Chmelár poopravil tvrdenia “nepríčetného” Matoviča o bývalom šéfovi PS. “Štefunko nikdy neviedol petičný výbor požadujúci referendum o členstve v NATO. Predsedom som bol ja, členmi Čarnogurský, Kaliský, Vestenický a Kusá”

Bratislava 29. júla 2019 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok, Dano Veselský, Pavol Zachar)

Igor Matovič minulý týždeň na tlačovej konferencii hovoril o politickej minulosti niektorých progresívcov (viac v článku), ktorí sa radi označujú ako “noví politici”. Podľa Eduarda Chmelára však Matovič v následnom statuse uviedol aj niekoľko “nezmyslov”.

Predseda hnutia OĽaNO vo štvrtkovom statuse vymenoval činnosť Ivana Štefunka v súvislosti so stranami SDĽ, SDA, Ľave spektrum a Progresívne Slovensko. Spomenul aj stranu Smer-SD a jej programovú konferenciu.

Štefunko ďalej reagoval s tým, že “Matovič práve vrieska na tlačovke, že Truban klame”. “Zároveň klame on! Bol som v jednej strane, v SDĽ, resp. v jej mládežníckej organizácii. “Nebol som členom ani v SDA, v Smere už vôbec nie,” napísal na Facebooku Štefunko.

Matovič okrem toho tvrdil, že Ivan Štefunko z PS v minulosti požadoval vystúpenie Slovenska zo Severoatlantickej aliancie, čo podľa Eduarda Chmelára nie je pravda. “Spoločne s Chmelárom a Čarnogurským tiež viedol petičný výbor, ktorý zbieral podpisy proti vstupu SR do NATO,” napísal Matovič o Štefunkovi.

“Dostal sa mi do rúk status, ktorý napísal Igor Matovič. Je to znôška takých nezmyslov, že by som mohol vyvracať vetu po vete, ale keďže nemám ani čas, ani chuť venovať toľko pozornosti tomuto človeku, obmedzím sa len na vyvrátenie klamstiev spojených s mojou osobou.”

Chmelár uviedol, že Manifest Generácie 2000 nikdy nebol novým programom SDĽ, ako tvrdil Matovič, a údajne tak ani nebol zamýšľaný. “Je hodnotovou výpoveďou jednej intelektuálne silnej generácie o našej spoločnosti a riešení jej problémov. Hoci som ho písal pred takmer dvadsiatimi rokmi, doteraz nestratil v mnohom na platnosti. To, že Ivan Štefunko medzitým prešiel z ľavicových pozícií na pozície liberalizmu, je jeho problém, ja sa k tomuto dokumentu hrdo hlásim.”

“Nikdy som sa o Smer ani neobtrel. Moja domnelá účasť na “programovej konferencii Smeru v roku 2002″ je čistý výmysel vycucaný z prsta. Ľuboša Blahu som vtedy ešte ani nepoznal. Pravdupovediac, netuším, o čom je vlastne reč, môžem len špekulovať, že si to pomýlil s verejnou diskusiou Ľavica v 21. storočí z roku 2009, ktorá naozaj je na youtube, kde som naozaj bol, ale na ktorej som práveže ostro vystupoval proti politike Smeru, ktorú tam reprezentovali Braňo Ondruš a Ľuboš Blaha. Celý záznam sa dá ľahko vyhľadať.”

Progresívec Ivan Štefunko podľa Chmelára nikdy neviedol petičný výbor požadujúci referendum o členstve v NATO a ani nebol jeho súčasťou. “Predsedom petičného výboru som bol ja, členmi boli Ján Čarnogurský, publicista Roman Kaliský, generál Emil Vestenický a sociologička Zuzana Kusá.”

Dodal, že Ľavé spektrum, o ktorom tiež písal šéf OĽaNO, nie je politická organizácia. “A už vôbec ho nezakladal Ivan Štefunko, je to projekt mladého košického režiséra Jula Bosáka pozostávajúci zo série videí, v ktorých vystupovali desiatky ľavicových osobností ako respondenti, nie zakladatelia.”

“Igor Matovič uviedol svoj status tým, že po tom, čo bol usvedčený z klamstva, by chcel svoje informácie “pre istotu spresniť”. Nič však nespresnil, iba všetko ešte viac doplietol. Pripomína to jeden starý vtip, keď v dedinskom rozhlase hlásia oznam, že dnes budú v kine premietať švédsky pornografický film Baba dala vojakovi. A keď sa dedinčania nahrnuli pred kultúrny dom, zaznela oprava: film nie je švédsky, ale sovietsky, nie je pornografický, ale panoramatický a nevolá sa Baba dala vojakovi, ale Balada o vojakovi. Ale inak je všetko pravda.”

Podotkol, že Igora Matoviča doteraz rešpektoval ako extravagantného politika, ktorý síce občas prestrelil, ale dosť často trafil presne a odvážne. “V poslednom čase sa však správa ako nepríčetný a tomu zodpovedá aj skladba jeho fanúšikov. Zostal mu tam už len militantný zbrojársky lobista Jaroslav Naď so správaním pubertálneho vetroplacha, ktorého by som na ministerstve obrany nezamestnal ani ako nočného strážnika, nieto ako šéfa rezortu. A toto chce ponúknuť do boja proti korupcii.”

“Kedysi som považoval Igora Matoviča za síce svojského, ale odvážneho človeka. Keď som v roku 2011 ako prvý verejne vyhlásil, že tento štát ovláda päť – šesť veľkopodnikateľov a dve – tri finančné skupiny, rok ma nepustili do žiadnej televízie. Nebolo veľa takých, čo sa k tejto myšlienke hlásili. Igor Matovič medzi nich patril. Lenže dnes už nestačí vykrikovať, že našu spoločnosť ničí oligarchia. To už vedia, našťastie, všetci. Dnes treba prinášať riešenia, ako zlomiť jej moc a ako pomôcť ľuďom. A to už Igor Matovič nevie. Jeho cesta sa končí.”

Matovič je podľa Eduarda Chmelára nervózny. “Strana sa mu rozpadá, ľudia mu utekajú a on nevymyslel nič lepšie ako šíriť nepodložené klebety o svojich konkurentoch. Ale toto je už smiešne. Môžem sa baviť na tom, ako musí Ivan Štefunko obhajovať svoju ľavicovú minulosť pred svojimi pravicovými kamarátmi. Ale mňa sa toto ich hašterenie netýka. My sa zameriavame na odstránenie chudoby, záchranu lesov a zastavenie nezmyselného zbrojenia, my sa tieto hry na “starých a nových politikov” či “bomby šupy” nehráme. Dajte nám s tým pokoj.”