Čína a Rusko chcú nahradiť dolár

Peking/Moskva 23. marca 2023 (HSP/rmx.news/Foto:Pixabay)

Rusko podporuje plán Číny používať jüan v medzinárodnom obchode, čo by mohlo predstavovať hrozbu pre postavenie dolára ako dominantnej svetovej rezervnej meny, informuje portál REMIX News

Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý začiatkom tohto týždňa rokoval v Moskve so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom, dosiahli rusko-čínske vzťahy najvyššiu úroveň v histórii. Obaja lídri dosiahli dohody o ôsmich strategických otázkach vrátane dohody o zúčtovaní bilaterálneho obchodu s národnými, ázijskými, africkými a americkými partnermi v mene jüan.

Jednou z ústredných tém bol projekt plynovodu Sibír 2, pričom podľa agentúry RIA Novosti boli dohodnuté všetky parametre projektu. Podľa správy tlačovej agentúry by nový plynovod mohol do Číny cez Mongolsko priniesť 50 miliárd kubických metrov plynu ročne, čo by znamenalo “spoľahlivé a stabilné dodávky z Ruska”. Putin tiež uviedol, že Moskva podporuje plán Pekingu týkajúci sa obchodovania v mene jüan a dokonca výslovne vyzýva, aby sa medzinárodný obchod s ázijskými, africkými a americkými krajinami vyrovnával v tejto mene.

Obaja lídri počas Siovej návštevy v Moskve predviedli silnú demonštráciu jednoty, ktorá podľa analytikov môže predstavovať vážnu hrozbu pre hegemóniu Západu.

“Prvá návšteva čínskych lídrov v Rusku má z historického hľadiska zmysel, pretože sme si boli navzájom najväčšími susedmi. Sme tiež strategickými partnermi. Naše vzťahy už roky odolávajú skúškam rôznych zmien a postupom času sa posilňujú,” povedal Si počas televízneho stretnutia s Putinom.

Pokiaľ ide o rusko-čínske vzťahy, ruský prezident uviedol, že by sa mala ďalej posilňovať úloha ich národných mien a mala by sa rozšíriť vzájomná prítomnosť finančných a bankových štruktúr. Dodal, že dve tretiny obchodu medzi oboma krajinami sa už uskutočňujú v rubľoch a jüanoch.

Bolo tiež spomenuté, že Rusko a Čína majú v úmysle vytvoriť pracovnú skupinu na rozvoj tranzitného potenciálu severomorskej trasy, a to súbežne so zvýšením dodávok ruského skvapalneného zemného plynu do Číny.

Posilniť by sa mohla aj spolupráca v oblasti informačných technológií medzi oboma krajinami. Putin uviedol: “Čína sa bude snažiť o to, aby sa jej podarilo dosiahnuť čo najväčší pokrok: Rusko a Čína sa môžu stať svetovými lídrami v oblasti rozvoja umelej inteligencie a informačných technológií, ak spoja svoj potenciál.

Na programe bola aj vojna na Ukrajine, ako aj čínsky mierový plán, otázka sankcií a správa, že Londýn je pripravený previesť na Ukrajinu muníciu s ochudobneným uránom. Pokiaľ ide o posledné, Putin jemne naznačil, že na každú hrozbu bude reagovať primeranou odpoveďou, a potom dodal: “Zdá sa, že kolektívny Západ je odhodlaný bojovať proti Rusku do posledného Ukrajinca.”

Obe hlavy štátov odsúdili politiku sankcií a uviedli, že ide o nespravodlivý spôsob, ktorým Západ odrádza svojich konkurentov od rozvoja, a nie je v záujme mieru.

V kritike politiky Západu v súvislosti s vojnou na Ukrajine pokračuje aj čínska diplomacia.

Spojené štáty tvrdia, že zabraňujú vojne, ale v Európe, ba dokonca na celom svete, vypukne len niekoľko konfliktov a vojen, ktoré nemajú nič spoločné so Spojenými štátmi. Tvrdia, že udržiavajú mier, ale ľudia nevidia žiadne praktické opatrenia, ktoré by sa zaväzovali k mieru. Vidia len nepretržité dodávky zbraní na bojisko,” povedal Wang Wenbin, hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí.