Podľa informácie na sociálnych sieťach nemeckého veľvyslanectva v Prahe, knihu predstavili v nemčine a vyjde aj v angličtine, češtine a hebrejčine.
Najprv na svojom blogu na webových stránkach Aktuálně.cz český historik, publicista a vysokoškolský pedagóg Ivo Cerman poukázal na to, kto stojí za vydaním tejto knihy. Uviedol, že hlavnou iniciátorkou a editorkou knihy “Medzi Prahou a Mikulovom“ je česká historička Kateřina Čapková, pracovníčka Ústavu súdobých dejín AVČR, zároveň dlhodobo zamestnaná v New York University in Prague Jiřího Peheho.
Ďalej cituje úryvok z rozhovoru Kataríny Čapkovej, ktorý poskytla v apríli 2018 pre denník Právo, v ňom hovorila o probléme “českej spoluviny“.
“Príbeh holokaustu Židov sa u nás rozpráva ako výlučne nacistický zločin. Čo je tiež problematické a čoskoro vyjdú publikácie, ktoré tento výklad pozmenia. Americký historik Benjamin Frommer pripravuje knihu o zavádzaní protižidovských nariadení za protektorátu, o podiele mestských úradov na getoizácii Židov, ku ktorej niekde dochádzalo skôr, ako to nariadili Nemci…” cituje slová Kataríny Čapkovej vo svojom článku Cerman a poukazuje, že práve americký historik Benjamin Frommer sa tiež ujal kapitoly o holokauste v novej knihe o Židoch.
Podľa Cermana je zvaľovanie viny za holokaust všeobecnejšou tendenciou americkej historiografie, ktorá len odráža šíriacu sa nenávisť k národom východnej Európy.
“Verím, že nemecká ambasáda súhlasila s prezentáciou tejto knihy bez znalosti revizionistických názorov Kataríny Čapkovej a nevediac o skutočnom obsahu tejto publikácie,“ dodal historik.
Vo svojom článku poskytol prehľad kapitoly o holokauste, v ktorej okrem iného ide o “spontánne vytvorené geta,“ trvajúcu nenávisť Čechov k Židom a akcie českých fašistov.
K otázke českých giet Cerman uviedol, že ťažko možno v podmienkach okupácie tvrdiť, že ich Česi vytvárali sami, spontánne, bez nemeckého príkazu.
“Samozrejme ma zaujímalo, o ktorých spontánne vytvorených getách, ktoré mali vznikať v Čechách bez nemeckého príkazu, to Frommer vlastne hovorí. Nič novo objaveného v knihe nie je. Frommer skutočne hovorí o troch údajných getách, ktoré vznikli už pred Terezínom. Predovšetkým je to Mladoboleslavský hrad, kam Židov sústredili už v roku 1940. Tu však sám Frommer tvrdí, že sa tak stalo na základe rozkazu jičínskeho oberlandrátu. Potom hovorí o Třešti na Vysočine, kam vysťahovali Židov z Jihlavy, a napokon o Uherskom Brode, kam mali byť vysťahovaní Židia zo ‘zlínskeho regiónu‘. Aj tu však sám Frommer tvrdí, že sa tak stalo na príkaz oberlandrátov,” uviedol Cerman.
Podľa českého historika, Frommer zahlcuje množstvom jednotlivých príkladov, ktoré čitateľa manipulatívne posúvajú k vytúženému záveru, a to sa týka, napríklad citátov z pamätí židovských preživších, z ktorých ale selektívne vyberá len niečo a naopak demonštratívne prejavy solidarity k Židom z rokov 1940-41 nezmieňuje.
“Nový obraz holokaustu ako českého diela je podporený len manipulatívnou štylistikou, keď autor nepodáva ani základné rámcové údaje o okupačnej správe a hlavných medzníkoch, ktoré by čitateľovi umožnili urobiť si celkový prehľad,“ píše Cerman.
Dodáva, že zdanie univerzálnosti vo svojom texte Frommer dosahuje tým, že používa všeobecné označenie ako “českí fašisti“, “radikáli“ a “miestne úrady“.
“Pouličné útoky vlajkárov a fašistov na Židov a židovské ciele sú v knihe vykresľované ako nástroje, ktorými Česi vytvárali tlak zospodu na zavedenie protižidovských opatrení. Frommer nepovie čitateľom, ktoré konkrétne útoky páchali, dáva prednosť zovšeobecnených poznačením, ako je ‘českí fašisti‘ alebo dokonca ‘tschechische Faschistenbande‘,” uvádza Cerman a dodáva, že Frommer nehovorí čitateľom, že Vlajku organizácia zakázala, a to už od 11 . novembra 1938, a všetko to boli akcie ilegálnej organizácie, nemali podporu vlády, ani verejnosti.
Cerman vyvrátil takisto aj výroky o fašistických “miestnych úradoch.“
“Skutočná samospráva teda za okupácie neexistovala, existovala len veľmi oklieštená štátna správa, nástroj výkonnej moci, ktorá podliehala nemeckým orgánom,“ vysvetľuje.
Podľa neho “Frommerova téza o českom holokauste nie je založená na nových objavoch, ale na manipulatívnej štylistike, ktorá pracuje so všeobecnými pojmami, zovšeobecňovaním a selektívnym výberom príkladov a manipulatívnou prácou s memoármi preživších“.
Na konci svojho príspevku Cerman uviedol: “Frommer a Čapková sa pokúsili ‘vyrobiť’ Čechom ich fašistickú minulosť, ale myslím, že by sme im za to nemali byť vďační.“