Môj profil 
Predplatné
Títo odvážni účastníci budú žiť v kabíne “Yuegong-1” (Lunar palace 1), čo umožní vedcom viac pochopiť to, čo bude potrebné poskytnúť pre ľudí, aby žili na Mesiaci dlhší čas.
Všetci sú postgraduálni študenti na čínskej univerzite Beihang. Rozdelení boli do dvoch skupín, pričom tá prvá s dvoma mužmi a dvomi ženami vstúpili do akcie. V kabíne zostanú 60 dní, než ich nahradí druhá skupina, ktorá tam zostane po dobu 200 dní. Prvá skupina sa vráti po zostávajúcich 105 dňoch.
https://twitter.com/XHNews/status/862338598355468291
Experiment s kódovým názvom “Yuegong-365” je po prvom úspešnom 105-dňovom z roku 2014 už druhým pokusom univerzity pochopiť, ako funguje Bioregeneratívny systém podpory života (BLSS) v prostredí, ktoré napodobňuje Mesiac. Skúmané budú zvieratá, rastliny a mikroorganizmy súčasne existujúce v systéme, kde sa voda a potraviny môžu recyklovať v prostredí podobnom Zemi. Pozorovať sa však bude aj samotná posádka v jej rôznych rýchlostiach metabolizmu a v ďalších iných situáciách, ako napríklad strata vedomia.
Simulovaná priestorová kabína má obytný priestor s rozlohou 42 metrov štvorcových, kde sú štvorlôžkové izby, spoločenská miestnosť, toaleta a miestnosť na úpravu odpadu. Vyčlenená je aj miestnosť pre zvieratá a pre dve skleníkové kabíny s výškou 3,5 metra a plochou 50 až 60 štvorcových metrov.
China Daily spomína aj ďalšie zámery čínskych vesmírnych misií. Ye Peijian, odborník na prieskum hlbokých vesmírov na Čínskej akadémii pre vesmír a technológiu, hovorí o plánoch využitia asteroidov ako nerastné zdroje. Viac ako 900 ročne ich totiž letí popri Zemi a mnohé sú bohaté na drahé kovy. “V blízkej budúcnosti budeme študovať spôsoby, ako poslať robotov alebo astronautov na ťažbu a dopravu zdrojov späť na Zem.” Poznamenal však, že to môže trvať aj niekoľko desaťročí, kým Čína k tomu nadobudne potrebné technológie a infraštruktúru.
Asteroidy však chcú využiť aj na prepravu bezdrôtových sond na skúmanie hlbokého vesmíru. “Sonda sa spojí s asteroidom v ceste do hlbokého vesmíru a keď dosiahne určitý bod, zaktivuje sa a opustí asteroid, aby vykonala svoju vedeckú misiu. Tým sa výrazne zníži množstvo paliva, ktoré sonda potrebuje na cestu a predĺži sa jej životnosť, ako aj rozsah letov,” vysvetľuje ďalej Ye Peijian.
Myšlienkou ťažby nerastných zdrojov z asteroidov sa okrem Číňanov zaoberá aj NASA, ktorá na tom pracuje prakticky od roku 2013.
.JPG)
.jpg)
