Mnohým sa zdá, že procesy prebiehajú veľmi rýchlo.  Nedávno sme počúvali o „uhlíkovej stope“, ktorú zanechávame a boli sme vyzývaní k šetreniu planéty a zdrojov. Pár mesiacov na to, celý svet postihla „pandémia Covidu-19“ a odrazu  nikomu z ekologických aktivistov neprekážali haldy odpadu v podobe ochranných pomôcok, rúšok, respirátorov, ale aj biologického odpadu. Ľudia si nestihli vydýchnuť od „covidového šialenstva“ a denne sú masírovaní vojnovou  mediálnou propagandou z Ukrajiny. Mnohí sú unavení, znechutení, majú strach z budúcnosti a stále čakajú, že príde niekto, kto ich zachráni. Iní sa pýtajú, ako je možné, že vládnu takí ľudia akí vládnu, prečo robia to čo robia?

Veľa odpovedí na tieto a podobné otázky ponúka kniha “Sad roste sám?..” od pracovného kolektívu VP, z vydavateľstva Torden.
Autori podrobným spôsobom vysvetľujú a ozrejmujú množstvo dejinných, ale aj súčasných faktorov, ktoré ovplyvňovali a doteraz ovplyvňujú mocenské a spoločenské dianie súčasnej civilizácie a to najmä „Západnej civilizácie“, ktorá  sa  považuje  za najvyspelejšiu  – „elitnú“ civilizáciu vo svete  a uzurpuje si  právo presadzovať svoje hodnoty všade tam, kde jej to vyhovuje. Toto nadradené správanie sa „Západnej civilizácie“ je dôsledkom jej samotnej podstaty a to, že je to „davovo-elitárske“ zriadenie založené na koncepcii „biblického projektu“.

Vládnuce elity bez vzdelania

Spoločnosť a dianie v nej  sú podľa tejto koncepcie prirovnávané k sadu. „Sad roste sám, sadař se o nej pouze stará – pleje ho, sází nové stromy, roubuje je, zaléva, hnojí a pod.“ Píše sa v knihe.

Týmito „sadármi – záhradníkmi“ sú myslené „elity“, ktoré vládnu v spoločnosti a od kvality ich intelektu, vzdelania a hodnôt, ktorými sa riadia, závisí celkový stav davovo-elitárskej  spoločnosti.  Vládnucou „elitou“ sa na západe a to najmä v USA, ktoré vznikli ako dielo „nového reštartu biblického projektu“,  stávajú ľudia, ktorí prešli dôslednou výchovou a vzdelávaním.   Prísna mocenská  a klanová hierarchia, dovolí občas stať sa členom vládnucej elity aj človeku „z ľudu“, ktorý splnil určité prísne kritéria. Takýmto spôsobom sú postupne vychovávané nové generácie „sadárov – záhradníkov“, ktorí sa „starajú o sad“.

Úplne iným spôsobom sa dostávajú k moci „vládnuce elity“ v Európe. Autori ako príklad uvádzajú „rossionské  vládnuce elity“  tej doby, ale tie sa vôbec ničím nelíšili a mnohé  sa nelíšia ani v súčasnosti od „vládnucich elít“ nielen  na Slovensku, ale v celej EÚ. Väčšina z týchto „elít“ sa dostala k moci len vďaka konexiám svojich vplyvných príbuzných, alebo si svoju moc doslova kúpili. Napriek tomu, že nespĺňajú odborné, profesijné a morálne predpoklady, stali sa „vládnucimi elitami“  a vládnu  za pomoci  iných samozvaných umeleckých a mediálnych elít. Jednou z príčin toho stavu je zámerná degradácia vzdelávacieho systému, ktorý síce chrlí množstvo „formálne vzdelaných ľudí“, ale bez dôležitého všeobecného prehľadu. Vedomosti z rôznych odborov, ktoré sú často úzko špecializované, v mnohých prípadoch nie sú použiteľné ako pre praktický život, tak ani na riadenie spoločnosti. Preto máme napríklad v súčasnej vláde množstvo „plagiátorov“ s formálnym vzdelaním, ale bez akýchkoľvek schopností a daností riadiť a viesť štát a to je príčinou všeobecného úpadku nielen slovenskej, ale  celej západoeurópskej spoločnosti.

