Kiska uvádza, že slovenské zdravotníctvo patrí už roky, žiaľ, medzi najhoršie v Európe. A posledná analýza organizácie INESS to opäť potvrdila. “Pomer peňazí, ktoré na zdravotníctvo dávame a jeho výkon za tieto peniaze sú neporovnateľne horšie ako v iných krajinách,” skonštatoval.
Ročne pritom investujeme do zdravotníctva 5 miliárd eur, ale pacienti za tieto peniaze nedostávajú požadovanú zdravotnú starostlivosť. Podľa Kisku v našich nemocniciach zbytočne zomierajú ľudia, ktorí by ešte mohli žiť. Pričom ročne má byť takýchto ľudí viac ako 10 000.
“Toto musí prestať. Naši pacienti a ich zdravie musia byť na prvom mieste. Nesmie sa stávať, že chorý človek čaká mesiace, kým sa dostane k odbornému lekárovi a začne sa liečiť. Naše nemocnice nesmú vyzerať ako za socializmu,” povedal Kiska.
Preto je jedným z ich cieľom zlepšiť zdravotnú starostlivosť o pacienta a rovnako aj postavenie lekárov a zdravotných sestier. “Od kvantity výkonov prejsť k ich kvalite.” Kiska si totiž myslí, že ak začneme efektívne rozdeľovať peniaze a dbať na kvalitu výkonov, tak sa ušetria peniaze, ktoré potom môžu ísť na platy sestier a lekárov, na rekonštrukciu nemocníc a vzdelávanie.
“Čaká nás veľa práce, ale jedno je jasné – zdravie pacientov nesmie byť predmetom politických hier, naopak musí byť záujmom, ktorý dokáže spojiť politické strany. Musíme konečne vyliečiť choré slovenské zdravotníctvo,” dodal na záver.
V hodnotení zdravia za peniaze je Slovensko na chvoste
Inštitút ekonomických a spoločenských analýz INESS zverejnil index Zdravie za peniaze 2019. Z 26 krajín, európskych členov Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), sme skončili tretí od konca. Analytici INESS spracovali 23 ukazovateľov, medzi ktoré patrili očakávaná dĺžka života, úmrtnosť matiek, ale aj výskyt osýpok zo svetových databáz.
“Nikde neexcelujeme, sem-tam sme okolo priemeru,” zhodnotil výsledky vo štvrtok analytik INESS Martin Vlachynský. Prvé priečky obsadili Grécko, Taliansko a Španielsko. Za Slovenskom skončili Švajčiarsko aj Litva.
V nominálnych výsledkoch obstáli najlepšie štáty Nórsko, Švédsko, Holandsko, Island a Dánsko. Dobré výsledky veľmi bohatých krajín nie sú podľa Vlachynského prekvapením. Preto ich prevážili výdavkami na zdravotníctvo, upravenými o priemerné mzdy v hospodárstve. Takto upravený index berie do úvahy bohatstvo jednotlivých krajín, ale aj rôzne výšky miezd, ktoré sú podľa INESS v zdravotníctve výraznou nákladovou položkou.
Aby sa postavenie Slovenska zlepšilo, INESS navrhuje zhodnotiť a následne zvýšiť kvalitu vykazovaných dát týkajúcich sa zdravotného stavu a výsledky systematicky porovnávať s tými zahraničnými. Podľa inštitútu tiež treba na odbornej úrovni pripraviť realistické ciele slovenského zdravotníctva a zoradiť ich podľa priority na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé. INESS tiež odporučil identifikovať najlepšie skúsenosti zo zahraničia, ktoré by sa dali použiť aj na Slovensku.
Podľa ministerstva zdravotníctva (MZ) sú výstupy z tejto porovnávacej analýzy z obdobia, kedy ešte neboli zavedené opatrenia, ktoré realizuje MZ SR od roku 2016. “Treba vnímať, že dopady opatrení na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva sa odrazia až v nasledujúcich rokoch,” informovalo.
MZ pripomenulo, že vynakladá úsilie na to, aby bola zdravotná starostlivosť poskytovaná v čo najvyššej kvalite, pacienti mali čo najlepšie podmienky na liečbu a lekári a ostatní zdravotnícki pracovníci adekvátne podmienky na svoju prácu. K zlepšeniu pracovných podmienok zdravotníckych pracovníkov a diagnostike a liečbe pacientov podľa rezortu prispieva aj postupná modernizácia nemocníc, rekonštrukcia oddelení či prístrojového vybavenia.
Podobáme sa Cyperčanom či Grékom, ale len financiami
Na problémy v zdravotníctve reagovala aj poslankyňa SaS Jana Cigániková.
Vo svojom blogu tvrdí, že vo vyspelých krajinách sveta neexistuje žiadna, ktorá by míňala na zdravotníctvo tak veľa peňazí a zároveň mala také katastrofálne výsledky ako Slovensko.
Poslankyňa SaS hovorí o ľuďoch, ktorí umierajú doslova zbytočne. O tzv. odvrátiteľných úmrtiach, teda úmrtiach na diagnózy, ktoré dnes vieme liečiť. Na základe tohtoročnej správy o zdravotníctve v krajinách OECD uvádza, že Slovensko investuje do zdravotníctva podobné peniaze ako napr. Česi, Gréci a Cyperčania, pričom v uvedených štátoch zomrie menej ľudí (viac TU).

























