Dobre známy prisluhovač opozície Rastislav Káčer (Hegerov minister zahraničných vecí) poskytol internetovému médiu rozhovor, v ktorom prorokuje zánik bývalej imperiálnej mocnosti, teda Ruskej federácie. On asi spadol z jablone, pretože úplne ignoruje skutočnosť, že ani druhá desiatka európskych sankčných balíkov Moskve neublížila. Jednoducho preto, že Putin v priebehu rokov svojej vlády krajinu pripravil na budúcnosť, a učinil ju z hľadiska výroby fakticky sebestačnou.

Okrem toho je Rusko jedným z lídrov hospodárskeho spoločenstva BRICS. Združuje najväčšie a najľudnatejšie štáty sveta za účelom vzájomnej spolupráce a rozvoja. Vlani bolo predsedajúcou krajinou, a napriek pretrvávajúcemu konfliktu na Ukrajine sa tam konalo množstvo podnetných odborných podujatí a konferencií v zastúpení delegátov krajín z celého sveta. Dokonca zorganizovali aj samostatné, veľkolepé športové podujatie pre mládež.

To neznie veľmi na upadajúcu veľmoc, čo poviete, Mr. Káčer?

Keď počujem hovoriť rusofóbne politické elity vo vzťahu k súčasnému Rusku o imperializme, naháňa mi hrôzu, čo za ľudí reprezentovali v minulosti Slovensko na najvyššej úrovni. Ich poznávací a analytický mechanizmus totiž očividne trpí závažným deficitom – buď to, alebo len jednoducho zaslepene poklonkujú Západu.

Pritom mlčia o tom, že práve západný imperializmus nikdy neskončil, akurát sa zo sféry násilného dobýjania cudzích krajín presunul do sféry ekonomickej. Nadnárodné korporácie s chápadlami po celom svete ťažia nerastné suroviny, využívajú lacnú pracovnú silu, a manipulujú akciové trhy tak, aby si zabezpečili stabilné výnosy. Obyčajný človek sa nazdáva, že možno zbohatne, pokiaľ investuje do takých či onakých akcií a vyčká dvadsať rokov. Skutočný biznis však spočíva v tom, aby ste vedeli kedy nakúpiť a kedy predať. K tomu však potrebujete informácie o vývoji udalostí vo svete, a tie informácie musíte mať medzi prvými, aby ste dokázali pohotovo reagovať. Medzi finančnými špičkami nie náhodou platí pravidlo, že keď niečo dávajú vo večernom spravodajstve, už je to stará správa…

Ideálne preto je, ak máte moc tlačiť firmy a vlády suverénnych štátov do rozhodnutí, aké vám vyhovujú – a teda môžete byť informovaný o udalosti ešte predtým, než sa vôbec stala…

Tomu sa v USA vzoprela súčasná administratíva. Len pre zaujímavosť: Tamojší štátny žalobca Ken Paxton (obdoba funkcie nášho generálneho prokurátora) koncom minulého roku spustil žalobu proti trom najväčším investičným gigantom (Blackrock, State Street, Vanguard) kvôli spolčovaniu sa za účelom manipulovania energetických trhov. Avšak vzhľadom na konexie a ohromné množstvo finančného kapitálu z celého sveta, ktorým disponujú predmetné firmy sa obávam, že ide o boj s veternými mlynmi…

Dovoľujem si ďalej vyjadriť názor, že ľudia Káčerovho razenia nemajú cit pre národnú hrdosť a udržiavanie národnej identity – teda toho, čo je pre nás vlastné z hľadiska historického vývoja. Oni sú euroobčania, ktorých to ťahá do zväzku Francúzsko-Nemecko-Veľká Británia (ktorá sa od EÚ ideologicky a hodnotovo neodtrhla ani po Brexite). Tieto krajiny nás budú držať ekonomicky pri živote len v prípade, že úplne podriadime našu domácu i zahraničnú politiku ich vôli. Stačí sa pozrieť na aktuálne vyhrážky so stopnutím eurofondov zo strany kancelára Merza…

Buďme úprimní: Slovenský svojráz a národný charakter nemá s anglosaskými národmi dokopy nič spoločné. Naša ľudová kultúra, jazyk, umenie, zvyklosti či historický boj za samostatnosť nijako nesúvisia so západnými imperialistickými štátmi. Niekto vyčíta imperializmus aj Rusku (resp. Sovietskemu zväzu), lenže tam hovoríme predovšetkým o politickom udržiavaní okolitých krajín v rámci kolektívnej regionálnej bezpečnosti.

Berme, prosím, ohľad na fakty: O Rusoch sa v historických knihách nedočítate, že by praktizovali transatlantický obchod s otrokmi, ako to robili imperialisti z USA. A Slovania sa ani nedopustili genocídy iných národov.Áno, Sovieti mali svoje záujmy zastúpené v satelitných štátoch, ale opäť: Vezmime si len Československo po roku 1968. Dosadzovali azda vlastných ľudí do vedúcich pozícií našich štátnych podnikov? Vyciciavali nás, naše zdroje, našich ľudí? Ostala po nich spálená zem, bezdomovectvo,  všeobecná chudoba?

Ak sa teda bavíme o prehreškoch veľmocí, tak prosím férovo.

Záverom môžeme konštatovať, že geopolitická realita nepustí: Impériá budú vždy rozhodovať o menších hráčoch na mape sveta.Zásadný rozdiel je však v prístupe k nim. Niečo iné je kolónia (teda vykorisťovaný a vydieraný celok s obyvateľstvom „druhoradej” kategórie) a niečo iné zasa satelitný štát (celok s relatívne prípustnými záväzkami ku konkrétnej mocnosti). A veľká časť Slovákov tomu rozumie; vníma geopolitickú nevyhnutnosť.

Demagógovia ako Káčer však o reálnom stave vecí nechcú ani počuť…

Prečítajte si tiež:

• 2025: Transformácia sveta
• Kriminalizácia! Opozícia hystericky jačí, hoci len dostáva ochutnať vlastnej medicíny