Vysvetľuje, že rad druhov ovocia a zeleniny, ktoré sa predáva v hypermarketoch, sa dováža z iných krajín, čo samo o sebe nie je nič prekvapivého. “Prekvapivé ale môžu byť ich často veľmi nízke ceny a celoročná dostupnosť vo veľkom množstve.”
Na mieste je preto podľa neho otázka, ako je to možné? “Odpoveď sa vydali nájsť novinári z nemeckej televízie ARD v dokumentárnom filme Europas dreckige Ernte (Špinavá úroda Európy). Reportéri sa vypravili na miesta na juhu Španielska (konkrétne do provincie Almeria v Andalúzii) a v južnom Taliansku, čo sú oblasti, z ktorých pochádza mnoho ovocia a zeleniny, ktoré ide na export a predáva sa na nemeckom trhu veľmi lacno.”
Z ilegálnej imigrácie ťažia novodobí otrokári
“Na čo sa prišlo? Odhalenie nemeckých novinárov bola skutočne desivé a pre mnohých divákov muselo byť šokujúce. Dokumentárny film ukazuje absolútne nedôstojné a katastrofálne pracovné podmienky poľnohospodárskych robotníkov z radov ilegálnych migrantov v Taliansku a Španielsku.”
Zdechovský uviedol, že s ľuďmi pracujúcimi na zbere úrody ovocia a zeleniny v obrovských skleníkoch sa zaobchádza ako s otrokmi. “Ľudia, ktorí tu pracujú, žijú v slumoch plných malých igelitových chatrčí bez vody a elektriny a nemajú nič iné ako bývanie postavené z odpadkov. A rovnako mizerné to je aj s platovými podmienkami. Zatiaľ čo ľudia “s papiermi” dostávali 35 € za deň, u ilegálnych migrantov to bolo len 25 € a menej, a to hoci má byť minimálna mzda 50 € za deň.”
Robotníci na plantážach v Španielsku podľa neho musia aj v “hmle” chemikálií bez akejkoľvek ochrany hlavy a ochranného obleku rozstrekovať jedovaté pesticídy. “A to nehovorím o nepreplácaní nadčasov, ako tomu bolo napr. v spoločnosti BioSabor. Spoločnosti jednoducho vedia, že ilegálnych migrantov ochotných pracovať za takto nehoráznych podmienok je viac než potrebujú.”
Reakcia majiteľov firiem na odhalenie novinárov? Nezáujem a popieranie
Ilegálna imigrácia je pre majiteľov obrovských skleníkov s ovocím a zeleninou príležitostí pre významné úspory a teda aj obohatenie. “Čím lacnejší zamestnanec, tým lepšie. Pretože sú ľudia bez papierov v Európe ilegálne, oficiálne neexistujú a nie je im ani potrebné venovať žiadnu zvláštnu starostlivosť. Prečo aj zamestnávať ľudí legálne, keď je možné mať pracovníkov bez dokumentov, ktorí predstavujú pre zamestnávateľov oveľa menšie náklady?”
“Šetriť sa musí, kde sa dá, aj za cenu zničeného zdravia robotníkov. A aké boli reakcie majiteľov firiem na zistenie novinárov z ARD? Absolútny nezáujem a popieranie toho, že by k niečomu takému vôbec dochádzalo. S dokumentaristom odmietali hovoriť, robotníkov schovávali…”
V Taliansku hovoria o organizovanom zločine a mafii
Podľa príspevku nemeckých novinárov, ani v oblasti Kalábrie na juhu Talianska nebola situácia iná. Mzda pre nelegálnych migrantov pracujúcich na zbere ovocia a zeleniny tu tiež bola 25 € za deň. Ľudia pracovali v mizerných podmienkach, ktoré viedli často k podlomeniu ich zdravia. “Robotníci tu prespávali v oficiálne neexistujúcom stanovom mestečku, v ktorom žilo 2 100 ľudí. Na konci dokumentu sme sa potom dozvedeli, že tu vypukol požiar, takže ľudia stratili aj to málo, čo mali a jeden z nich prišiel aj o život.”