Ako tie „sady“ v skutočnosti vyzerajú?

Na začiatku treba ozrejmiť, že žiadny „sad nerastie sám, aj keď sa oň záhradník stará“. V prvom rade záleží na kvalite „stromov“, ktoré v ňom rastú. A kvalita stromov závisí nielen od samotnej starostlivosti o sad, ale najmä od prvotnej starostlivosti o mladé stromčeky, ktoré sa pestujú v tzv. „škôlkach“. Pretože ak si do sadu zasadíme plané, neduživé a choré mladé jedince, tak sad nebude nikdy prinášať takú úrodu, akú by mal prinášať.  Veľmi dôležité pre správne fungovanie  sadu, sú  aj rastliny a živočíchy, ktoré v sade rastú  a žijú v symbióze spolu so stromami.

Pred rokmi bol odvysielaný v českej televízii rozhovor s mladým biológom. Tento mladý muž mal možnosť navštíviť sady, ktoré v tej dobe vlastnila firma Monsanto. Rozprával o tom, aké sú tie sady dokonalé a aké krásne, ukážkové ovocie rodia, ale… zároveň dodal, že tie sady, napriek tomu, ako dokonale  vyzerajú, sú v skutočnosti mŕtve. Nebolo v nich to, čo robí sad sadom. Bolo v nich ohlušujúce ticho. Nebolo počuť žiaden bzukot hmyzu a ani spev vtákov. Okrem stromov a trávy pod nimi, tam nebol žiadny iný život.

„Sadárov – záhradníkov“ zaujímali iba výnosy ovocia, ktoré stromy dávali. Boli hnojené obrovským množstvom umelých hnojív a ošetrované agresívnymi  pesticídmi a insekticídmi.  A k takému sadu, by som prirovnala „vyspelú západnú spoločnosť“, o ktorú sa starajú špeciálne vzdelaní a vyškolení „sadári – záhradníci“. Navonok sa táto spoločnosť tvári ako dokonalá, ale tí ktorí ju riadia,  ju iba umelo udržiavajú. Všetko to, čo im v tejto spoločnosti  prekáža likvidujú a ľudí, ktorí sú ako tie stromy v sade, využívajú  iba na vlastné obohatenie sa a zisk.

Ako vyzerá sad, v ktorom žijeme my samotní?  A ako končí taký sad?

Nuž nie je to dokonale vyzerajúci sad, ktorý rodí navonok bezchybné, prvotriedne  ovocie, ale  v skutočnosti umelé, bez chuti, vône a výživových hodnôt. A nie je to ani zdravý sad, ktorý rodí kvalitné a chutné ovocie. Je to divoký sad, ktorý „sadári“ nechali spustnúť a o ktorý sa nestarajú. Pretože našich „sadárov – záhradníkov“, okrem zisku, ktorý ešte môžu vyťažiť zo spustnutého sadu, nič iné nezaujíma.

Ak ho budú „sadári“ len drancovať, tak sad zahynie. Ak sa oň začnú starať tak, že sa z neho stane „mŕtvy sad“, tak zahynie tiež. Ale ak začnú v sade hospodáriť „sadári-záhradníci“, ktorí budú spolu so sadom žiť a nie z neho iba ťažiť, tak dokážu aj zanedbaný sad, plný prerastených stromov, bodľačia a škodcov postupne ozdravovať. Až napokon sad znova začne prekvitať, rásť a prinášať úrodu. „Divoký sad“, bol založený v dobe, keď „sadári – záhradníci“  neboli iba privilegovanou vrstvou, ktorá sa o sad síce stará, ale iba kvôli tomu, aby z neho mohla čo najviac vyťažiť. Boli to záhradníci, ktorí mali snahu, aby sad prosperoval a slúžil všetkým jeho obyvateľom. Žiaľ, skupine záhradníkov sa zapáčila úloha privilegovanej vrstvy, ktorá môže zo sadu ťažiť. Chcú len zbierať úrodu a kvôli nenásytnosti a lenivosti nechali sad spustnúť a vo veľkej miere rozkradnúť. Nezaujímal ich a doteraz nezaujíma „budúcnosť vlastného sadu“.

