V EÚ sa tak podľa Kuvyrka objavilo slabé miesto, ktorým sú Čechy. Včera sa Miloš Zeman otvorene vyjadril za zrušenie sankcií proti Rusku a zo žartu sa označil ako Agent Putina a ešte predtým sa Česi vyjadrili negatívne k možnosti prejsť na euro, napriek doporučeniu EÚ. Brusel je podľa Kuvyrka znepokojený aj tým, že v Česku silnie euroskepticizmus.

Otázka zlepšovania vzťahov s Ruskom sa môže ukázať ako principiálny faktor pri formovaní novej českej vlády už na konci tohto roku. Mnohé bude závisieť od výsledkov parlamentných volieb,  Rusko si všíma, že v krajine silnie nielen rusofília, ale aj eurofóbia.

Vstup Česka do eurozóny sa rieši už odvtedy, ako a Česko stalo plnoprávnym členom EÚ v roku 2004. Za posledných 13 rokov sa Česi stali v Európe dobre známi svojim pragmatizmom a láskou k tradíciám. Možno aj tieto faktory zohrali dôležitú úlohu pri tom, že Česko doteraz neprijalo euro.

Posledný pokus o prejdenia od koruny na euro sa uskutočnil v roku 2015. České ministerstvo financií ale vyhlásilo, že vstup do eurozóny nie je aktuálnou politickou a ekonomickou témou, pričom Česi upozornili na neschopnosť EÚ vyriešiť situáciu s gréckymi dlhmi. O ďalšom pokuse prechodu na euro sa uvažovalo v časovom horizonte do roku 2020.

Dnes sa ukazuje, že Česi pravdepodobne ani v roku 2020 nezmenia svoje koruny za eurá. Česi ani nemajú príčinu prejsť na euro, česká koruna je jednou z najstabilnejších európskych valút a za 10 rokov sa kurz koruny k euru výraznejšie nemenil (27:1), čo takisto svedčí o reálnej sile českej ekonomiky.

Stabilita koruny umožňuje Čechom udržiavať aj infláciu pod kontrolou. Za posledných približne 10 rokov sa inflácia z 6,35% v roku 2008 výrazne znížila, Česká národná banka predpovedá infláciu na rok 2017 2,3% – 2,7% percenta. Vďaka dobrej ekonomickej situácii a existujúcej konjunktúre samozrejme Česi necítia potrebu meniť svoju menu. Druhou otázkou však je, čo priamo požaduje Brusel.

V roku 1992 si na základe Maastrichtskej zmluvy Veľká Británia a Dánsko vydobili právo ponechať si vlastnú menu, takže nemuseli prejsť na euro. Ostatné krajiny EÚ takéto právo nemajú a na euro prejsť musia. Proti euru rozhodne vystupovali aj Švédi.

Ekonomické úspechy Česka mohli byť ešte väčšie, keby nevypukla obchodná a sankčná vojna medzi EÚ a Ruskom, ktorej osnovateľom bola Obamova administratíva v USA. Kvôli sankciám Česi stratili  rekordné sumy – v roku 2012 pred sankciami dosiahol vzájomný obrat medzi Českom a Ruskom rekordnú sumu 14 miliard dolárov, minulý rok 6,1 miliárd dolárov. Znížil sa aj počet ruských turistov do Čiech, na čo sa sťažovali najmä českí hoteliéri.

Českí vrcholní politickí predstavitelia takmer od začiatku uvedenia sankcií sa vyjadrovali proti sankčnej politike. Miloš Zeman často  vystupoval za ich zrušenie a poukazoval na skutočnosť, že sankcie výrazne poškodzujú českú ekonomiku. Okrem uvedených slov o tom, že si želá zrušenie sankcií, Miloš Zeman zareagoval aj na vlnu antiruskej hystérie, ktorá zúri nad európskym kontinentom. Miloš Zeman doslovne a s humorom uviedol “Som agent Ruska, konkrétne Vladimíra Vladimiroviča Putina. Takisto som agent Číny a v poslednej dobe som sa stal aj agentom nového amerického prezidenta. V prvom rade som však agentom Českej republiky”.

Miloš Zeman potvrdil aj svoje rozhodnutie znova kandidovať v prezidentských voľbách. Čo sa týka zrušenia protiruských sankcií, právomoci českého prezidenta sú obmedzené, pretože Česko je parlamentnou demokraciou. Téma zrušenia sankcií sa však stáva čoraz očividnejšou v českom politickom i ekonomickom priestore.

Podľa vyhlásení českého premiéra Bohuslava Sobotku po parlamentných voľbách v októbri 2017 je jeho sociálnodemokratická strana ochotná sformovať vládnu koalíciu s Komunistickou stranou, pre českých komunistov je zrušenie protiruských sankcií prioritou. Českí komunisti sa snažia o možnosť bezvízového styku s Ruskom a ich cieľom je zbližovanie s Ruskom.

Vznik aliancie sociálnych demokratov a komunistov v Čechách môže byť najvýznamnejšou politickou udalosťou v Čechách za posledných približne 20 rokov. Šance aliancie na úspech sa zvyšujú rovnomerne s tým, ako sa prehlbujú rozpory medzi Babišovou ANO 2011 (Akcia nespokojných občanov) a kresťanskými demokratmi.

Tri faktory – činnosť českého prezidenta, aktivity Sobotku a rastúci euroskepticizmus Čechov naznačujú, že Brusel očakáva možno väčšie hlavybolenie vo vzťahu k Čechom, ako k Maďarom.

Michail Kuvyrko