európe, ale aj v USA. Príčiny sú viaceré. Jednou z nich je volatilita výmenného kurzu. Devalvačná tendencia juanu je pomerne zrejmá, najmä od 11. augusta 2015, keď kurz juanu prudko klesol. Tento trend pocítili mnohé čínske podniky. Začali sa rozvíjať cezhraničné investičné operácie. Medzi nimi boli aj tí, ktorí sa pokúsili získať výhody z operácií a iných aktivít, ktoré súvisia s rôznymi výmennými kurzami. Okrem toho podľa miery pokroku v zavádzaní praxe “zníženia výrobných kapacít, zníženia zásob výrobkov a zníženia kreditnej záťaže”, sa znížil priestor pre možnosti vytvorenia zisku v mnohých tradičných oblastiach. Kvôli tomu mnohé neštátne podniky musia znížiť výrobné kapacity v čase, keď si ich štátny podniky tradične zachovávajú. Podniky orientované na vnútornú spotrebu tiež pocítili zníženie investícií v bankovom sektore, čo viedlo k zostreniu konkurencie vnútri krajiny. V týchto podmienkach si mnohé čínske spoločnosti vybrali cestu investovania za hranicami,” myslí si Zhang Ning.