“Na Slovensku neexistuje ani koordinácia presadzovaných koncepcií, napríklad pokiaľ ide o rozvoj malých vodných elektrární, či areálov zimných športov s umelým zasnežovaním. Tie odčerpávajú kvantá vody. Chýba nám aj koncepcia rozvoja agrosektora, zacielená na rast produkcie, vrátane rýb,” zhodnotil Pika. Perspektíva vnútrozemskej akvakultúry, kam patrí aj chov rýb v SR, je však podľa výkonného riaditeľa ZCHR vo všeobecnosti priaznivá. “Nahráva tomu rastúci tlak na obmedzovanie morského rybolovu, v súvislosti s narušenou udržateľnosťou obnovy rýb v moriach a oceánoch,” myslí si.
V oblasti akvakultúry bola poskytovaná štátna pomoc – minimálna pomoc (de minimis) naposledy v roku 2012. Čerpať podporu na investície cez nový Operačný program Rybné hospodárstvo 2014-2020 prichádza do úvahy najskôr od roku 2016. “Treba ale objektívne poznamenať, že na vine je aj neskoré schválenie finančného nástroja v štruktúrach Európskej únie. Čo nás v oblasti eurofondov trápi okrem toho, je legislatívna úprava procesu verejného obstarávania, ktorá čerpanie podpory neuveriteľne a v mnohých prípadoch nelogicky komplikuje, pričom navyše pravidlá čerpania podpory z fondov EÚ idú v tejto oblasti iracionálne nad rámec príslušného zákona,” zhodnotil Pika.
Pokiaľ ide o odvodové zaťaženie, chovatelia nepokladajú ani tak za dôležité to, že je vysoké, ako skôr to, čo za tú cenu a na akej úrovni štát podnikateľom poskytuje. A Slovensko v tom podľa ZCHR výrazne zaostáva. “Čo nás ale nemenej trápi, je stále sa rozširujúci súbor často zbytočných a nezmyselných povinností, ktoré na podnikateľov dlhodobo postupne uvaľuje legislatíva, či už európska alebo národná,” uzavrel výkonný riaditeľ združenia.