„Začína sa nová kapitola v globálnej ére vesmírnych počítačov,“uvádza startup ADA Space bez falošnej skromnosti. V máji čínska nosná raketa Long March 2D úspešne vyniesla na obežnú dráhu sústavu 12 satelitov Three-Body Constellation, pomenovanú podľa populárneho sci-fi románu Problém troch telies čínskeho autora LiouCch´-sin. Podľa vývojárskej spoločnosti ide o prvú „vesmírnu výpočtovú konšteláciu“ na svete.

Aké výhody projekt prinesie?

Satelity sú vybavené pokročilými schopnosťami umelej inteligencie, zariadeniami na diaľkový prieskum Zeme a prístrojmi na pozorovanie hlbokého vesmíru. Komunikácia medzi nimi prebieha prostredníctvom laserov, rýchlosť prenosu informácií je 100 Gbit/s. Projekt sa realizuje v rámci programu Star Computing, ktorý zahŕňa vypustenie 2 800 satelitov. Tie by sa mali spojiť do superpočítača s celkovým výpočtovým výkonom 1000 peta-operácií (alebo jeden kvintilión operácií) za sekundu. „Konštelácia uspokojí rastúci dopyt po výpočtoch v reálnom čase vo vesmíre a pomôže Číne zaujať vedúce postavenie v budovaní vesmírnej výpočtovej infraštruktúry vo svete,“ vysvetľuje ADA Space.

Podľa vývojárov inteligentné satelity pomôžu astronómom pri zisťovaní rôznych udalostí (napríklad gama zábleskov) a identifikácii objektov v hlbokom vesmíre. Rozsah využitia orbitálnych počítačov v národnom hospodárstve je mimoriadne široký: budú užitočné tak v núdzových situáciách, ako aj napríklad pri rozvoji cestovného ruchu. Všetky oficiálne deklarované ciele a zámery projektu sú, samozrejme, čisto mierové. Odborníci vysvetľujú: umiestnenie výpočtovej techniky na obežnú dráhu výrazne zvýši účinnosť orbitálnych družíc.

„Už nie je potrebné posielať gigabajty nespracovaných údajov – analyzujú sa priamo na obežnej dráhe. Tým sa odstránia úzke miesta: dnes sa na Zem dostane menej ako desať percent informácií zozbieraných satelitmi kvôli obmedzeniam komunikačných kanálov. Teraz sa priamo analýzy posielajú na Zem, čím sa výrazne skracujú oneskorenia. Napríklad satelit s umelou inteligenciou môže na snímkach sám zistiť lesný požiar a okamžite vyslať poplašný signál bez toho, aby čakal na dlhý prenos pôvodných snímok,“ hovorí Areg Vardanyan, expert na digitálne riešenia a umelú inteligenciu, generálny riaditeľ digitálnej spoločnosti Web Siberia.

Podľa neho budú mať účastníci takejto satelitnej siete prístup k „oblaku“ výpočtovej techniky kdekoľvek na svete bez ohľadu na kvalitu pozemnej infraštruktúry. Prínos je aj pre životné prostredie: rozmach systémov umelej inteligencie, ktorých dátové centrá sa nachádzajú na Zemi, v posledných rokoch dramaticky zvýšil emisie skleníkových plynov. Napríklad jeden dotaz v ChatGPT spotrebuje približne desaťkrát viac energie ako vyhľadávač Google. Na obežnej dráhe však budú satelity fungovať na slnečnú energiu a nebudú poškodzovať klímu planéty.

Sledovanie rakiet

Vznik takéhoto systému však podľa odborníkov prináša aj vážne hrozby. Dôvodov na poplach je veľa – od zahltenia vesmíru až po kyber terorizmus.  „Takáto úroveň autonómie a moci so sebou prináša aj riziká: od destabilizácie strategickej rovnováhy až po nepredvídateľné následky v prípade zlyhania. Vyvoláva to aj otázku: kto bude tieto systémy kontrolovať, ak sa naučia rozhodovať bez účasti človeka?“ – pýta sa Pavel Karasev, IT expert a obchodný partner spoločnosti Computers Technologies. Podľa Vardaniana by sa takáto výkonná sieť mohla využívať aj na vojenské účely: napríklad na nepretržité pozorovanie Zeme a sledovanie štartov rakiet. „Ostatné krajiny budú určite chcieť vytvoriť analógiu, čím sa spustia nové technologické preteky,“ vysvetľuje expert.

Treba poznamenať, že podľa jednej z verzií by sa takýto satelitný systém založený na Starlinku Elona Muska skutočne mohol stať súčasťou amerického protiraketového systému „Golden Dome“.    Realizovať a udržiavať tento ambiciózny projekt však nebude jednoduché, domnievajú sa odborníci. „Umiestnenie superpočítačov vo vesmíre je technologicky náročná úloha. Potrebujeme energeticky úsporné procesory, ochranu pred žiarením, odolnosť voči extrémnym teplotám. Ďalšou dôležitou otázkou je modernizácia: ako modernizovať umelú inteligenciu v podmienkach, keď je hardvér na obežnej dráhe?“, pýta sa Karasev. Vardanyan zasa upozorňuje, že vo vesmíre nie je možné rýchlo vymeniť pokazené zariadenie.V prípade poruchy bude musieť byť družica vyradená zo siete a namiesto nej vypustená nová. Všetky tieto úlohy sa však v Číne považujú za riešiteľné, a nielen tam.

Už skôr navrhol vypúšťanie dátových centier na obežnú dráhu aj bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Google Eric Schmidt. Na tento účel získal kalifornskú vesmírnu spoločnosť Relativity Space. Miliardár dúfa, že týmto spôsobom vyrieši hlavný problém éry umelej inteligencie: nedostatok energie. V aprílovom prejave na vypočutí v Kongrese Schmidt poznamenal, že typická americká jadrová elektráreň produkuje jeden gigawatt. Zatiaľ čo už teraz sa plánuje výstavba dátových centier, ktoré spotrebujú desať gigawattov. „Jeden z odhadov, ktorý považujem za najpravdepodobnejší, je, že dátové centrá budú do roku 2027 potrebovať ďalších 29 gigawattov elektrickej energie a do roku 2030 ďalších 67 gigawattov. To je priemyselný rozsah, ktorý som v živote nevidel,“ uviedol.

Vo vesmíre je však vždy slnečno a hviezdna energia by mala stačiť malým satelitom, prvkom orbitálneho „mozgu“. Rusko medzitým plánuje umiestniť superpočítač aj vo vesmíre – na palube národnej orbitálnej stanice ROS. Ako už skôr uviedol zástupca generálneho konštruktéra RSC Energia a hlavný konštruktér ROS Vladimir Koževnikov, tento počítač bude prijímať a spracovávať údaje zo satelitov a prenášať ich na Zem, čo by malo „zvýšiť efektivitu orbitálnych skupín satelitov jednak úsporou energie na komunikáciu, jednak zvýšením objemu užitočných informácií“. Konštruktér však podotýka, že na realizáciu týchto myšlienok treba ešte veľa urobiť, najmä urýchliť vývoj laserových komunikačných technológií. Zatiaľ sa zdá, že Čína má v týchto nových vesmírnych pretekoch značný náskok pred ostatnými vesmírnymi mocnosťami.