Táto situácia je spôsobená obrovskou a neriešiteľnou krízou kapitalizmu a úplným zlyhaním pseudosocializmu. Snaha prekonať  vzniknutú situáciu spoločným zbližovaním a prelínaním sa týchto systémov, spôsobila ešte väčší politický a ekonomický rozvrat a vyvrcholila vojnou vo všetkých jej podobách.

Chamtivosť oboch skupín „sadárov“ a ich túžba vlastniť viac a viac je spojená s obrovským rozmachom technológií, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú v čoraz kratších časových intervaloch. To, čo malo v prvom rade slúžiť na úplné ovládnutie sadu, sa im postupne začalo vymykať z rúk a „sad – spoločnosť“ sa už nedá tak ovládať vedomosťami ako to bolo pred storočím.

Takým príkladom sú napríklad telefóny. Mnohí z nás si ešte pamätajú staré čierne telefóny, kde sa telefónne číslo manuálne vytáčalo. Neskôr to boli modernejšie typy telefónov s tlačidlami. Kým pred storočím telefón používala iba privilegovaná vrstva, po druhej svetovej vojne sa jeho používanie rozšírilo aj do domácností, až kým sa nestal bežným prostriedkom komunikácie. Počas posledných desaťročí nastal veľmi rýchly vývoj mobilných telefónov a staré telefóny vystriedali najmodernejšie typy mobilov, s ktorých obsluhou nemajú problém ani úplne malé deti, avšak staršej generácii ich ovládanie spôsobuje často hlavybôľ.

Mnoho ľudí sa začalo prispôsobovať tlaku doby a získavajú aj iné vedomosti a zručnosti, ktoré presahujú vedomosti a zručnosti elít. Ľudia čoraz viac zisťujú, že je možný aj iný spôsob života, bez nadvlády elít, ktoré rozhodujú o bytí či nebytí človeka. A práve táto situácia sa pre vládnuce elity stala neprijateľnou.

Veľký reset biblických rozmerov

S týmto všetkým súvisí aj súčasná situácia. Autori síce poslednú časť štvrtej kapitoly nazvali „odbočením od témy“, ale práve tá  vysvetľuje terajší stav spoločnosti. „Sadári – záhradníci“ sa rozhodli súčasný sad zlikvidovať a akýmkoľvek spôsobom  zrealizovať „Veľký reset“ biblického projektu, aby bolo ľudstvo znova dobre ovládateľné. Chcú ho modernými spôsobmi a sofistikovanými postupmi vrátiť vo vývoji minimálne sto a viac rokov dozadu. Tento návrat späť sa týka nielen vedomostí, či technológií, ale ide hlavne o zníženie počtu obyvateľov planéty.

Žiaľ, mnohé tieto egocentrické „elity“, sú úplne odtrhnuté nielen od reality, ale najmä od duchovnej podstaty života. A keďže si život nevážia, tak si vôbec neuvedomujú nebezpečenstvo svojich plánov. Svojím konaním totiž neohrozujú iba ľudstvo, ale celú našu planétu. A tá nepatrí im samotným, ale nám všetkým.

Znalosti, ktoré prináša kniha „Sad roste sám?..” sú nielen informáciami, ktoré vysvetľujú súčasné dianie, ale najmä návodom na záchranu a obnovu spoločnosti.

Kniha vyšla vo vydavateľstve Torden a kúpiť si ju môžete tu.