Zdechovský uviedol, že oproti Španielsku, kde na situáciu upozorňovali len aktivisti, zdá sa, že v Taliansku sa problematikou zaoberá aj polícia. “Jeden policajt napríklad spomínal zásah, kedy bola vykonaná kontrola v 45 podnikoch. Vo väčšine z nich sa našli nezrovnalosti. U 12 firiem išlo o veľmi závažné previnenia v podobe vykorisťovania, zlých pracovných podmienok a nedostatočných miezd. Nič, čo by sme nepoznali zo Španielska. Až na jednu podstatnú vec, ktorá ale robí tamojšiu situáciu ešte horšou ako v španielskej Almerii.”
Využívanie či skôr zneužívanie pracovných síl z radov migrantov je podľa českého europoslanca, bohužiaľ, oveľa lepšie organizované ako v Španielsku. “Do tohto odporného biznisu s využívaním ľudí je na juhu Talianska zapojený miestny organizovaný zločin, čo nie je nikto iný, než všetkými obávaná mafiánska organizácie Ndrangheta. Jej celá sieť má ročné príjmy cca. 53 miliárd €, a 40% príjmov ide práve z poľnohospodárstva.”
O prežitie bojujú aj poľnohospodári
“Bolo by veľkým omylom myslieť si, že obeťou súčasného stavu sú len robotníci. Nemecký dokumentárny snímok ukazuje tiež celý začarovaný kruh, ktorý existuje na trhu s ovocím a zeleninou. S veľkými problémami sa stretávajú aj poľnohospodári, ktorí sú veľkými obchodnými reťazcami neustále tlačení k predaju za dumpingové ceny, a bojujú o holé prežitie. Tvorcom dokumentu sa podarilo vyspovedať jedného zúfalého španielskeho poľnohospodára, ktorý za 1,7 tony cukiet dostal od odberateľov len 48,84 €. Výkupná cena totiž klesla na 3 centy za kilogram. Každému musí byť jasné, že takéto výkupné ceny musia byť hlavne pre malých poľnohospodárov likvidačné. Nie je sám, kto sa ocitol v podobnej situácii a zveril sa s tým, že vie dokonca o prípadoch, keď niektorí jeho kolegovia neuniesli ťaživú finančnú situáciu spôsobenú nízkymi výkupnými cenami a obesili sa.”
Poľnohospodári tu podľa neho ťahajú za kratší koniec. “Potraviny zo spomínaných miest v južnej Európe putujú do veľkých obchodných reťazcov, ako sú Lidl, Kaufland, Aldi, Rewe a Edeka, ktoré majú 85% podiel na obrovskom nemeckom trhu s potravinami. Vďaka svojmu silnému postaveniu navyše majú tieto reťazce moc tlačiť na dodávateľa. Trh (teda predovšetkým obchodné reťazce) tlačí na ceny, na čom strácajú poľnohospodári. A poľnohospodárske spoločnosti zase tlačia na robotníkov, ktorí musia pracovať v neľudských podmienkach.”
Toto novodobé otrokárstvo je tragickým dôsledkom ilegálnej imigrácie
Poslanec EP dodal, že z európskych peňazí ide dokopy 58 miliárd € ročne práve na subvencie poľnohospodárom. “Bolo zistené, že podporu z európskych peňazí dostávajú tiež veľké poľnohospodárske firmy, ktoré preukázateľne nechávajú pracovať svojich ľudí v neznesiteľných podmienkach. Napr. už spomínaná firma BioSabor dostala v uplynulých rokoch 3,4 miliónov eur. Jedným z tragických dôsledkov ilegálnej imigrácie je okrem mnohých zmarených ľudských životov aj skutočnosť, že predstavuje živnú pôdu pre toto novodobé otrokárstvo.”
“Za seba hovorím, že takú poľnohospodársku politiku nechcem a preto som sa rozhodol tento fenomén otvoriť. Nejde len o zmenu platieb poľnohospodárom v južných štátoch, ale aj o zmenu koncepcie fungovania a premýšľanie o poľnohospodárstve v celej Európskej únii,” vysvetlil Tomáš Zdechovský.
Ak by poľnohospodári nemali možnosť v niektorých štátoch používať lacnú pracovnú silu, musela by sa podľa jeho názoru cena ich produktov zdvihnúť. “A to by zvýšilo aj cenu. A je teraz otázka, či by sme ju boli ako spotrebitelia ochotní akceptovať s vedomím, že je férovo zaplatená alebo otvorili cestu lacnému dovozu zeleniny, napríklad z Afriky, ktorej by to naopak mohlo výrazne finančne pomôcť? Odpoveď nie je jednoduchá,” priznáva poslanec EP.